Steve Forbes: Zem je plná energie
„Zem je plná energie,“ vyhlásil nedávno známy americký vydavateľ Steve Forbes. Niektorí komentátori zasa hovoria o „energetickej revolúcii“. Obe vyhlásenia sa vzťahujú na uhľovodíky a ich rolu v strednodobom hľadisku. Ropa a zemný plyn sa tešia dobrej dlhodobej perspektíve, čo je dôsledkom rastúcich cien týchto energonosičov a nových technológií ťažby.
Kanadské periodikum The Globe and Mail označuje Severnú Ameriku za „nové kráľovstvo energie“ a píše, že Spojené štáty sa pre rozvoj domácej ťažby môžu zbaviť závislosti na rope z Blízkeho východu. „Energetická kríza skončila nie pre nejaký ohromný prielom v alternatívnych zdrojoch, ale vďaka novým možnostiam prístupu k dvom široko používaným zdrojom – rope a zemnému plynu,“ píše Forbes.
Vysoké ceny stimulovali objavovanie nových ložísk
Americký denník New York Times pripomína, že ešte v lete 2008 sa supertankery na oceánoch snažili dostať ropu čo najrýchlejšie na trhy s vysokým dopytom a cena komodity sa šplhala k úrovni 150 dolárov za barel. Motoristi museli tankovať drahé pohonné hmoty a domácnosti čelili rastúcim cenám zemného plynu. V kurze bola kniha Matthewa Simmonsa „Twilight in Desert“ (Súmrak na púšti), ktorá na základe analýzy saudských ropných polí predpovedala „ropný zlom“ a koniec obdobia lacných a dostačujúcich dodávok uhľovodíkov.
Vysoké ceny energií, ktorých sa svet obával, však začali prinášať svoje ovocie v podobe impulzov pre nové prieskumy a nachádzanie nových ložísk. „Práve v dobe, kedy sa zdalo, že svetový motor ide už len na benzínové výpary, začali objavy obrovských ropných polí na pobreží Brazílie a Afriky a ložiská v kanadských ropných pieskoch sa rozšírili tak rýchlo, že teraz poskytujú Severnej Amerike viac ropy ako Saudská Arábia,“ píše N.Y.Times v článku, ktorý si vyslúžil kritiku mnohých zástancov teórie ropného zlomu.
Popri objavovaní nových nálezísk sa vďaka vyšším trhovým cenám energonosičov a novým technológiám rozširujú možnosti doterajších nálezísk v Saudskej Arábii, Iraku, či v Mexickom zálive. Ťažba začína prenikať do arktickej oblasti a do iných svetových regiónov. „Máme ohromné množstvo príležitostí po celom svete,“ povedal pre N.Y.Times Robert Ryan, viceprezident spoločnosti Chevron, zodpovedný za oblasť prieskumu. Ako príklady uviedol Arktídu, Čierne more, Nigériu, Angolu a Austráliu.
Denná ťažba uhľovodíkov bude rásť až do roku 2030
Predpoveď založená na dlhodobých trendoch, ktoré by sa dali ešte pred pár rokmi pozorovať iba ťažko, dnes pre nadchádzajúce desaťročie sľubuje významné dodávky uhľovodíkov z celého radu nových zdrojov. Konzultačná spoločnosť IHS CERA, ktorá monitoruje náleziská po celom svete, predpovedá, že produkčná kapacita kvapalných uhľovodíkových palív (bez započítaných biopalív) môže do roku 2030 narásť na takmer 110 mil. barelov denne. Pre porovnanie, dnes sa ťaží 92,6 mil. barelov denne. Ponuka by tak držala tempo rastu s dopytom až do roku 2035. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v novembrovej výročnej správe predpokladá, že dopyt v danom období narastie o 20 percent.
„Ropa a plyn zostanú v nasledujúcich desaťročiach pilierom globálnej ponuky energie. Vzhľadom na svoju konkurencieschopnosť a rozsah, v ktorom sa produkujú, nebudú mať adekvátnu náhradu nielen za rok, ale ani za 20 rokov,“ vyhlásil James Burkhard, výkonný riaditeľ IHS CERA. „Odhady, koľko ropy je na svete, sa neustále zvyšujú,“ potvrdil Wiliam Colton, viceprezident spoločnosti Exxon Mobil pre strategické plánovanie.
Nové ťažobné technológie
Zároveň s rozvojom nových ťažobných polí sa začalo výrazne rozširovať využívanie technologických inovácií; tie síce neboli na prvý pohľad nejakým spôsobom prelomové, ale iba za niekoľko rokov už spôsobili revolúciu na americkom trhu so zemným plynom. Inovácie tak mnohokrát ako inokedy v histórii zmietli statické odhady o „vyčerpaní zdrojov“. Ekonómia takýmto pesimistickým prognózam často vytýkali neznalosť ekonomických zákonitostí a nedostatok predstavivosti.
„O túto zmenu sa rozhodne zaslúžili technológie ťažby zdrojov. V Arktíde, v prípady ropy z bridlíc, všade je tomu tak. Technológie sú kľúčové,“ vyhlásil pre N.Y.Times Marvin Odum, prezident spoločnosti Shell Oil.
Vďaka novým náleziskám a technológiám sa minulý rok ťažba ropy v USA zvýšila po prvýkrát za ostatných 18 rokov. Vďaka ťažbe z bridlíc, hlbokomorským vrtom a kanadským ropným pieskom môžu Spojené štáty obmedziť svoju závislosť na krajinách kartelu OPEC a na dovoze z krajín ako Venezuela, hovorí Edward Morse, šéf výskumu komoditného trhu švajčiarskej banky Credit Suisse.
V Spojených štátoch sa pri „nekonvenčných“ ložiskách zemného plynu využívajú nové technológie horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia horniny. Amerika vďaka nim v minulom roku zosadila Rusko z pozície najväčšieho samostatného producenta zemného plynu a zvýšila svoje dokázané rezervy. V nasledujúcom desaťročí by mali byť USA popredným svetovým vývozcom skvapalneného plynu LNG.
Nové „konvenčné“ a „nekonvenčné“ zdroje sa začínajú ťažiť po celom svete, vrátane Európy. Zároveň sa intenzívne stavajú nové terminály pre LNG. Na svetovom trhu so zemným plynom sa objavil pretlak amerického LNG, pretože tamojšia produkcia rastie. Nové terminály LNG v Ázii a na Blízkom východe sa nedávno postavili preto, aby mohli zásobovať odberateľov v Spojených štátoch, ale pravidlá hry sa medzi časom otočili.
Vplyv cítiť i v Európe
Súčasná situácia na svetovom trhu so zemným plynom má vplyv už i na trh v Českej republike. Rastie ponuka lacného LNG v Európe, čo vytvára nových konkurentov pre tradičné európske plynárenské koncerny. Podľa denníka E15 sa americký LNG v septembri 2010 podieľal na dovoze do Európy takmer štvrtinou – konkrétne 23,5 percentami. To otvára priestor pre znižovanie závislosti EÚ na dovoze plynu z Ruska.
Na druhej strane, ak i bude klesať závislosť Európy na dovoze z Ruska, celková závislosť Európy na dovoze zemného plynu bude v budúcnosti narastať. „Závislosť na dovoze zemného plynu v EÚ bude stúpať. Tradiční producenti zemného plynu v západnej Európe ako Nórsko, Veľká Británia, ale v podstate aj Nemecko, končia so svojou ťažbou. Ich plynové polia sa doťažujú a výnosnosť ťažby klesá. To znamená jednoznačný trend, že závislosť bude stúpať,“ povedal nedávno v rozhovore pre portál energia.sk Dušan Randuška, riaditeľ divízie obchodu s plynom spoločnosti SPP (celý rozhovor). Doplnil však, že „najbližších desať rokov sa zrejme nič prevratné v Európe nestane, pretože efektívna ťažba [LNG] vyžaduje projektovú prípravu.“
Potenciál má i využitie zvyškového zemného plynu, ktorá je odpadom pri spracovaní ropy v rafinériách. Doposiaľ sa zvykol spaľovať bez ďalšieho zužitkovania.
ČTK, energia