Strecha – šikmá, plochá i zelená

Strecha je koruna domu. Keď sa vydarí, dokáže budove dodať správne kúzlo. Nekvalitná strecha môže naopak hodnotu domu znížiť. Nekvalitne izolovanou strechou môže unikať až 15 % tepla. Dobrá izolácia pomáha proti únikom tepla v zime a bráni prehrievaniu v letnom období. Zateplená strecha navyše pri budove so šikmou strechou umožní využiť aj podkrovné priestory.

Ako vybrať strešnú krytinu?

Materiálových aj tvarových variant je na trhu obrovské množstvo. Vyberať môžete z pestrej ponuky pálených aj betónových dlaždíc, zvoliť môžete aj bridlicu, plechové, asfaltové či plastové strešné krytiny. Stále sa používajú aj alternatívne materiály ako je šindeľ, ktorý poznáme z historických stavieb.

Zásadný pre voľbu strešnej krytiny je sklon strechy. V technických materiáloch výrobcovia uvádzajú, pre aký sklon sa daná krytina hodí a z toho je treba vychádzať. Napríklad pálená strešná taška sa odporúča pre šikmé strechy so sklonom zhruba 22° až 40°, betónové tašky sa odporúčajú pri sklone okolo 22°. Vlastnosti týchto dvoch typov ťažkých krytín sa podobajú – dlhá životnosť, tepelné i zvukovoizolačné vlastnosti, odolnosť voči výkyvom počasie atď.

Na trhu je tiež veľké množstvo krytín, ktoré pálené a betónové škridle napodobňujú a na prvý pohľad ich ani nerozoznáte. Sú to napríklad krytiny plastové alebo plechové. Ich výhodou je nižšia hmotnosť a sú často lacnejšie.

Zdroj: Flickr.com/WarOnTomato, licencia Creative Commons

Ak plánujete novú strechu pre starší dom, podstatné je poznať aktuálny stav krovu a jeho únosnosť. Poradiť vám môže skúsený pokrývač alebo tesár. V prípade zložitejšej rekonštrukcie alebo viditeľných nedostatkov spôsobených napríklad zatekaním sa obráťte na projektanta alebo statika. Ak ste pri rekonštrukcii zasahovali aj do spádu strechy, je treba tomu typ krytiny prispôsobiť.

Výber krytiny môže ovplyvniť aj zložitosť a členitosť strechy, či klimatické podmienky. V horských oblastiach sú pre skladané krytiny vhodnejšie jednoduché tvary striech. Čím je tvar zložitejší, tým drahšie sú nutné opravy strešného plášťa, napr. proti zaťaženiu snehom. Ďalšími parametrami sú životnosť a s ňou súvisiaca záruka strešnej krytiny. Dôležité je aj estetické hľadisko, príp. možnosť dodatočných úprav a oprav.

Ďalšie informácie o tom, na čo sa zamerať pri výbere šikmej strechy, nájdete v našom staršom článku.

Ide o vaše peniaze

V neposlednej rade je podstatná cena za materiály aj prácu. Vďaka rôznym zľavám a akciám sa dnes ceny za škridle a doplnky veľmi líšia. Ak už máte krytinu vyhliadnutú, oslovte priamo výrobcu. Väčšina z nich je už schopná zadarmo vypočítať, koľko dielcov krytiny budete potrebovať. Dopredu tak zistíte, koľko vás strecha bude stáť. Pri výpočtoch ale do úvah nezabudnite vziať aj špecifické prvky, ako sú okrajové škridle, lemovky, hrebenáče, vetracie komíny, lišty, snehozábrany a ďalší materiál.

Zdroj: Flickr.com/Francisco Antunes, licencia Creative Commons

Pri stúpajúcich výdavkoch na energie sa bežnou súčasťou projektov stáva inštalácia solárnych panelov na výrobu elektriny alebo teplej vody. Ceny technológií neustále klesajú a ponuka odborných montážnych prác sa neustále rozširuje. Pri dobrej starostlivosti vám solárne systémy dokážu počas ďalších rokov ušetriť nemalé peniaze.

Viacero firiem v Európe už vyrába priamo krytiny s integrovaným fotovoltickým systémom. Na trhu dokonca existujú aj strešné „sklenené“ dlaždice, ktoré sami dokážu vyrábať teplo. Z finančného hľadiska ale ide zatiaľ skôr o dizajnérsky nadštandard.

Plochá strecha

Dnes je výber strešnej konštrukcie skôr otázkou vkusu investora a architektonického riešenia daného objektu. V minulosti bola plochá strecha známa svojou poruchovosťou. Vďaka moderným kvalitným materiálom, zachovaniu technologických postupov a správnemu poradiu vrstiev však už dnes netrpí priesakmi vody ani nízkou životnosťou. Cestu si prerazila najmä na moderných novostavbách, komerčných či administratívnych budovách.

Podľa využitia sa ploché strechy delia na pochôdzne, určené pre trvalejší pohyb osôb, a nepochôdzne, na ktoré sa vstupuje len v prípade údržby alebo opravy. Podľa konštrukcie sa zase rozlišujú jednoplášťové, dvojplášťové a viacplášťové (tie sa však vyskytujú minimálne).

Zdroj: Flickr.com/Bryn Pinzauger, licencia Creative Commons

Z energetického hľadiska je plochá strecha výhodná, lebo na rozdiel od šikmej vytvára len minimálny priestor, ktorý je nutné vykurovať. Praktickejšia je aj z pohľadu údržby, opravy komína, čistenia odvodňovacích prvkoch a pod. Rizikom sú netesnosti v povlakovej krytine.

Aby strechou nezatekalo, využívajú sa hydroizolačné materiály určené konkrétne pre ploché strechy. Vhodným materiálom sú povlakové hydroizolácie (pásy alebo fólie). Na trhu nájdete aj liate alebo striekané hydroizolácie na báze PUR, ktoré majú tú výhodu, že sa nanáša tepelná aj vodotesná izolácia zároveň a konštrukcia je utesnená bez škár a tepelných mostov. Na druhej strane, pena pomerne rýchlo degraduje a len ťažko sa opravuje.

Výhodou plochej strechy je, že sa môže zmeniť na terasu či priamo záhradu.

Zelená strecha

Zelená strecha má svoje ekologické i estetické výhody. Vegetačné strechy umožňujú návrat prírody do miest, prispievajú k znižovaniu emisií a kompenzujú zaberanie pôdy veľkoplošnou výstavbou. Napriek týmto pozitívam, sú u nás ešte stále v pozadí záujmu investorov i obyvateľov.

Pokiaľ ide o mieru premeny oxidu uhličitého na kyslík, tá závisí od druhu vegetácie, ktorú na  strechu dáme. Rozhodujúca je jej listová plocha. Hustota listov tiež určuje schopnosť zachytávať prach a škodliviny z ovzdušia. Zeleň navyše zvyšuje aj vlhkosť vzduchu, čím pozitívne ovplyvňuje jeho kvalitu.

Vegetačná vrstva tiež prispieva k tepelnej stabilite budovy, znižuje tepelné straty a chráni nosné konštrukcie a hydroizoláciu pred UV žiarením, mechanickým poškodzovaním a inými vonkajšími vplyvmi. Taktiež znižuje odtok zrážkovej vody do kanalizačnej siete a tlmí hlučnosť.

Zdroj: Flickr.com/charlie vinz, licencia Creative Commons

V zásade sa rozlišujú extenzívne a intenzívne zelené strechy:

• Extenzívna okrem svojich ekologických, izolačných a estetických funkcií neplní žiadnu inú úlohu. Nie je teda určená na aktívne pestovanie rastlín a všetka vegetácia na nej rastie sama. Je jednoduchšia, menej náročná na únosnosť strechy a väčšinou nemá zavlažovací systém. Je preto dobré  použiť odolné rastliny, ako skalnice, rozchodníky, kostravy a pod. Výhodou sú nižšie náklady na konštrukciu a údržbu. Výška substrátu dosahuje max. 150 mm a nie je určená pre bežný pohyb osôb. Je vhodná pre ploché strechy aj pre šikmé strechy so sklonom do 30°.
• Intenzívna je vlastne záhradou na streche, kde sa počíta s bežným pestovaním rastlín, menších stromčekov či kríkov. Intenzívna zelená strecha už predpokladá inštaláciu zavlažovacieho systému a vyžaduje pravidelnú údržbu. Hrúbka vegetačnej vrstvy sa pohybuje medzi 20 – 80 cm.

Aj zelená strecha má však svoje negatíva, medzi ktoré patrí najmä vyššia obstarávacia cena a vyššie náklady na realizáciu, ktoré logicky vyplývajú z danej technológie a stavebných postup. Ďalším faktorom je vyšší nárok na statiku nosnej konštrukcie budovy. Započítať treba nielen hmotnosť zeminy, ale aj jej nasýtenie vodou, ktoré objemovú hmotnosť zeminy dočasne vysoko zvyšuje. Extenzívna zelená strecha sa môže realizovať aj na konštrukciách s nižšou únosnosťou do 300 kg/m2. Pre intenzívnu zelenú strechu treba únosnosť konštrukcie od 300 kg do 2000 kg na m2.

Zdroj: Flickr.com/Ken Bosma, licencia Creative Commons

Čo je ne/možné?

Než sa pustíte do výberu vegetačného strešného systému a konkrétnych rastlín, musíte si ujasniť, čo je pri vašej streche možné a čo nie. Najdôležitejšími faktormi sú sklon strechy, únosnosť konštrukcie a následná údržba. Jednoduchšie je navrhovať zelenú strechu do novostavby, kde vopred počítame so zvýšeným zaťažením, ktoré do konštrukcie ťažká vegetačná vrstva prináša. V prípade rekonštrukcie nám statika často zelenú strechu vôbec nedovolí.

Zelená strecha je tradične obohatená o filtračnú, drenážnu, hydroakumulačnú vrstvu a vrstvu špeciálneho odľahčeného substrátu, ktorý ešte treba obohatiť o vrstvu, napr. gél, umožňujúci čiastočne zadržiavať vodu. Podložím pre rastliny dnes už vôbec nemusí byť len zemina. Existujú napríklad kultivačné panely z minerálnych vlákien. Ich výhodou oproti zemine je výrazne menšie preťaženie strechy, lepšia drenážna kapacita a väčšia priepustnosť vody, veľká pórovitosť a teda viac vzduchu pre korene či schopnosť dlhšie udržať viac vody.

(c) energia.sk, nazeleno.cz

Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci.

K téme