Topolánek dnes lobuje v USA za svoju kandidatúru na šéfa IEA
Mirek Topolánek, bývalý český premiér, sa dnes ako kandidát na post riaditeľa Medzinárodnej energetickej agentúry IEA uchádza o priazeň v USA. Spojené štáty sú jedným s kľúčových členov OECD, pod ktorej štruktúry IEA patrí.
Topolánkovi by na zvolenie za šéfa IEA stačili hlasy USA a európskych krajín. IEA má v súčasnosti 28 členských krajín, ktoré si delia 181 hlasov. Každá krajina má automaticky tri hlasy a ďalšie sa jej pripočítavajú podľa množstva dovezenej ropy. USA tak majú 46 hlasov, Japonsko 18, Nemecko 11. Napríklad Veľká Británia má 8 hlasov, Slovensko a Česko po 4 hlasoch.
„Spojené štáty sú kľúčovým hráčom v tejto hre. Je tiež našim cieľom, aby bol Mirek Topolánek európskym kandidátom, spoločným európskym kandidátom. A zároveň, bez hlasov Spojených štátov sa ťažko môže niekto stať šéfom agentúry, vďaka pomeru hlasovacích práv, ktoré v tejto agentúre sú,“ vyhlásil pre ČTK veľvyslanec ČR vo Washingtone. Spoločne s Topolánkom sa včera a dnes zúčastňuje na konferencii o energetike vo vplyvnom Brookings Institution.
Podpora v Európe: „Pol na pol“
Pokiaľ ide o podporu Mirka Topolánka medzi európskymi krajinami, bývalý český premiér uviedol, že je to „pol na pol“. Niektoré krajiny, medzi nimi i Slovensko, ho už podporili, iné si podľa jeho slov zatiaľ nechávajú „otvorené dvierka“. Okrem Topolánka je ďalšou európskou kandidátkou na post šéfky IEA holandská ministerka hospodárstva Maria van der Hoeven.
Topolánek v rámci svojej kampane už navštívil Londýn a Paríž.
Predstava o budúcom fungovaní: Ropa, plyn, jadro
Hlavnou témou pracovných ciest v rámci kandidatúry sú diskusie o tom, akú predstavu o fungovaní agentúry má niekdajší premiér.
Mirek Topolánek v rozhovore pre ČTK pripomenul, že impulzom pre založenie IEA boli ropné šoky v 70-tych rokoch minulého storočia. Jedným z prvých cieľov organizácie bola preto príprava analýz pre to, aby sa členské krajiny vedeli s ropnou krízou vyrovnať.
„Z pomerne jasne fungujúceho trhu majú dnes väčšinu zdrojov i väčšinu rezerv v rukách štátmi riadené alebo vlastnené spoločnosti. V tomto zmysle sa celé prostredie zmenilo a agentúra musí tým pádom takéto výzvy akceptovať. Musí na ne reagovať a mala by sa držať toho základného, pre čo vznikla, i keď sa problém medzitým posunul o kúsok ďalej, kedy sa už nebavíme len o rope, poprípade o plyne, bavíme sa o nízkouhlíkových technológiách, bavíme sa o úsporách, bavíme sa samozrejme o renesancii jadra,“ uviedol Topolánek.
Ďalej by sa mala agentúra viac zaoberať napríklad hľadaním voľných kapacít, identifikáciou najväčších potenciálnych problémov, detailnou analýzou energetických trás a s nimi spojených rizík, či komunikáciou s OECD a ďalšími krajinami, najmä s Čínou.
Oblasťou, v ktorej IEA „nemá taký vplyv, ako by mohla“, je zemný plyn, doplnil Topolánek.
ČTK, energia
K téme
