Štúdia: The Future of Natural Gas Security in the V4 Countries: A Scenario Analysis and the EU Dimension
Výstupom sú vyhodnotenia jednotlivých scenárov, odporúčanie optimálnych zásobovacích trás a posúdenie možnosti ich realizácie.
Obr. Obálka štúdie
Obsah štúdie
1. Úvod
2. SWOT analýzy krajín V4
2.1. Slovenská republika
2.2. Slovensko
2.3. Poľsko
2.4. Maďarsko
3. Scenáre využitia infraštruktúrnych projektov, vplyv na krajiny V4
4. EÚ a české záujmy v oblasti energetiky
5. Odporúčania vyplývajúce zo štúdie a záver
Metodológia
Metodika projektu je založená na práci s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi údajmi. Kvantitatívne dáta sú spracované pomocou modelu MEOS. Kvalitatívne údaje boli získané z primárnych alebo sekundárnych zdrojov, odborných správ, rozhovorov a vlastných výskumných ciest. Výskumná metóda má následne podobu multikriteriálneho hodnotenia rôznych scenárov ponuky, dopytu a variantov infraštruktúrneho riešenia.
Scenáre
Štúdia posudzuje dva scenáre dodávok a dva scenáre dopytu modelovaných z hľadiska veľkosti dodávaného, respektíve odoberaného, množstva plynu. Z hľadiska infraštruktúry je popisovaných šesť možných variantov zásobovania plynom: súčasný stav a varianty zahŕňajúce kombinácie projektov Nord Stream, Nord Stream a Nabucco, Nord Stream a South Stream, Nord Stream a South Stream a Nabucco, Nord Stream a severojužné prepojenie.
Tieto scenáre sú hodnotené pomocou dvoch nástrojov:
Model MEOS spája špecifické vlastnosti modelov GASMOND a EUGAS, ktoré boli už predtým úspešne použité pre simulácie tokov v sieťach. Cieľom modelu je stanoviť ekonomicky optimálne nastavenie tokov v sieti, t. j. predovšetkým použitím najlacnejších zdrojov a transportných ciest. Model MEOS pracuje s viac ako šesťdesiatimi rôznymi trasami dodávok plynu cez západnú, východnú, strednú a južnú Európu a berie do úvahy ich vlastnosti, ako je smer, dĺžka, kapacita a tranzitné náklady.
Pre prepojenie kvantitatívnych výstupov modelovanie a kvalitatívnych výskumných dát slúžia nasledujúce nástroje pokrývajúce štyri najdôležitejšie aspekty energetickej bezpečnosti:
- Diverzifikácia zdrojov a trás je posudzovaná podľa Hirschman-Herfindahlovho indexu. Hodnotená je miera využitia siete hodnotami 0 (rovnomerné rozloženie v sieti) až 10.000 (absolútna koncentrácia).
- Index substitúcie ukazuje nahraditeľnosť zdroja / trasy inými zdrojmi / trasami.
- Index spoľahlivosti je založený na správach služby Business Monitor International.
- Index predstavuje vážený priemer hodnotenia jednotlivých krajín z hľadiska produkčných a transportných rizík.
- Index nákladov je založený na váženom priemere výrobných nákladov a prepravných nákladov v tranzitných krajinách. Posudzovaný je opäť každý scenár zvlášť.
Odporúčanie
Bezpečnosť dodávok je treba chápať ako základný aspekt energetickej politiky ČR. Za predpokladu, že v podmienkach strednej Európy je spoľahlivosť dodávok posudzovaná najmä na základe diverzifikácie transportných trás a že nízke ceny priamo súvisia s diverzifikáciou zdrojov, mala by Česká republika uvažovať o nasledujúcich možnostiach:
- Diverzifikovať zdroje, čo so sebou nesie možnosť výberu a konkurenciu medzi dodávateľmi
- Prepojenie spotových trhov v Rakúsku (Baumgarten) a Poľsku (LNG terminály)
- Presadzovať flexibilitu v rámci dlhodobých zmlúv, mať však ďalej na zreteli význam dlhodobých kontraktov na rozvoj infraštruktúry
- Podporovať dôležité infraštruktúrne projekty (napríklad LNG terminál Adria, prepojenie medzi Maďarskom a Slovenskom atď.)
Podpora rozvoja infraštruktúry tak, aby sa dosiahol prechod od jednostranného lineárneho charakteru zásobovania k charakteru sieťovému, je kľúčová. S tým súvisí využitie najmä týchto infraštruktúrnych projektov:
- LNG terminálov v Poľsku a Chorvátsku ako alternatívnych zdrojov pre dodávky plynu
- Plynovodu Nabucco ako veľkoobjemového dodávateľa funkčne doplňujúceho LNG terminály
- Severojužného prepojenia ako kľúčového prvku sieťového charakteru distribučnej siete v skúmanej oblasti
- Integrácia trhov (pozri projekt NETS), vstup nových subjektov, obmedzenie domácich monopolov, zvýšenie tlaku na stavbu nových infraštruktúrnych projektov
Úroveň Európskej únie a jej energetickej politiky
V časti týkajúcej sa Európskej únie sa autori pokúsili odpovedať na otázku, do akej miery sa európska energetická politika, ktorú možno považovať za jednu z najdôležitejších oblastí pre EÚ vôbec, zmenila vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti.
Lisabonská zmluva v hlave XXI právne zakotvila energetickú politiku a vložila ju medzi tzv. spoločné právomoci. Lisabonská zmluva však ponecháva niektoré otázky energetiky (ako napríklad zloženie energetického mixu, využívanie vlastných zdrojov a fiškálne nástroje) v právomoci členských štátov. Dôležité ustanovenie zaoberajúce sa mechanizmom solidarity v prípade energetickej či inej krízy je však vágne formulované a pre praktické využitie bude musieť byť ešte podrobnejšie spracované.
Na druhej strane je jasne viditeľné zvýšenie aktivity EÚ v otázkach spojených s energetikou, nech už v oblasti spoločného trhu s energiami alebo v oblasti životného prostredia. Môžeme teda konštatovať, že európska energetická politika bude energetickú politiku jednotlivých krajín ovplyvňovať s rastúcou intenzitou. Jednotlivé štáty by preto mali rozhodne venovať zodpovedajúcu pozornosť úrovni EÚ. V prípade Českej republiky to znamená výrazne posilniť európsky rozmer odvetví energetiky. Napríklad posúdiť, ako môže byť konkrétna otázka riešená v rámci EÚ a aký postoj by mala v tomto prípade zaujať Česká republika. Oblasť súvisiaca s rovinou Európskej únie si vyžaduje pravidelnú aktualizáciu prostredníctvom spolupráce medzi Ministerstvom priemyslu a obchodu, Ministerstvom životného prostredia a Úradom vlády a prostredníctvom konzultácií so zainteresovanými neštátnymi subjektmi.
Z hľadiska efektivity zastupovania záujmových skupín autori odporúčajú podrobnejšiu analýzu existujúceho systému ako po formálnej stránke, tak z hľadiska skutočnej účinnosti, ideálne použitím komparácie s porovnateľnými krajinami.
O autoroch
Filip Černoch, Břetislav Dančák, Jana Kovačovská, Petr Ocelík, Jan Osička, Tomáš Vlček, Veronika Zapletalová: The Future of Natural Gas Security in the V4 Countries: A Scenario Analysis and the EU Dimension, vydání první, 312 stran, vydal Medzinárodný politologický ústav Masarykovej univerzity (IIPS), v Brne, 2011.
Zber dát prebehol v roku 2010
Jazyk štúdie: angličtina
Medzinárodný politologický ústav Masarykovej univerzity
Joštova 10
602 00 Brno
Česká republika
Web: http://www.iips.cz
Objednávky štúdie tu.
Pre ďalšie informácie sa prosím obráťte na jirusek@ics.muni.cz
K téme
