Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
11744.jpg
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
12. novembra 2013 Efektívnosť v energetike od Energia.skSITA

Stovky eur viete ušetriť aj vďaka energetického certifikátu

Rýchly prehľad

Cieľová skupina Majitelia budov, ktoré boli skolaudované po 1. januári 2008. Energetická certifikácia budov je povinná pri kolaudácii novej alebo významne obnovenej budovy (rekonštrukcia, zateplenie fasády, výmena okien, atď.), ale taktiež pri predaji a prenájme budovy.
Vstupná investícia Cena energetického certifikátu budovy nie je pevne stanovená, závisí predovšetkým od veľkosti a zložitosti budovy.
Čo by ste mali vedieť?
  • Objednanie energetického certifikátu budovy je povinnosťou vlastníka budovy
  • Platnosť energetického certifikátu je najviac 10 rokov
  • Vlastník budovy je povinný uchovávať energetický certifikát po celý čas jeho platnosti
  • Štátny dozor vykonáva Štátna energetická inšpekcia
  • V prípade, že nenecháte vykonať energetickú certifikáciu budovy, resp. neumiestnite energetický štítok v určenom priestore, hrozí pokuta vo výške od 166 EUR do 5.000 eur
Úspora Rovnaký dom v triede „A“ v porovnaní s domom v triede „C“ ušetrí svojmu majiteľovi ročne 800 eur na energii za vykurovanie a prípravu teplej vody.

Hoci sa väčšina spotrebiteľov doteraz stretla s energetickými štítkami pri elektrospotrebičoch a pneumatikách, už takmer rok platí novela zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá sa vzťahuje na nové budovy skolaudované po 1. januári 2008. Po novom tak majú okrem chladničiek, umývačiek riadu, televízorov či svetelných zdrojov a pneumatík, svoj energetický certifikát aj budovy.

„Zvažovať energetickú triedu pri kúpe spotrebičov je už dnes bežné. Takmer každý vie, že chladnička alebo práčka v najvyššej triede môže ušetriť desiatky eur ročne za elektrickú energiu. Našou snahou je, aby ľudia vnímali aj dôležitosť energetických nárokov svojich domov a bytov, pretože tie sa na ich výdavkoch podpisujú ešte výraznejšie,“ vysvetľuje štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko.

Certifikát energetickej hospodárnosti budov súvisí s implementáciou európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov 2002/91/ES, ako aj jej novelizovanej verzie 2010/31/EÚ. Niektoré ich časti, medzi ktoré patrí aj certifikácia, prevzala Slovenská republika do svojho právneho poriadku zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov. Certifikát je dokladom o kvalitatívnych energetických vlastnostiach budovy. Obsahovať by mal aj súbor nákladovo – efektívnych opatrení ako možno zlepšiť stavebné konštrukcie, systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, klimatizácie a osvetlenia. Budovy sú podľa neho zaraďované do energetických tried na stupnici od A po G.

Energetická certifikácia sa má sprísniť

Certifikáty sú povinné nielen pri predaji alebo prenájme administratívnych či verejných budov, ale aj pri rodinných domoch. Musia ich mať aj budovy, ktoré prešli významnou obnovou. Významnou obnovou budovy sú stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového plášťa, strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní. Energetická certifikácia sa vzťahuje na:

  • na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008,
  • na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008,
  • na budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi,
  • na budovy, v ktorých viac ako 250 m2  celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje,
  • pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy; inak je dobrovoľná.

Výnimku zo zákona majú historické budovy a pamätníky, kostoly, budovy charakterizované ako dočasné stavby s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky, alebo bytové budovy určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku, priemyselné stavby, dielne, nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.

„Zhruba o dva roky budú musieť certifikáty mať aj majitelia bytov, ktorí ich budú chcieť predať alebo prenajať. Táto povinnosť bude platiť po roku 2015,“ dodáva štátny tajomník. Od 9. júla 2015 tak bude energetická certifikácia povinná aj pre tie budovy, v ktorých viac ako 250 m2  celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje. Do 31. decembra 2015 nie je energetická certifikácia povinná pre tie budovy, v ktorých sa prenajímajú byty a samostatné časti.

S energetickým certifikátom možno ušetriť stovky eur

Budovy v súčasnosti predstavujú viac než 40% spotreby konečnej energie, ktorú ovplyvňuje nielen ich konštrukčné riešenie, ale aj spotreba energii na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie.

Energetický certifikát budovy je doklad o kvalitatívnych energetických vlastnostiach budovy. Z dôsledne vyhotovených energetických certifikátov je možné posúdiť, či budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy. Vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie v budove (kWh/m2.a) a primárnej energie. Metodika výpočtu je predpísaná vo vykonávacej vyhláške k uvedenému zákonu a vychádza z presne špecifikovaných technických noriem (napr. STN EN 13790, STN EN 15603, STN EN 15316 a iných). „Energeticky úsporným bývaním možno ušetriť veľa peňazí. Žiaľ povedomie v spoločnosti o tejto problematike je veľmi nízke a väčšina občanov sa nezaujíma o to, v akej budove pracuje či býva,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Martin Kóňa.

Priemerná domácnosť na Slovensku spotrebuje približne 60 percent energií na vykurovanie. „Zamedzenie únikom tepla býva kľúčové pri znižovaní energetickej náročnosti,“ zdôraznil František Palko. Pri starších objektoch môžu straty tepla cez strechu dosiahnuť 10 %, cez steny sa môže stratiť 32 % a cez okná 16 % tepla. Nemenej významné je aj nesprávne vetranie, ktorým môže uniknúť 35 % tepla.

Rodinný dom v energetickej triede „C“ s celkovou podlahovou plochou 150 m2 potrebuje na svoju prevádzku približne 24.50 kWh ročne, v triede „B“ je to do 16.00 kWh a ak by bol zaradený do najvyššej „A“ triedy, celková spotreba by sa pohybovala na úrovni do 8100 kWh za rok. Podľa aktuálnej ceny zemného plynu pre domácnosti z toho vyplýva, že rovnaký dom v triede „A“ v porovnaní s domom v triede „C“ ušetrí svojmu majiteľovi ročne 800 eur na energii za vykurovanie a prípravu teplej vody,“ uviedol Ing. Peter Mihálka z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.

Ak sa chystáte kupovať nehnuteľnosť, mali by ste sa orientovať pri kúpe aj podľa triedy energetického certifikátu. Ten vám ukáže, koľko energie, a v konečnom dôsledku peňazí, bude nutné investovať do zabezpečenia tepelnej pohody v domácnosti. „Dnes napríklad stavebníkovi nový dom bez energetického certifikátu ani neskolaudujú. Majiteľ je pritom povinný pri predaji domu sa certifikátom preukázať, v opačnom prípade mu hrozí pokuta až do výšky 2.000 eur. O tejto povinnosti však často nevedia predávajúci ani kupujúci, dokonca niekedy ani realitné kancelárie,“ dodáva František Palko. Pri pri právnických osobách sa pokuta môže vyšplhať až na 2,5-násobok.

(c) energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.