Stopercentná ochrana životného prostredia je ilúzia

Foto: Michal Jesenič/energia.sk

Pán Nemcsics, o ropovode od Schwechatu sa hovorí už desať rokov. Vo februári 2013 stále nie je ukončené trasovanie na slovenskej strane. Projekt sa zrejme nevyvíja podľa vašich predstáv, mýlim sa?

Spoločnosť BSP, je poverená výstavbou ropovodu, resp. prípravou tejto výstavby. Rozhodnutie o jej začatí, finálnom výbere trasy, ale aj celý schvaľovací proces súvisiaci s projektom ropovodu BSP závisí od mnohých orgánov a inštitúcií, vrátane ministerstva hospodárstva, resp. vlády SR. Aj z tohto dôvodu niektoré termíny nekorešpondujú celkom s našimi predstavami.

Vaša činnosť ale do istej miery môže ovplyvniť to, aké rozhodnutie nakoniec vláda prijme…

Našim cieľom, resp. úlohou je dať na stôl argumenty, ktoré hovoria v prospech alebo neprospech niektorých riešení. V roku 2003, kedy vznikla myšlienka a potreba výstavby ropovodu bol akcionárom Transpetrolu Jukos, ktorý sa aj rozhodol pre túto investíciu. V  tom čase sa do územného plánu dostala aj trasa ropovodu, ktorá viedla cez Žitný ostrov. Neskôr sa práve ona stala kontroverznou a neprijateľnou. Aj kvôli tejto skutočnosti došlo k zdržaniu samotnej výstavby. Netreba zabúdať ani na to, že sa zmenil akcionár, pretože Jukos z Transpetrolu odišiel.

Prejdime k aktuálnemu stavu projektu. V januári bola na rokovaní vlády predstavená analýza, ktorá preferuje dve trasy. Obidve vedú cez tzv. mestský koridor. Je dobré ťahať ropovod priamo cez mesto, ak sa tým ohrozia zdroje pitnej vody, ak alternatíva cez Karpaty, hoci podstatne dlhšia, by podľa vašich slov finančne vyšla približne rovnako?

Výhodnejšie je to z hľadiska ekonomiky prevádzky, ale aj jej bezpečnosti. Rentabilita prevádzky závisí od dĺžky ropovodu. V prípade karpatského koridoru by na Slovensku pribudlo 100 kilometrov konvenčného ropovodu, čo tiež nie je ekologicky najprijateľnejšia možnosť z hľadiska bezpečnosti. V prípade mestského koridoru by trasa bola podstatne kratšia. Náklady na jej vybudovanie sa však vyrovnávajú z dôvodu neporovnateľne vyššej úrovne technického zabezpečenia ropovodu, ktorý prechádza zastavaným územím. Spôsob ochrany a konštrukcia sú totiž diametrálne odlišné od klasického ropovodu.

Ak by sa vláda teoreticky rozhodla pre ropovod vedúci cez Karpaty, o koľko by jeho ročná prevádzka vyšla drahšie v porovnaní s mestskou alternatívnou?

Ekonomická návratnosť pri takto dlhej trase je neporovnateľná najmä z prevádzkových dôvodov, nehovoriac o ekologických rizikách. V prípade ropovodu, ktorý plánujeme postaviť v rámci mestského koridoru, sú riziká minimálne alebo sa rovnajú nule z hľadiska prevádzky ropovodu. Aj preto vláda SR pri prerokovávaní materiálu o ropovode BSP v januári tohto roku zobrala na vedomie, že práce na projekte ropovodu BSP budú pokračovať v rámci variantu „mestský koridor“.

Vo všeobecnosti, je podľa vás štandardné viesť ropovod v blízkosti obytných sídiel?

Územie Európy je tak husto zastavanou oblasťou, že v mestských aglomeráciách nie sú takéto stavby vôbec ojedinelé.

Ojedinelé možno nie, treba však povedať, že väčšina týchto stavieb vznikla v dobe, kedy náhľad na ekológiu bol objektívne úplne odlišný od toho dnešného.

Samozrejme doba sa vyvíja aj z pohľadu ekologického vedomia ľudstva. Ruka v ruke s tým sa však vyvíjajú aj technológie výstavby ekologicky konfliktných stavieb. Ropovody a produktovody vznikajú priebežne, tak ako sa vyvíja ľudská činnosť a rastú potreby s ňou spojené. Keď sa pozriete, koľko je dnes na území Bratislavy čerpacích staníc a koľko ich bolo pred 20 rokmi, ide tiež o faktor hodný pozornosti. Dnešné technológie a úroveň ich zabezpečenia však umožňujú ich výstavbu „takmer v obývačkách“.

Každá ľudská činnosť predstavuje v istom zmysle zásah do prírody. Rovnako tak žiadna technológia nikdy nemôže zaručiť absolútnu ochranu životného prostredia. Prečo ale zvyšovať riziko?

Stopercentná ochrana životného prostredia je dnes už definitívne asi ilúziou. Musí existovať kompromis medzi ľudskou činnosťou, jej potrebami a ekológiou. Samozrejme, aj v prípade ropovodu môžu prevážiť výlučne ekologické argumenty o nemožnosti zaručenia stopercentnej istoty pre ochranu životného prostredia. To rozhodnutie nie je na strane BSP, ale na strane vlády SR, resp. ministerstva hospodárstva, ale aj ďalších orgánov a inštitúcií, ktoré vstupujú do procesu rozhodovania a schvaľovania takejto stavby.

Našou úlohou je argumentovať v prospech jej výstavby nielen z hľadiska hospodárskych a ekonomických potrieb, ale aj z hľadiska takých technických a technologických riešení, ktoré eliminujú ekologické riziká. Ak sa však kompetentní v tejto krajine rozhodnú, nepostaviť ropovod cez mestskú aglomeráciu, čo je v iných krajinách bežné, možno by mali v záujme stopercentnej ekologickej ochrany začať uvažovať aj nad tým, že prakticky v strede nášho hlavného mesta a na Žitnom ostrove existuje rafinéria aj so svojimi ekologickými rizikami a historickými environmentálnymi záťažami.

Spomínali ste, že ropovod BSP by bol vybavený najmodernejšími technológiami. Môžete byť konkrétnejší, o akú úroveň zabezpečenia pôjde?

Ako som už spomínal, rozhodne nemáme v pláne stavať konvenčný ropovod. Detailné technické riešenie, resp. jeho opis by zabral mnoho miesta a času. Preto – laicky povedané – určite nepôjde o potrubie zakopané v zemi, ale o sofistikovaný kolektor, v ktorom potrubie bude len jednou z mnohých súčastí. Dôležitý bude tiež počet a hustota pozemných zariadení, ktoré prepravu ropy riadia a priamo ovplyvňujú. Jednoducho, úroveň zabezpečenia bude určite taká, aby eliminovala ekologické riziká nielen z titulu prevádzky ropovodu, ale aj z dôvodov prípadných živelných katastrof.

Posudzovanie konkrétnych riešení však bude predovšetkým na tých orgánoch a organizáciách, ktoré majú túto pôsobnosť v zmysle platnej domácej legislatívy, ale aj nadnárodných a nezávislých inštitúcií. Netreba zabúdať na to, že projekčných prác sa zúčastňujú už v tejto etape renomované rakúske spoločnosti z tejto oblasti a že ropovod BSP bude z dvoch tretín prechádzať práve územím Rakúska, ktoré je v oblasti ekológie a environmentu predsa len o čosi ďalej ako my doma, minimálne čo sa ekologického povedomia týka.

Foto: Michal Jesenič/energia.sk

Aká je predpokladaná návratnosť projektu?

Za celé obdobie, počas ktorého sa skúma opodstatnenosť výstavby takejto stavby, sa vypracovalo niekoľko analýz. Menili sa aj cenové relácie. V zásade z nich ale vyplýva, že návratnosť pri dnešných cenách je pod 10 rokov. Zohľadnil sa pri tom predpoklad vývoja prepravných taríf v ďalšej dekáde a objem toho, čo sú schopné absorbovať rafinérie.

Aj preto musí byť kalkulácia návratnosti zaistená zmluvami, ktoré budú garantovať odbery ropy. Bez toho, aby nebol urobený kontrakt medzi odberateľom a dodávateľom na prepravu suroviny na obdobie, ktoré bude dlhšie ako návratnosť tohto diela, nebude výstavba možná. Projekt BSP nám navyše otvára nové obchodné príležitosti, ktoré však napriek pomerne reálnym kontúram nie sú súčasťou kalkulácií o jeho rentabilite.

Kto je autorom analýz ekonomickej návratnosti projektu?

Sú to všetko nezávislé nadnárodné agentúry, ktoré posudzujú v Európe i vo svete takéto stavby štandardne. Komparáciou analýz vznikol priemer toho, ako vyzerá návratnosť v prípade BSP. Dnes ešte nie je jasné, aká bude presná trasa a aká úroveň technického zabezpečenia bude definitívne realizovaná. Presná ekonomická návratnosť bude teda známa až po finálnom špecifikovaní trasy a jej technológie.

Existuje veľa nejasností ohľadom toho, k čomu sa doteraz rakúska strana zaviazala a k čomu nie. Môžete to osvetliť?

Už dnes existuje niekoľko druhov záväzkov. Memorandum o výstavbe tohto diela medzi Rakúskom a Slovenskou republikou bolo podpísané v roku 2009. Aj na základe tohto Memoranda má rakúska strana pripravenú trasu ropovodu  na svojom území dnes už takmer na 100 %. Existujú aj ďalšie záväzky zo strany odberateľa. Prostredníctvom nich spoločnosť OMV deklaruje, nielen objemy odberov ropy, ale aj dĺžku obdobia aktívneho kontraktu. Práve o ňom sa v súčasnosti rokuje aj s ruskou stranou.

A čo výška tranzitných poplatkov?

Na výške tranzitných poplatkov sa taktiež intenzívne pracuje. V analytickej rovine je samozrejme už stanovený interval, ktorý garantuje nielen návratnosť projektu, ale aj úroveň možností a predstáv oboch strán. Definitívna tarifa za prepravu však bude stanovená až po odsúhlasení detailnej trasy a projektu ropovodu BSP. Ak v súčasnosti hovoríme už len o mestskom koridore, tak musím pripomenúť, že v rámci neho nikto ešte neurčil detailnú a presnú trasu. Všetky doteraz publikované trasy sú naozaj len teoretické a slúžia  na teoretický výpočet objemu nákladov, resp. ich návratnosti.

Aká je vaša komunikácia so samosprávami? Po schválení vládneho materiálu v januári sa ozvalo niekoľko komunálnych politikov vrátane hovorcu mesta Bratislavy Ľubomíra Andrassyho, ktorí ostali z obsahu predloženého materiálu prekvapení. Vraj s nimi nikto nič nekonzultoval…

Predovšetkým je potrebné vedieť, že platí územný plán. V ňom koridor pre ropovod reálne existuje. My sa v súčasnosti snažíme o to, aby sme pôvodný koridor v niektorých jeho častiach nahradili v novo sa tvoriacich územných plánoch inou alternatívou, nakoľko niektoré časti nezodpovedajú požiadavke  trasovania mimo Žitný ostrov. V prípade Petržalky sa však stav nemení. Informovanosť komunálnych politikov nie je priamo záležitosťou spoločnosti BSP.

Zaujímalo ma len, či vediete predbežný dialóg s predstaviteľmi samospráv…

Samozrejme. Máme zriadenú Komisiu na prípravu výstavby ropovodu, ktorú zriadil minister hospodárstva SR a kde dotknuté samosprávy nominovali svojich zástupcov. V etape prípravy nových územných plánov, ako aj v etape stavebného konania však chceme aj z našej strany vyvinúť snahu o maximálnu komunikáciu, nehľadiac na to, že tieto procesy si ju aj bezpodmienečne vyžadujú.

Ani v tejto fáze prípravy projektu nechceme však nikoho obchádzať. Pravdou však je, že sme naše argumenty a prácu sústredili do prípravy materiálov pre ministerstvo hospodárstva a vládu SR. V nadchádzajúcom období sa teda chceme sústrediť na komunálnu sféru, aby sme dali čo najviac argumentov, ako sa dá ropovod postaviť z nášho pohľadu. Konečné rozhodnutie však vždy je a bude na samosprávach a to ovplyvniť nevieme a plne to rešpektujeme.

Vrátim sa ešte k tranzitným poplatkom. Existuje predpoklad, že OMV by platil Transpetrolu minimálne toľko, čo dnes platí Slovnaft?

Tarifná politika je veľmi citlivá záležitosť. Tak, ako som už povedal, medzi spoločnosťou Transpetrol a.s. a OMV v súvislosti s ropovodom BSP je prepravná tarifa dôležitým faktorom, ktorý má priamy vplyv na ekonomiku projektu. Výška tarify je však vždy  predmetom obchodného tajomstva. Napriek tomu však môžem povedať, že v tejto oblasti sa príliš veľké odchýlky medzi jednotlivými odberateľmi robiť nedajú. Samozrejme, výpočet tarify pre každého odberateľa je individuálnou záležitosťou, ktorá závisí v prvom rade od dĺžky trasy, ktorá je predmetom prepravy a jej celkového objemu.

Aktivistka Liliana Rástocká v rozhovore pre náš portáluviedla, že slovenská strana sa v projekte BSP zaviazala znášať všetky riziká. A síce, ak plánovaný ropovod nebude ziskový alebo sa stane havária, štátny Transpetrol vykompenzuje straty rafinérii OMV. Je to pravda?

Táto informácia asi nemá celkom reálny základ. Spoločnosť BSP má dvoch akcionárov, ktorí znášajú benefity aj riziká podľa podielov v spoločnosti, ktoré im prináležia.

Po prípadnej výstavbe tiež vyvstáva otázka prevádzkovateľa ropovodu BSP. Kto sa ním stane?

V otázke prevádzkovateľa existuje niekoľko modelov. Dnes je predčasné o tom hovoriť. Transpetrol má všetky legislatívne, ale aj iné predpoklady na to, aby túto vec zvládol.

Aké varianty sú v hre?

Je ich viac. Čo je však podstatné, ropovod BSP pomôže intenzifikovať klesajúcu prepravu na 440 kilometrovom slovenskom úseku ropovodu Družba. Bez tohto ropovodu je vysoký predpoklad, že Družba a význam Slovenskej republiky, ako tranzitnej krajiny pre ropu v Európe stratí svoju funkčnosť. Plány rafinérie Slovnaft a skupiny MOL s rekonštrukciou ropovodu Adria môžu znamenať podstatnú zmenu pomerov na ropovode Družba. Aj preto je význam ropovodu BSP pre budúcnosť Družby viac, ako dôležitý.

Foto: Michal Jesenič/energia.sk

Odhliadnuc od ekológie, snaha Transpetrolu ako štátnej firmy hľadať nové obchodné príležitosti je pochopiteľná. Faktom však je, že ropovod do Rakúska by prispel k diverzifikácii zdrojov rakúskej rafinérie OMV, čím by získala istú výhodu pred rafinériou Slovnaft, s ktorou si konkurujú. Vnímate aj tento aspekt akéhosi „národného záujmu“ Slovenska?

Spoločnosť Transpetrol je tu predovšetkým na to, aby prepravovala ropu. V rámci Energetickej charty tak musí urobiť pre každého, kto o to požiada. Popri tom je jej povinnosťou, robiť všetky kroky na to, aby zabezpečila intenzifikáciu trasy ropovodu, ktorú má v správe.

Ak sa na druhej strane Dunaja hlási rafinéria vo Schwechate, ktorá chce odoberať 5 miliónov ton, tak Transpetrol musí urobiť všetko preto, aby tento záujem uspokojil. Aj OMV aj Slovnaft sú súkromné subjekty. Transpetrol je štátna firma. Stratégiu rafinérií, ako súkromných spoločností mi v žiadnom prípade neprináleží komentovať a už vôbec sa nechcem vyjadrovať k ich konkurenčnému postaveniu na trhu. Podstatná je stratégia spoločnosti Transpetrol. Je závislá od toho, koľko ropy je schopná prepraviť pre svojich odberateľov a koľko ich je a bude v budúcnosti.

Spomínali ste modernizáciu a rozšírenie kapacity ropovodu Adria. Je podľa vás reálne, že Slovnaft bude v budúcnosti čerpať ropu z Adrie?

Opakujem ešte raz, že mi neprináleží akokoľvek komentovať stratégiu ktorejkoľvek rafinérie. Ak by však skupina MOL nechcela intenzifikovať prepravu južnou vetvou, tak by pravdepodobne nešla do rekonštrukcie Adrie. Každá investícia sa musí vrátiť.

Bez ohľadu na tieto úvahy je však dôležitá pozícia spoločnosti Transpetrol a.s. Jej potenciál je úplne odlišný od toho, aký je reálny stav.  Dnes je za prepravu ropy zodpovedný Transpetrol a to neznamená nič iné, ako to, že musí intenzifikovať svoju činnosť.

Autonómnosť toho, čo potrebuje Transpetrol je nespochybniteľná, rovnako ako autonómnosť toho, čo potrebuje Slovnaft alebo ktorákoľvek iná rafinéria.

V projekte BSP sa údajne už preinvestovalo 11 miliónov eur. Na čo šli tieto peniaze?

Netreba zabudnúť na skutočnosť, že ropovod je z rakúskej strany pripravený takmer na 100 %.

Čo to v praxi znamená?

Vykúpené územia, resp. pozemky, zabezpečené dlhoročné práva prechodov, rovnako sú spracované niektoré realizačné projekty. Rakúska strana na základe memoranda z roku 2009 je teda pripravená ropovod realizovať a očakáva podobný postup zo slovenskej strany.

Veríte, že ropovod BSP sa začne stavať ešte v tomto roku?

Čas výstavby závisí od mnohých faktorov. Nielen od rýchlosti v etape predprojektovej a projektovej prípravy, ale aj od prístupu jednotlivých orgánov a inštitúcií v následnom procese jeho posudzovania a schvaľovania. Stavebné konanie a posudzovanie takejto stavby má svoje zákonom dané limity a my ich nevieme ovplyvniť. Aj keď dnes nehráme preteky s časom, pre spoločnosť Transpetrol, ale v konečnom dôsledku aj pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Otázkou je, kto všetko do procesu schvaľovania  bude vstupovať z hľadiska posudzovania environmentálnych rizík aj cez tretí sektor, čo je však pre takýto druh projektu taktiež rovnako potrebné.

Aj občania majú, čo povedať v procese oboznamovania sa s projektom. Tam môže vzniknúť ďalšie množstvo podnetov a názorov, čo môže ovplyvniť začiatok realizácie.

S Róbertom Nemcsicsom sa rozprával Michal Jesenič. Robert Nemcsics rozhovor autorizoval. Nadpis, perex a foto: energia.sk. 

© energia.sk

K téme