Trend klesajúceho odberu tepla bude pokračovať

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Pán Trummer, skúste sa na úvod predstaviť našim čitateľom: aké je vaše zázemie v rámci skupiny STEFE?

V oblasti energetiky s hlavným ťažiskom v teplárenstve pôsobím už takmer 20 rokov. Začínal som v našom podniku v Rakúsku na úseku odbyt a predaj. Posledných desať rokov som už strávil na Slovensku.

Od roku 2003 som prešiel rôznymi funkciami. Najprv ako konateľ na východnom Slovensku. Pôsobil som v Rožňave, neskôr v Revúcej, Rimavskej Sobote a Martine. Bol som aj členom predstavenstva v manažérskom holdingu STEFE. Od roku 2007 som na Slovensku zodpovedný za oblasť zahraničných majetkových účastí. Pred tromi rokmi som sa stal predsedom predstavenstva STEFE.

Spoločnosť STEFE pôsobí na Slovensku od roku 1995. Kam sa od polovice deväťdesiatych rokov posunulo slovenské teplárenstvo?

Prostredie na Slovensku sa veľmi výrazne zmenilo nielen v oblasti teplárenstva, ale energetiky všeobecne. Treba však povedať, že išlo o celoeurópsky trend. Zmeny, ktoré sa udiali v posledných rokoch sa pevne verím nezastavia a budú ešte radikálnejšie.

V tepelnej energetike je najzásadnejšou zmenou energetická efektívnosť. Našim zákazníkom sa snažíme poskytnúť lepší komfort, ale predaj energií klesol o polovicu. To je podstatný rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Prirodzene vzrástla aj cena tepla, najmä v dôsledku medzinárodných vplyvov. Personálne náklady alebo investície sú zložky, ktoré ako firma dokážeme ovplyvniť. Cenu zemného plynu, ktorá priamo závisí od cenového vývoja ropy na medzinárodných burzách už ale ovplyvniť nevieme. V rámci nášho poľa pôsobnosti sa snažíme spraviť všetko optimálne pre spokojnosť našich zákazníkov. Tam sa urobilo veľa, stačí sa pozrieť na cenový vývoj za posledných desať rokov, nárast DPH a podobne. S Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) debatujeme o komponentoch, ktoré sú v porovnaní s inými vecami len maličkosťami.

V slovenskom teplárenstve vládne cenová regulácia. Existujú v procese cenotvorby podobné problémy, aké poznáme zo sektorov zemného plynu a elektriny (tlak na marže, ceny a pod.)?

Existujú. Treba však povedať, že podobný problém majú aj v Rakúsku, Nemecku, Českej republike či v iných krajinách, kde na ceny dohliada regulátor. Na mnohých energetických trhoch môžeme sledovať trend k postupnej liberalizácii, no na strane druhej silnú reguláciu niektorých komponentov ceny.

Aj na Slovensku máme dnes liberalizovaný trh s komoditami. Na burze tak môžeme slobodne nakupovať, ale v ostatných komponentov ceny vládne prísna regulácia. Ďalší faktor je kolísavý vývoj cien, napríklad elektrickej energie. Vplyv majú medzinárodné udalosti ako napríklad nemecký energetický obrat tzv. „energiewende“, štátmi podporovaný rozvoj fotovoltaiky či veternej energie. Všetky spomínané okolnosti vedú ku klesajúcim cenám energie. Výroba elektriny v dnešnej dobe by tak bola veľmi ťažká.

Aj v našom centrálnom zásobovaní teplom (CZT) máme čiastočne kombinovanú výrobu tepla a elektriny. Z pohľadu energetickej efektívnosti to určite má svoj význam. Čo sa týka cien to však bude veľmi ťažké.

Spomenuli ste trend klesajúceho odberu tepla, čo je dôsledok opatrení energetickej efektívnosti a čiastočne aj hospodárskej krízy. Podľa údajov Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) vlani klesli medziročne objednávky o 7 %. Ako sa s touto situáciou vyrovnáva STEFE?

Pre nás je dôležité, aby náklady na byt zostali pre našich zákazníkov nezmenené. Čisto teoreticky, ak by sme vedeli udržiavať fixnú cenu tepla na stabilnej úrovni, mohli by sme náklady na teplo pre vlastníka bytu držať na relatívne stabilnej úrovni. V posledných rokoch sa nám to aj darilo.

V posledných rokoch boli veľké úspory. Ďalší vývoj však závisí aj od rôznych miest. V Martine začali so zatepľovaním veľmi skoro. Vo Zvolene sa tento proces viac menej ukončil. Po ukončení týchto opatrení sa tento proces zastabilizuje. Odber tepla ešte určite klesne, nie však v takej miere ako v posledných rokoch.

Naša hypotéza bola, že za 10 rokov klesne odber tepla o 35 – 40% a to sa aj potvrdilo. Ako to bude v budúcnosti je v súčasnosti ťažko povedať, ale tento trend bude pokračovať. Aj v Rakúsku ešte máme mestá, kde je stupeň zateplenia domov alebo sídlisk na úrovni 10 %.

Trendu úsporných opatrení a potrebe modernizovať teplárenskú infraštruktúru musela skupina STEFE prispôsobiť aj svoje investície. Kam smerovali?

V roku 2006 sme mali ešte štvortrubkový systém. Medzičasom máme už z troch štvrtín dvojtrubkový systém s kompaktnými odovzdávacími stanicami. Zákazníci si tak sami môžu nastaviť, kedy chcú mať teplo a za akých podmienok. Príprava teplej úžitkovej vody prebieha lokálne, čo je veľmi výhodné. V časoch, keď sa pripravovala centrálne tam vznikali obrovské straty.

Zmeny boli samozrejme veľké. Pred 10 rokmi sme mali napríklad dvojnásobný počet zamestnancov a preinvestovali sme zhruba 100 miliónov euro. Náš systém sme museli prispôsobiť novej situácii a vývoju na trhu. Tým, že sme našim zákazníkom nainštalovali kompaktné odovzdávacie stanice tepla sa zaviazali, že teplo budú dlhodobo odoberať od nás.

Vo veľkej miere sme vymenili rozvody a prispôsobili ich menším dimenziám, no s modernejšou technikou. Prepojili sme kotolne s centrálnejšími jednotkami, aby sme mali aj pri väčších množstvách výhodnejšiu cenovú situáciu. Diverzifikovali sme tiež naše zdroje. V spolupráci s partnermi,  ale mnohokrát výlučne s vlastnými prostriedkami, sme investovali peniaze do výstavby zdrojov na biomasu a kogeneračných jednotiek, plynových motorov či plynových turbín.

Majitelia niektorých obytných domov na Slovensku sa pravdepodobne s vidinou úspory rozhodli, že opustia CZT a inštalovali si vlastné domáce kotolne na výrobu tepla. Prečo je podľa vás centrálne zásobovanie teplom výhodnejšou a lepšou alternatívou?

Dovolím si porovnať situáciu s Rakúskom. Na Slovensku môžu byť ľudia naozaj spokojní, že existuje CZT. Napríklad v Banskej Bystrici je jeden komín, ktorí sa kontroluje a nie 250 komínov, ktoré sa nekontrolujú. Najnovšiu techniku môžeme oveľa ľahšie aplikovať na jednom zdroji, ako na 250 zariadeniach. V Rakúsku máme veľký problém s drobnými úletovými časticami, ktoré znečisťujú životné prostredie a unikajú práve z týchto individuálnych kotolničiek a malých lokálnych zdrojov. Z ekologického hľadiska predstavuje CZT oveľa lepšiu možnosť, ako keď si ľudia vybudujú niečo individuálne.

Ďalšia vec, spoločnosť STEFE je cenovo kontrolovaným subjektom zo strany regulačného úradu. Pre zákazníkov musíme garantovať konkurenčnú a sociálne únosnú cenu. Každý, kto sa odpojí z CZT prispeje k tomu, že ľudia, ktorí zostanú v tom systéme, nebudú schopní zaplatiť alebo uskutočniť tieto investície. Existuje už niekoľko prípadov na Slovensku, ale aj v Česku či Rumunsku, kde tieto systémy skolabovali a veľa domov stratilo kúrenie. Prioritou by malo byť vytvorenie moderného, ekologického a efektívneho systému ako vykurovať sídliská.

Európska únia zdieľa náš názor, že v mestských oblastiach je CZT zmysluplné. Trendom je dnes decentralizácia výroby energie, najmä elektriny. Treba ale rozlišovať medzi kúrením a elektrinou. Bavíme sa tu tiež o mestách, nie o rodinných domoch. V mestách je určite zmysluplné, aby sa kúrenie uskutočňovalo centrálne.

Decentralizovaná výroba elektriny či už vo fotovoltaických zariadeniach alebo malých kogeneračných jednotkách je otázkou blízkej budúcnosti. Skôr však v oblastiach, kde nie sú k dispozícii centrálne systémy.

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Myslíte si, že štát by mal zohrať výraznejšiu úlohu v podpore CZT v mestách? Povedzme aj v súvislosti s ekológiou, keďže malé kotolne v bytových domoch nepodliehajú kontrolám.

Každé mesto má vlastnú koncepciu rozvoja aj pre oblasť tepelnej energetiky. Štát principiálne podporuje CZT rôznymi výnosmi. Nás sa určite dotknú vyhlášky z nového zákona o tepelnej energetike v súvislosti s energetickou efektívnosťou a emisiami oxidu uhličitého (CO2). Aj my budeme musieť preukázať, že sme pomohli našim zákazníkom každoročne usporiť 1,5 % z množstva predanej energie.

Osobne si myslím, že príde k revolúcii v oblasti zásobovania energiami. Určujúca nebude len dodávka energie samotnej, ale aj isté obohatenie o ďalšie energetické služby. Mám na mysli napríklad riadenie kúrenia, elektromobilitu v mestách a ostatné služby, ktoré v budúcnosti prídu a zákazník bude za ne ochotný zaplatiť.

Na Slovensku sledujeme trend, keď tradičný dodávateľ plynu začal poskytovať svojim zákazníkom aj druhú komoditu – elektrinu. Rovnako je tomu aj opačne pri troch tradičných dodávateľoch elektrickej energie. Je víziou STEFE ako dodávateľa tepla v budúcnosť rozšíriť svoju ponuku služieb?

Principiálne určite áno. Aj v Rakúsku poskytujeme všetky základné druhy energií, teda elektrinu, teplo a zemný plyn. Naše ďalšie aktivity na Slovensku ale budú závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať trh.

Na trhu so zemným plynom dnes na Slovensku existuje už veľmi silná konkurencia. V dôsledku dlhodobej zmluvy SPP s Gazpromom môžeme hovoriť aj o istej deformácii trhu. Na strane druhej máme k dispozícii ceny plynu dostupné na burze, kde vládne veľmi silný konkurenčný tlak.  My sa to snažíme využiť v prospech našich zákazníkov.

Aj trh s elektrinou je na Slovensku silne orientovaný na konkurenciu.  V prvom rade je to téma výroby elektriny. Na Slovensku existujú vysoké tarify elektriny, ktorými sú dotované fotovoltaické zdroje. Inštalovaný výkon fotovoltaických elektrární dnes predstavuje 500 MW, čo nie je málo. Potom tu samozrejme máme jadrovú energiu. V Malženiciach už funguje paroplynová elektráreň s inštalovaným výkonom 430 MW. Potom máme tepelnú elektráreň v Novákoch, šesť štátnych teplárenských spoločností  ako aj menšie zdroje na výrobu elektriny. Z tohto pohľadu je výroba elektriny na Slovensku postačujúca.

V súčasnosti teda nevidíte priestor na vstup do týchto segmentov?

Priestor vidíme skôr vo vodnej energii, kde sa produkuje menšie množstvo emisií CO2 alebo v kombinovanej výrobe elektriny a tepla. Naše záujmy na Slovensku sa preto budú uberať týmto smerom.

Zemný plyn je primárnou surovinou skupiny STEFE na výrobu tepla. Nakupujete výhradne na spotových trhoch?

Áno. Na spotových trhoch nakupujeme 100 % zemného plynu na obdobie jedného roka.

Načrtli ste, že došlo k istej diverzifikácii surovinovej základne spoločnosti STEFE. Akú perspektívu vidíte v oblasti rozvoja biomasy?

Zatiaľ prevádzkujeme dva zdroje na biomasu. Jeden je v Rimavskej Sobote a druhý, ktorý je aktuálne vo výstavbe, sa nachádza v Rožňave. Slovensko má bohatšie zásoby lesov ako v Rakúsku. Je podľa nás zmysluplnejšie, ak sa tvorba hodnôt ponechá v regióne, než dovážať surovinu z Ruska alebo z inej krajiny. 

V našom prípade o regionálnu tvorbu hodnôt. Biomasa tiež predstavuje uhlíkovo neutrálnu výrobu tepla. V porovnaní s rokom 2006 sa v našich zdrojoch vypúšťa do ovzdušia o 30 % menej emisií CO2. A to ešte neporovnávam s obdobím, keď sme vstúpili na slovenský trh a na výrobu tepla sa využívalo uhlie. Takáto bola v roku 1995 realita v Rimavskej Sobote, Revúcej a čiastočne aj v Banskej Bystrici. V oblasti modernizácie sme toho spravili naozaj veľa.

Biomasa má však pre nás význam len v určitom rozsahu. Elektrinu z biomasy vyrábať neplánujeme. Tento proces ešte technologicky nie je úspešný. Vidíme to vo väčších teplárňach. Tam žiaľ pri cenách došlo k veľmi silnému nárastu. Jeden z dôvodov je ten, že to technicky ešte celkom nezvládajú.

V Rumunsku a Bulharsku boli mnohé systémy CZT zničené a mnohé z nich už neexistujú. V balkánskych krajinách sú dnes veľmi silno zastúpené individuálne kotolne na báze zemného plynu. Môže sa tak stať, že v budúcnosti tam budú musieť centrálny systém vybudovať znova. Transformácia na Slovensku sa naopak vydarilo. Samozrejme nie všade, ale vo väčšine miest určite.

Na Slovensku existuje šesť štátnych a menšie súkromné teplárne. Aký je vlastne model vlastníckej štruktúry skupiny STEFE? Podnikáte v slovenských mestách aj v spolupráci so samosprávami?

Mestá sú vo všeobecnosti našimi partnermi. V Martine, Banskej Bystrici a vo Zvolene majú mestá 34 %-ný podiel  a my vlastníme 66 %. Je pre nás veľmi dôležité, aby mestá participovali pri rozvoji  infraštruktúry. Nejde pritom len o ceny. Ide o vybudovanie modernej infraštruktúry orientovanej  na budúcnosť.

Spoločnosť STEFE patrí do rakúskej skupiny Energie Steiermark, ktorá vlastní 100 % akcií. Náš holding, a to by som rád zdôraznil, máme tu na Slovensku a nie na Cypre, ako mnohí slovenskí podnikatelia.

V prípade šiestich najväčších teplární ide o úplne odlišný svet. Štát je ich vlastníkom a tomu zodpovedá aj stav týchto spoločností. Neinvestovalo sa v nich tam, kam sa malo. Niekedy sa naopak investovalo do tých oblastí, ktoré neboli strategicky dôležité. Treba úprimne povedať, že rozsahom takto veľké zdroje na hnedé uhlie dnes už v Európe neexistujú. V Rakúsku sme museli podobné teplárne zavrieť už pred 20 rokmi a mnohé z nich boli v lepšom stave než tie súčasné na Slovensku. 

Chápem samozrejme, že ide aj o politickú záležitosť. V mnohých prípadoch, najmä z pohľadu ceny, je už ale situácia neudržateľná a dosiahla sa horná hranica. Aby ste nakupovali teplo od štátnej teplárne za cenu, ktorá je dvojnásobná, ako v Rakúsku… Potom sa netreba čudovať, že z pohľadu konečného zákazníka je cena vysoká. Snažíme sa správať veľmi zodpovedne v oblasti nákladov, čomu prispôsobujeme aj svoju organizáciu. No je to naozaj ťažké, ak pred sebou vidíte spoločnosti, pre ktoré náklady nezohrávajú žiadnu rolu.

Pred dvomi rokmi sa hovorilo o privatizácii štátnych teplárenských spoločností. Zvažovalo v tom čase STEFE možnosť zapojiť sa do privatizačného procesu?

Premýšľali sme o tom. Určite by sme mali záujem o privatizáciu teplární v Martine a vo Zvolene. Teda v mestách, v ktorých realizujeme centrálne zásobovanie teplom pre konečných odberateľov.

Koncom januára došlo v teplárenských spoločnostiach, ktoré patria do skupiny STEFE, k zjednoteniu obchodného mena. Čo si od tohto kroku sľubujete?

Ide o jednotné vystupovanie na trhu. Dnes je už každému jasná naša koncernová príslušnosť. Bolo to aj želanie samotných miest. Naše staré názvy neboli jednoznačné. Vo Zvolene sme sa napríklad volali Mestský podnik bytového hospodárstva. V Rimavskej Sobote sa zaužíval názov Energobyt Rimavská Sobota. Išlo o názvy, ktoré už nezodpovedali realite. Obchodné meno sme tak zjednotili v podobe STEFE plus názov mesta ako napríklad STEFE Zvolen alebo STEFE Banská Bystrica.

Z novej energetickej legislatívy vyplýva pre teplárenské spoločnosti povinnosť nákupu emisných kvót od roku 2013. Ako sa to dotkne spoločnosti STEFE?

Chvalabohu v minulosti sme investovali veľmi inteligentne, čo nám umožnilo preniesť určitú časť pridelených emisných povoleniek. Do roku 2017 si tak vystačíme s emisnými kvótami, ktoré nám boli pridelené. V dlhodobom horizonte však nevylučujem nákup istého objemu povoleniek.

Tu vidíme v našich spoločnostiach veľkú konkurenčnú výhodu, z ktorej budú profitovať aj naši zákazníci. Až dnes sa začínajú naplno prejavovať tie výhody, ktoré sme v minulosti nemohli využiť. Nevieme však, ako to bude v dvoch veľkých teplárňach v Martine a vo Zvolene. V prípade, že si budú musieť dokúpiť nejaké emisné kvóty, dotkne sa to aj nás.

Minulý rok v Bratislave prednášal fínsky expert na tepelnú energetiku. Vo svojom príspevku uviedol, že vo Fínsku neexistuje cenová regulácia, vlastníkom teplární sú prevažne obce a spotrebitelia majú najnižšie ceny tepla v Európe. Vašou domovskou krajinou je Rakúsko, ako funguje teplárenstvo tam?

Treba povedať, že čo sa týka tepelnej energetiky, aj v Rakúsku sú teplárne v štátnych rukách. Veľký rozdiel však je, že vo veľkých mestách ako Viedeň alebo Graz, kde existuje obrovské množstvo odpadového tepla z priemyslu, je cena tepla veľmi výhodná a konkurencieschopná. Každý rok preto naberáme nových zákazníkov. Centrálne zásobovanie teplom má v Rakúsku veľmi dobrú povesť, čomu pomáha aj ekologický rozmer takéhoto vykurovania.

Fínsko má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko. V tejto škandinávskej krajine je skutočne veľmi vysoký podiel CZT, dokonca o niečo vyšší ako na Slovensku. Naopak na Slovensku je dvojnásobné zastúpenie CZT v porovnaní s Rakúskom. Veľkú úlohu však vo Fínsku zohráva aj geotermálna energia a obrovské tepelné čerpadlá. Treba tiež povedať, že ich zdroje sú technologicky veľmi hodnotné.

Na Slovensku je potrebný veľký technologický posun hlavne v oblasti výroby. V mnohých mestách už máme k dispozícii najmodernejšiu technológiu, nové rozvody a kompaktné odovzdávacie stanice. Problém nastáva, ak odoberáte teplo od teplárne, ktorá má štyridsať rokov. To jednoducho nejde dokopy. Je to niečo podobné, ako keď si namontujete motor z Audi do Škody 120. Niečo sa s tým musí robiť a je jedno, či pôjde o privatizáciu alebo vloží peniaze sám štát.

S Petrom Trummerom (STEFE) sa rozprával Michal Jesenič. Peter Trummer prepis rozhovoru autorizoval.

© energia.sk

K téme