Súčasná situácia môže byť memento, ako veci neriešiť

VSD v rámci pripomienkovania už platnej cenovej vyhlášky 260/2016 Z.z. navrhovala ponechanie dovtedajších taríf za prístup a distribúciu s odôvodnením, že chýba dopadová štúdia prechodu na nové sadzby aj analýza toho, koľko domácností má relevantnú hodnotu ističa v zmluve o pripojení. Navyše mnoho domácností historicky nemá uzavreté zmluvy o pripojení. Očakávali ste súčasné problémy?

To čo sa deje v súčasnosti okolo situácie SSE-D a SPP-D len čiastočne súvisí s položenou otázkou. Pokúsim sa odpovedať postupne.

Náš návrh na ponechanie distribučných sadzieb na úrovni nízkeho napätia oddelene pre domácnosti a malé podniky vychádzal z dvoch vecí. Za prvé sme sa obávali dopadu na segment domácností, nakoľko na Slovensku historicky sadzby medzi malými podnikmi a domácnosťami neboli stavané a štruktúrované rovnako. Bolo teda zrejmé, že spojením segmentov sa spoja aj náklady a jednej časti ceny klesnú kým inej stúpnu. Druhým dôležitým bodom bol ohľad na správnosť fakturácie a následné sťažnosti odberateľov, kedy pri domácnostiach, ako ste správne poznamenali, historicky neexistujú informácie o aktuálnej výške ističa. Dôvodov je niekoľko a nemusíme ísť do detailov, dopad by však bol taký, že distribučné spoločnosti by nevedeli zodpovedne fakturovať správnu výšku. Množili by sa nám sťažnosti, opravy, atď.

Aj z tohto dôvodu sme nakoniec pristúpili ku kroku, kedy fixná platba u domácností je viazaná na počet fáz a nie na ampérickú hodnotu ističa. Nie je to zatiaľ také spravodlivé delenie nákladov ako u malých podnikov, ale určite spravodlivejšie ako starý systém a je to krok vpred. Cieľom do budúcnosti je mať fixnú zložku aj na úrovni domácností viazanú na výšku hlavného ističa, ale na to sa musíme ako distribučné spoločnosti poriadne pripraviť.

Využil by som túto príležitosť aj na opravu verejne publikovaných informácií ohľadom optimalizácie ističov. Áno, dajú sa tým znížiť náklady a optimalizovať spotreba, ale na základe už uvedeného týka sa to len podnikateľov. Domácnosti sú v súčasnosti viazané na počet fáz. Tam optimalizácia ističa zohrá úlohu až keď sa uskutoční prechod na nový systém.

Očakávali ste teda súčasnú situáciu, ktorú musela riešiť dokonca vláda?

Na margo intervencie politikov do cenového vývoja sa vyjadruje veľmi ťažko. Verím, že z tohto vznikne memento, ako by sa v budúcnosti veci riešiť nemali. Ocitli sme sa v situácii, kedy padli silné politické slová bez dostatočnej znalosti reálneho dopadu týchto slov. Verejná mienka sa sústredí na nárast cien energií.

Nemám prístup k celoslovenským dátam, ale nejaký prehľad samozrejme máme. Na základe toho si dovolím vysloviť presvedčenie, že regulátorom deklarovaný priemerný pokles ceny na Slovensku nebude ďaleko od pravdy. Je to možné preto, že verejnosť a médiá možno nechcú počuť, že deklarované nárasty je len časť odberateľov, resp. koncentrujú sa len na túto časť skutočnosti. Existuje však ďalšia časť odberateľov, ktorá výrazne ušetrí – o tých sa ale nehovorí. A teraz si predstavte situáciu, že vrátia systém ako bolo deklarované do stavu 2016. Ako sa má k tomu postaviť napríklad starosta, ktorý v roku 2017 mohol ušetriť 20, 30, ba až 40%. Dokonca máme extrémny prípad samosprávy s 80% poklesom. A netýka sa to len samospráv – týka sa to malých podnikov aj domácností. Aj títo odberatelia by sa po zmene mohli ozvať, že prečo by na základe zmeny pravidiel mali platiť viac na úkor iných, keď oni v skutočnosti mohli ušetriť.

Predstavte si jednoduchý príklad – som distribučná spoločnosť a mám 2 odberateľov – A a B. Obaja majú rovnaký 25A istič. V starom systéme mali rozdielne distribučné sadzby. Odberateľ A platil za istič ročne 30 eur a odberateľ B za ten istý istič 70 eur. Samozrejme mali inú variabilnú zložku. Je to spravodlivé, že za rovnaký produkt platia rôzne? Po novom zaplatí aj jeden aj druhý za istič 50 eur. Aj variabilnú zložku budú mať rovnakú. Distribútor nezarobí viac ale odberateľ A pocíti zmenu negatívne. Pritom existuje možnosť, že odberateľ A nepotrebuje tak vysoký istič. Doteraz to neriešil, lebo systém ho k tomu nemotivoval. Ale ak si ho vie znížiť, zaplatí menej. Ak ale vrátim situáciu späť, ako navrhuje vláda, tak chudák odberateľ B miesto toho aby ušetril, tak zaplatí opäť tých pôvodných 70 eur. No a odberateľ A sa vytešuje, lebo ho zachránila vláda, naďalej zbytočne zaberá kapacitu v distribučnej sústave a ostatní (ako B) sa mu na to ešte skladajú.

Hoci sa aktuálne pozornosť sústreďuje len na SSE-D a SPP-D, čoraz viac ľudí sa ozýva so sťažnosťami, že k nárastu fixných poplatkov došlo aj u VSD. (Napríklad NN D2 3-f istič bola platba 4,1615 €/OM/mesiac, dnes domácnosti platia pri NN-C1 3-f istič 10,5096 €/OM/mesiac.) Čo bolo dôvodom tak významného nárastu tohto poplatku, ktorý VSD uviedla vo svojom cenovom návrhu predloženom na ÚRSO?

Opäť sa sústreďujeme na nárast distribučných fixov. Pozrime sa, čo sa deje na strane variabilnej distribučnej zložky. Pokles variabilu u malých podnikov sa v prípade VSD pohybuje na úrovni 70 – 80 %! U domácností je to ešte viac, až 90 %. Už z toho je zrejmé, čo som tvrdil v predchádzajúcej odpovedi. A tiež to podčiarkuje fakt, že zmena podielu fixu a variabilu nemá vplyv na celkové výnosy distribúcie.

Dôvody sú dva – už deklarované spojenie segmentov malé podniky a domácnosti, ktoré sme čiastočne eliminovali, ale nedalo sa úplne. Druhým dôvodom je umožnenie nárastu podielu výnosov (zdôrazňujem slovo „podielu“ výnosov a nie celkových výnosov) z fixnej zložky v zmysle novej cenovej vyhlášky.

Náklady distribúcie sú prevažne fixného charakteru. Odvíjajú sa od potrebnej kapacity v sústave. Distribútor bude mať v princípe rovnaké náklady na sústavu bez ohľadu na to, či cez ňu pretečie 1 Wh alebo 4 TWh. Preto aj väčšina výnosov by mala závisieť od platby za požadovanú kapacitu. Inak spotrebitelia nie sú motivovaní túto kapacitu si optimalizovať. Distribútor potom musí zbytočne investovať do dodatočných trafostaníc, vedení atď., čo sa všetko premieta do ceny distribúcie. Možno to znie paradoxne, ale regulátor a rovnako aj my ako distribútor sa týmto naozaj snažíme vytvoriť podmienky na optimálne využitie sústavy a tým nižšie ceny. A to je možné dosiahnuť len motivovaním spotrebiteľov spravodlivým rozdelením nákladov.

Vráťme sa ešte k tej sadzbe C1. Považujete ten nárast oproti minuloročným sadzbám za adekvátny?

Nie je úplne fér pozerať sa len na 3-fáz C1. V prvom rade si povedzme, že 1-fáz stojí 3x menej, čo považujeme za spravodlivé. A tiež si pripomeňme vyššie spomínaný pokles variabilnej zložky. No a aby sme neteoretizovali, poďme na konkrétny príklad.

Máme občana Petra, ktorý vlastní byt a garáž. V byte aj garáži má 3-fázový istič (výška pri domácnostiach je nepodstatná). V minulom režime za tú garáž kvôli nízkej spotrebe platil najvýhodnejšiu distribučnú sadzbu D1 s mesačným fixom napr. 0,1 Eur mesačne.

Tento občan má susedku, staršiu pani, ktorá má porovnateľný byt aj spotrebu a taktiež 3-fázový istič. V sumáre teda môžeme povedať, že z pohľadu distribúcie ide dohromady o 3 rovnaké odberné miesta, čo sa týka kapacity.

Ak by celkové náklady na požadovanú kapacitu týchto 3 odberných miest boli 99 eur, tak v starom systéme by si ich na ročnej báze z pohľadu fixných platieb rozdelili v pomere, napr.:

• 49+1 by platil Peter za byt + garáž (garáž ako bolo napísané mala výhodnú sadzbu)
• 49 by za byt platila jeho susedka

Pritom z pohľadu distribúcie je to úplne jedno, či ide o byt alebo garáž. Lebo rovnaká starostlivosť sa venuje prívodnému vedeniu a distribúcii pre garáž a rovnaká aj pre byt. Spravodlivé rozdelenie je:

• 33+33 pre Petra
• 33 pre susedku

A dnešná situácia vypovedá o tom, že Peter kričí, ako mu rastú ceny – a pri tom hovorí len o garáži. A realita môže byť úplne iná. Peter dokonca môže na svojich celkových nákladoch ušetriť, lebo vyššie uvedené príklady neodrážajú pokles variabilnej zložky. Ak má Peter v byte dostatočne vysokú spotrebu je možné, že jeho celkové náklady za rok budú nižšie ako predtým (ale nemusí to byť pravidlo).

Susedka naopak ušetrí. Doteraz si to možno ani neuvedomovala, ale v starom systéme prispievala Petrovi na jeho garáž.

A to je to spravodlivejšie delenie nákladov, ktoré sa snažíme adresovať. Áno, môže sa stať a my aj vieme, že takí odberatelia sú, že im cena stúpne lebo nárast fixnej zložky nedokážu vykryť poklesom variabilnej časti. Ale takýto systém je nemožné nastaviť tak, že všetci len získajú.

VSD pri výpočte taríf vychádzala z toho, pre koho boli pôvodné tarify primárne určené. Ak má niekto na garáž alebo záhradnú chatku, tak predpokladáme, že má pár eur mesačne na to, aby adekvátne zaplatil za kapacitu, ktorú v nich požaduje a nemuseli sa mu na to skladať všetci ostatní.

A teraz mi dovoľte položiť otázku späť – je tento náš návrh spravodlivejší alebo nie?

Ľudia a média neriešia to, že odberatelia sú ochotní platiť za mobilný telefón desiatky eur mesačne. Ale 3 – 5 eur mesačne týkajúcich sa elektriny, len preto, že ide o energiu, tak to je už neakceptovateľné.

Ak by sa čoraz viac odberateľov sťažovalo na nárast fixných poplatkov aj u VSD, neobávate sa tiež zásahu vlády, zrušenia schváleného rozhodnutia ÚRSO a začatia nového cenového konania?

Považoval by som to, vzhľadom na vyššie uvedené, za nešťastné riešenie. Takýmto rozhodnutím by sme časti spotrebiteľov pomohli a ďalšej časti ublížili. A bolo by to najmä nespravodlivé delenie nákladov. Úprimne povedané, ja ani netuším, ako chcú vykorčuľovať zo situácie okolo SSE-D, pretože čokoľvek urobia nechá niekoho pre rok 2017 poškodeného. Pritom najsprávnejšie podľa môjho názoru bolo poriadne situáciu zanalyzovať, optimalizovať kapacity tam, kde boli neadekvátne (podľa informácií čo mám, tak v niektorých prípadoch až 30-násobne vyššie ističe než potrebné pre daný objem spotreby) a následne zabezpečiť opatrenia pre odberateľov, kde aj napriek optimalizácii dochádza k neprimeranému navýšeniu.

A to si dovolím poznamenať ako ďalší fakt, ktorý zaniká vo svetle emócie údajného celoplošného zvýšenia cien. VSD ako distribútor je pripravený aktívne riešiť s odberateľmi, ktorých sa navýšenie týka, možnosti optimalizácie ich rezervovanej kapacity. A to dokonca spätne k 1.1.2017.

Slovenská klasika je, že ak sa zvýši cena, začnem kričať a čakám, že to za mňa niekto vyrieši. Spotrebiteľ sa nezaujíma, prečo to tak je a čo sa s tým dá robiť. A potom vznikajú rôzne sub-optimálne riešenia a naháňajú sa politické body. To určite pre slovenskú energetiku nie je dobré.

Nevieme, ako sa v prípade VSD rozhodne regulátor. Vláda by o týchto veciach rozhodovať nemala. Nami podaný cenový návrh bol plne v súlade s cenovou vyhláškou, VSD si dokonca ani neuplatnila maximálne možné ceny a cenové rozhodnutie regulátora pre rok 2017 vnímame ako zákonné a prinášajúce väčšiu spravodlivosť do distribučných poplatkov.

ZDE žiada zrušiť platnosť nových cenových vyhlášok, platných od 1.1.2017, a ponechať dočasne v platnosti vyhlášky a rozhodnutia platné do 31.12.2016. Myslíte, že by to bolo riešenie aktuálneho stavu? Alebo navrhujete iné riešenie?

Nepovažujem to za šťastné riešenie. Prečo už bolo povedané v predchádzajúcich odpovediach. Problematika je omnoho komplexnejšia, než je možné tu popísať. Od 2017 máme nové regulačné obdobie, boli zafixované nové vstupy do regulačných vzorcov a vzniklo by ešte omnoho viac právnych otázok a problémov, ako máme teraz.

Ešte raz zopakujem, situáciu je potrebné vnímať z celkového pohľadu. V priemere nedochádza k zvyšovaniu. Akoukoľvek spätnou úpravou poškodím tých, ktorí majú v roku 2017 právo platiť za distribúciu menej. Pre tých ostatných sme pripravení podať pomocnú ruku, ako znížiť ich náklady. To, ako a o koľko to bude možné, závisí už od každého individuálneho prípadu.

Branislav Sušila je vedúci úseku Regulačný manažment v spoločnosti Východoslovenská energetika Holding.

K téme