Turecko spolu so severným Irakom postaví nový ropovod a plynovod
Niečo podobného by pred niekoľkými rokmi bolo len sotva mysliteľné. Skôr sa totiž Ankara tešila úzkym väzbám na centrálnu irackú vládu v Bagdade a venovala desiatky rokov starému konfliktu na svojom území s kurdskými separatistami. Turecko, ktoré musí takmer všetky svoje energetické potreby pokrývať dovozom, už ale nemohlo energetické zdroje na svojej juhovýchodnej hranici príliš prehliadať. Turecko v posledných rokoch čelí rastúcemu dopytu, ktorý teda vedie k silnému rastu deficitu.
Prezident autonómneho Kurdistanu Masúd Barzání sa pri návšteve Istanbulu minulý týždeň s tureckou stranou dohodol na základoch dohody a na technických detailoch výstavby druhého ropovodu a plynovodu. Turecko týmto krokom ale rozhorčilo Bagdad, ktorý si robí výhradné právo na obchod s irackou ropou a ktorý tvrdí, že snaha Kurdov o nezávislý predaj tejto suroviny by mohla viesť až k rozpadu Iraku. To vyvoláva obavy aj vo Washingtone.
Všetky príjmy z ropy majú podľa irackej ústavy prejsť kasou centrálnej vlády v Bagdade. Autonómny kurdský región má nárok na 17 percent z celkovej čiastky, čo nečakane prispelo k tomu, že sa oblasť stala prosperujúcou oázou bezpečia na rozdiel od násilia, ktoré je vo zvyšku Iraku. Turecko opakovane uviedlo, že rešpektuje obavy Bagdadu a že sa nechystá podnikať kroky, ktoré by ďalej prehlbovali spory medzi obidvomi stranami.
Existujúcim ropovodom vedúcim z irackého Kirkúku do tureckého stredomorského prístavu Ceyhan preteká teraz len zlomok z dennej kapacity 1,6 miliónov barelov ropy. Teoreticky by mohol transfer pokryť až 700.000 dodatočných barelov. V tomto a nasledujúcom roku bude sprevádzkovaných niekoľko nových ropných polí, s rastom kurdského vývozu sa tak druhý ropovod už čoskoro stane veľmi potrebným.
ČTK, energia.sk
K téme
