Švédsko plánuje stavbu nových jadrových reaktorov

Výroba elektriny z jadra je politicky kontroverznou témou v celej Európe od jadrovej havárie v japonskej elektrárni Fukušima v roku 2011. Ukončiť výrobu z jadra sa rozhodlo Nemecko, Belgicko či Švajčiarsko. Snahy Fínska a Francúzska o výstavbu nových reaktorov generácie III+ bojujú s veľkými oneskoreniami a nadmernými nákladmi. Za veľmi kontroverzný sa považuje aj plán Británie stavať atómové bloky so štátnou pomocou a garanciami.

Vo Švédsku je v súčasnosti v prevádzke deväť reaktorov, ktoré majú na celkovej produkcii elektriny v krajine podiel zhruba 40 percent. Štyri staršie bloky by sa však mali do konca tohto desaťročia zavrieť.

Dohoda medzi vládou a opozíciou neupresňuje, akú technológiu by mali elektrárne využívať. Fínsky blok Olkiluoto 3 a francúzska elektráreň Flamanville využívajú technológiu francúzskej štátnej firmy Areva. Fínsky projekt Fennovoima si však vybral pre svoje reaktory technológiu ruskej firmy Rosatom, ktorá sa tiež využíva pri stavbe elektrárne v Bielorusku.

Povolenie môže byť podľa dohody udelené pre nahradenie súčasných reaktorov v rovnakých lokalitách. Maximálne sa môže postaviť desať reaktorov. V rámci dohody tiež krajina od budúceho roku zruší daň z jadrovej energie, kvôli ktorej hrozili elektrárenské firmy uzavretím súčasných reaktorov.

Politici zdôraznili, že stanovený cieľ mať 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2040 neznamená, že by atómky mali byť potom uzavreté. „To je cieľ, nie termín odstavenia, ktorý by zakazoval jadrovú elektrinu, a ani to neznamená koniec jadrovej energie,“ uvádza sa v prehlásení.

Ekonomická stránka projektov v oblasti jadra sa však v posledných rokoch výrazne zhoršila. Môžu za to prísnejšie bezpečnostné požiadavky, vrátane odolnosti proti zrúteniu lietadla, a tiež nízke ceny elektriny na burze.

ČTK, energia.sk

K téme