Sú len dve možnosti: Jadro a OZE

Fínska vláda prednedávnom schválila výstavbu dvoch nových jadrových elektrární, pričom štyri sú v krajine v prevádzke. Čo stojí za týmto rozhodnutím? Ste predsa známi svojou podporou v prospech obnoviteľných zdrojov, či nie?

Do istej miery to súvisí s tým, že vo Fínsku máme veľké množstvo priemyselných odvetví, ktoré sú energeticky náročné. Obe povolenia na výstavbu jadrových elektrární získali spoločnosti, ktoré sú oporou fínskeho priemyslu a zároveň sú aj tými, ktoré budú z elektrární profitovať najviac. Za iniciatívou teda stojí fínsky priemysel a je prirodzené, že tieto spoločnosti chcú elektrinu za výhodnú cenu. To je zrejme hlavný dôvod.

Na druhej strane sa však Fínsko skutočne orientuje najmä na obnoviteľné zdroje. V súčasnosti sa 28,5 % elektriny vyrába z OZE. V rámci nich tvoria biopalivá 20 %.

V rovnakom čase ako vláda dala povolenie na výstavbu dvoch nových jadrových elektrární, schválila i rozsiahly finančný balík pre obnoviteľné zdroje. Jeho finančná hodnota činí približne 340 mil. eur na nadchádzajúcich desať rokov, čo je veľká podpora pre sektor.

Jadrovú energiu však budeme potrebovať prinajmenšom na ďalších 20 až 30, či 40 rokov. Prostredníctvom podnikov, ktoré investujú do jadrovej energetiky, môžeme z časti financovať rozvoj aj v iných oblastiach, ako napríklad energetická efektívnosť alebo už spomínané OZE.

Zrejme je i toto jeden z dôvodov, prečo sa postavenie jadrových elektrární zverilo do rúk neštátnych firiem, ktoré v súťaži porazili štátnu spoločnosť

Áno. Za celou iniciatívou aj výstavbou je priemysel, ktorý buduje elektrárne na vlastné náklady. Vláda v tomto prípade prihliada primárne na záujmy priemyslu a nie na svoje vlastné.

Prejdime k téme výskumu a vývoja energetických technológií. Na ktoré oblasti sa v tomto smere zameriavate vo Fínsku v najväčšej miere?

Je tu niekoľko oblastí, o ktorých sa domnievame, že sú najsľubnejšie. Týmito sú biopalivá druhej generácie, keďže máme veľa lesov a tiež ďalšie materiály; rastlinné oleje ako aj zvyšky z priemyslu, ktoré sa dajú využiť ako suroviny pre výrobu biopalív.  Ďalej je tu celý energetický systém, inteligentné elektrické siete, s ktorými sa úzko spájajú elektromobily. Vo Fínsku máme dlhodobú tradíciu v  energeticky efektívnych systémoch. A potom tu ešte máme technologický rozmach v IT vďaka Nokii. Okrem toho sa vo Fínsku nachádzajú náleziská lítia, ktoré sa využíva ako surovina do akumulátorov. Keď spojíme všetko toto dokopy, vieme vo Fínsku vytvoriť celkom pekný balíček.

Existuje priestor pre energeticko-technologickú spoluprácu medzi Fínskom a Slovenskom?

Slovensko, podobne ako Fínsko, je malá krajina. Mohli by ste byť jednou z krajín v ktorých sa uskutočňujú pilotné projekty pre zavádzanie zelených technológií do praxe. Musíte však prísť na spôsob, ako tento odkaz predať médiám, ako vytvoriť prepojenie s podnikmi a  vládou. Taká je naša predstava a veríme, že je to výhodné pre obe strany.

Pre partnerstvo s Fínskom bude dôležité najmä to, či a ako Slovensko prejaví vôľu spolupracovať s nami. Aby si potom o 15 rokov krajina nemusela povedať: Dobre, mali sme výbornú šancu spolupracovať s Fínskom, ale my sme ju nevyužili. V tom čase už budú čisté energetické technológie rozšírené, hoci to sa deje už teraz, a bude príliš neskoro povedať si: dobre, vyberme sa smerom k nim.

V tomto čase krajiny EÚ posielajú Komisii svoje Národné akčné plány pre energiu z OZE. Konečný termín bol 30. jún 2010, no Slovensko ani Fínsko svoje dokumenty zatiaľ nepredstavili. Ako sa situácia podľa vás vyvinie?

Dátum, kedy Fínsko predstaví svoj Národný akčný plán, nepoznám. Fínsko je však v Európskej Únii „dobrým žiakom“ a väčšinou si plní svoje záväzky načas. Akčný plán preto určite vyjde čoskoro.

Dnes je podiel obnoviteľných zdrojov niečo okolo 28 –  29 % a cieľ do roku 2020 sme si stanovili na 38 %. Predpokladám, že najväčší rozvoj zaznamenáme v oblasti veternej energetiky. Len tento rok plánujeme inštalovať veterné parky s výkonom 220 MW. Tie existujúce už majú inštalovaný výkon 150 až 170 MW. V roku 2020 by mala kapacita dosiahnuť až 2.000 MW, teda desaťnásobne viac v porovnaní s aktuálnym stavom.

Nemáte vo vašej krajine problém s aktivistami, ktorí vystupujú proti stavaniu veterných parkov a poukazujú na dôsledky pre vzhľad krajiny a stabilitu siete?

Myslím si, že je dôležité ukázať im, aké sú, respektíve nie sú iné možnosti. Vysvetliť im, že buď môžu využívať jadrovú energiu alebo v prípade Fínska ešte rašelinu, ktorá však znečisťuje ovzdušie ešte viac ako uhlie. Alebo potom môžeme intenzívnejšie využívať obnoviteľné zdroje energie.

Okrem tradičných veterných parkov vo Fínsku momentálne skúmame aj možnosť budovať pobrežné veterné parky. Plánovaný výkon dosahuje dokonca až 10 tis. MW a myslím si, že sme schopní nájsť vhodné lokality pre tieto projekty.

Vo Fínsku sa zaužíval výraz „nimby“, čo v preklade znamená „nie v mojej záhrade“. Máme však i podobný „pimby“ – „dajte to do mojej záhrady“. Myslím si, že toto je skvelý príklad toho, ako sa mení postoj ľudí vo Fínsku vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom. A práve zmena postoja bežných občanov je jednou z kľúčových podmienok, ak chceme viac využívať OZE.

So Santtum Hulkonnenom sa rozprávala Rebecca Murray.

Rozhovor vznikol i v spolupráci s portálom EurActiv.sk.

K téme