Štúdia: Dotácie pre fosílne palivá dosahujú až 5 biliónov dolárov ročne
Autori štúdie publikovanej v časopise World Development vypočítali, že objem dotácií pre fosílne palivá dosahuje 6,5 % celosvetového HDP. V roku 2015 predstavovali sumu až 5,3 bilióna dolárov. Dva roky predtým šlo o nižšiu sumu – „len“ 4,9 bilióna dolárov.
Vo svojej analýze sa snažili komplexne odhadnúť dotácie poskytované fosílnym palivám. Nejde totiž len o čisto finančný príspevok. Naopak, zohľadnili čo najširší význam slova dotácie a tiež vysvetlili ekonomické a environmentálne benefity vyplývajúce z reformy zaužívaných systémov. Dotácie pre fosílne palivá podľa nich zahŕňajú aj prípady, keď spotrebiteľské ceny sú nižšie ako náklady v celkovom dodávateľskom reťazci, rôzne environmentálne náklady a tiež všeobecné spotrebné dane, ktoré sa premietajú do cien tovarov.
Za formu dotácií, ktoré sa bežne nezohľadňujú v cene fosílnych palív, považujú napríklad ich negatívny dopad na globálne otepľovanie, znečistenie vzduchu, ale tiež širšie externality spojené s prevádzkou dopravných prostriedkov so spaľovacími motormi. Práve tieto skryté vplyvy si málokto dá do priameho súvisu s reálnymi nákladmi podpory uhlia, ropy či zemného plynu.
Experti, ktorí pôsobia aj v rámci štruktúr Medzinárodného menového fondu (IMF), chceli podľa vlastných slov reflektovať medzeru medzi cenami za fosílne palivá, ktoré platia spotrebitelia, a ekonomicky efektívnymi cenami.
Nesprávne, resp. neúplné stanovenie ceny predstavuje podľa analytikov veľkú časť týchto dotácií. Dotácie na uhlie majú najväčší, približne polovičný podiel na spomínaných dotáciách.
Z pohľadu objemu sú rôzne formy štátnej podpory koncentrované v niekoľkých veľkých krajinách. Najštedrejšia k fosílnym palivám bola Čína, ktorá im v roku 2013 mala poskytnúť dotácie až vo výške 1,8 bilióna dolárov, a tiež Spojené štáty americké so sumou 600 miliárd dolárov. Podľa ich prepočtov však ropu, plyn či uhlie sumou približne 300 miliárd dolárov ročne zadotovali aj Rusko, Európska únia a India.
Ak by došlo k reforme dotačných systémov, benefity by sa prejavili v environmentálnej, fiškálnej aj sociálnej oblasti. V prípade, že by sa tieto dotácie neposkytovali, svetové emisie oxidu uhličitého mohli byť v roku 2013 nižšie až o 21 %. Zároveň by sa až o 55 % znížila miera úmrtnosti súvisiaca so znečistením ovzdušia, ktoré vzniká pri spaľovaní fosílnych palív. Naopak, pre HDP by to znamenalo vyššie príjmy do rozpočtov a tiež na sociálne zabezpečenie obyvateľstva.
Úsporou týchto dotácií by v rozpočtoch zostalo viac peňazí na investície do energetickej efektívnosti, ekologickejších foriem výroby energie napríklad z obnoviteľných zdrojov, ale tiež na iné, neenergetické oblasti.
© energia.sk