Trh s elektrinou deformujú politika a regulácia
Pri súčasných veľkoobchodných cenách elektriny, uhlia, emisných povoleniek a zemného plynu nie je možné uvažovať o výrobe silovej elektriny v elektrárňach spaľujúcich zemný plyn. Aj v Nemecku či vo Veľkej Británii riešia otázku, čo ďalej s plynovými elektrárňami, nakoľko ich ekonomika nevychádza. Na druhej strane, na Slovensku prichádza regulátor s opatreniami, ktoré idú opačným smerom – pre výrobcov sa zavádzajú platby za prístup do sústavy, tzv. g-komponent.
Leitmotívom energetiky v EÚ je politika, vyhlásil Ľuboš Ryšavý zo Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). „Trh je tak zdeformovaný, že nie je už podľa čoho predikovať budúci vývoj,“ uviedol a doplnil, že nízka cena komodity na trhu marginalizuje vplyv trhu ako takého na koncovú cenu, ktorú platia zákazníci. Inými slovami, koncová cena je ovplyvňovaná najmä nekomoditnými regulovanými položkami.
Cenová regulácia dodávky koncovým zákazníkom nie je podľa neho opodstatnená. Ako príklad Ryšavý uviedol, že ani SPP neponúka elektrinu svojim zákazníkom za maximálne ceny, ktoré mu schválil ÚRSO, ale so zľavou. Existencia regulácie má aj sekundárne efekty – zákazníkovi sa v takomto prostredí nedá ponúknuť dlhodobejší produkt. Vysvetlil, že regulátor by sa mohol viac sústrediť napríklad na zlepšenie cenotvorby distribučných taríf. Napríklad pri viactarifoch by sa ceny distribúcie nemali líšiť, lebo vysoký alebo nízky tarif nie je vecou distribúcie, ale obchodným špecifikom dodávky. Ak však regulátor určí iné ceny pre rôzne periódy v rámci viactarifu, môže tak zásadne ovplyvniť cenový efekt produktu, ktorý ponúka dodávateľ, nie prevádzkovateľ distribučnej sústavy.
Aj Arpád Tóth z Východoslovenskej energetiky (VSE) si myslí, že politika a cenová regulácia majú na trh s elektrinou negatívny vplyv. Ďalším faktorom je podľa neho ale aj spotrebiteľské správanie sa zákazníkov, ktorí si nechávajú nákup elektriny na poslednú chvíľu, resp. na základe svojich historických skúseností, vo väzbe na meniacu sa cenu, nákup odkladajú. Dôsledkom toho je, že sa dopyt po elektrine negeneruje priebežne, vzniká prebytok ponuky na strane výroby a tým pádom sa cena komodity tlačí nadol.
Na odborných fórach sa často diskutuje aj o otázke, či na Slovensku existuje veľkoobchodný trh. Podľa Tótha z VSE veľkoobchodný trh existuje – tvoria ho predovšetkým určití veľkí zákazníci. Tento odhad podľa neho potvrdzuje aj skúsenosť VSE, ktorej sa za ostatné tri roky nestalo, že by nedokázala nakúpiť elektrinu, resp. zobchodovať svoje prebytky alebo nedostatky za transparentnú cenu. To naznačuje, že trh je likvidný.
Ďalšiemu rozvoju slovenskému trhu s elektrinou by podľa Tótha pomohlo napríklad postupné posúvanie sa k 15-minútovým obchodným intervalom, a to okrem iného aj kvôli zúčtovaniu odchýlok, ktoré je dnes 15-minútové. V tejto súvislosti poukázal na pozitívny príklad z minulosti, kedy sa veľkoobchodný trh posunul od obchodovania blokov k obchodovaniu 1-hodinových intervalov. V neposlednom rade by impulzom pre trh by mohlo byť aj zníženie miery regulácie, nakoľko zákazníci vo všetkých segmentoch si dnes môžu vyberať z rôznych ponúk a od dostatočného množstva dodávateľov. „Regulácia by mala byť niečím, čo sa má vyvíjať dlhodobo istým smerom,“ uzavrel.
Odborná konferencia ENERGOFÓRUM 2013 – Elektrina sa uskutočnila v dňoch 17. – 18. októbra 2013 vo Vyhniach pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Organizátorom bola spoločnosť sféra, a.s., partnerom i spoločnosť energy analytics, s.r.o.
(c) energia.sk