Sťažnosti voči projektu Nord Stream 2 pribúdajú
Niektoré členské štáty EÚ vrátane Slovenska zaslali Európskej komisii listy, v ktorých sa sťažovali na plán výstavby plynovodu Nord Stream 2. Nesúhlas už viackrát v Bruseli vyjadrili aj politické špičky Ukrajiny. Kde však slová nestačia, treba pristúpiť k činom.
Novou dvojicou potrubí cez Baltské more, ktorých výstavba bola ohlásená v minulom roku, by sa malo z Ruska do Nemecka ročne prepravovať ďalších 55 miliárd m3 zemného plynu. Ak by sa Nord Stream 2 sprevádzkoval, až 80 % ruského zemného plynu by do Európy prúdilo iba touto trasou a ruský Gazprom by zvýšil svoj podiel na nemeckom trhu na viac než 60 %. Podľa vedenia Gazpromu, ktorý drží v spoločnom podniku polovičný podiel, sa má nový plynovod spustiť koncom roka 2019.
Kapacita dvoch existujúcich potrubí Nord Streamu sa pritom v súčasnosti využíva len asi na polovicu. V prípade prerušenia tranzitu plynu tradičnou trasou hrozí, že by Kyjev na poplatkoch stratil približne dve miliardy eur, Slovensko asi 700 miliónov eur.
Šarvátky vnútri EÚ
Po boku najvyšších predstaviteľov Slovenska, ktorí označujú projekt za čisto politický, vystupujú proti projektu najmä štáty Vyšehradskej štvorky, pobaltské krajiny, Rumunsko, Bulharsko a Taliansko.
Nevôľa časti členských krajín EÚ voči projektu sa dostala až na decembrový summit EÚ. V záväzných záveroch summitu sa pritom projekt Nord Stream 2 nijako nespomína. V súvislosti s pokrokom pri budovaní energetickej únie sa v nich nachádza len všeobecná formulácia: „Akákoľvek nová infraštruktúra by mala byť v plnej miere v súlade s tretím energetickým balíkom a ďalšími uplatniteľnými právnymi predpismi EÚ, ako aj s cieľmi energetickej únie.“
Kancelárka Angela Merkel však aj po rokovaniach na summite opäť zdôraznila, že v prvom rade ide o komerčný projekt súkromných investorov a otázkou je nastavenie nutných právnych základov. Ukrajina by však podľa nej nemala byť úplne obídená a má si ponechať určitú rolu tranzitnej krajiny.
Sťažnosť Ukrajiny
Komisia má od utorka na stole oficiálnu sťažnosť ukrajinského Naftogazu, ktorú jej tlmočila medzinárodná organizácia Energetické spoločenstvo (Energy Community). Jej členmi spoločenstva sú Európska únia ako celok, aj 20 štátov EÚ jednotlivo. Slúži primárne pre rozširovanie energetickej a ďalšej súvisiacej legislatívy EÚ do právneho poriadku nečlenských krajín východnej a južnej Európy.
Dokument obsahuje dva typy sťažností – jednak voči možnému nesúladu projektu s regulačným rámcom Energetického spoločenstva, jednak kvôli obavám o hospodársku súťaž a nekompatibilitu s fungovaním trhu s plynom. Podľa ukrajinského Naftogazu súčasný návrh projektu nespĺňa požiadavky unbundlingu a nemal by získať výnimky z EÚ legislatívy, keďže neposilní konkurenciu na trhu ani energetickú bezpečnosť.
Nemecko-ruská aliancia
Berlín sa snaží o to, aby si maximum schvaľovacích právomocí ponechali národné úrady. Komisia už začala rokovať s nemeckým regulačným úradom Bundesnetzagentur, ktorá už projekt zahrnula do tohtoročného rámca scenárov pre rozvoj nemeckej prepravnej siete.
Moskva zdôrazňuje, že európska liberalizačná legislatíva sa na projekt nemá vzťahovať, keďže väčšina plynovodu má prechádzať námornými offshore oblasťami. Definitívna trasa projektu ešte nebola rozhodnutá. Prechádzať má ale aj cez exkluzívne ekonomické zóny Fínska, Švédska a Dánska. Súhlas tak budú musieť vyjadriť aj tieto štáty. Proti výstavbe už fungujúcich potrubí napríklad hlasno vystupovali švédske environmentálne organizácie.
Zdroj: http://www.nord-stream2.com
Európska komisia v dokumente hodnotiacom implementáciu Európskej stratégie energetickej bezpečnosti uviedla, že plynovod bude musieť spĺňať legislatívu tretieho energetického balíka a tiež európske pravidlá o ochrane životného prostredia, hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Zdá sa, že opozícia voči Nord Stream 2 si už EK na svoju stranu viac-menej priklonila, odporcovia by sa mali v ďalšom kroku zamerať na získavanie podpory v spomínaných severských štátov.
Podstatný bude aj vývoj na ruskom území, kde realizácia dodatočnej kapacity Nord Streamu tiež vyžaduje rozšírenie plynárenskej siete. Kľúčovým je plynovod Uchta-Toržok 2 s dĺžkou 970 km a ročnou kapacitou 45 mld. m3. Ruská agentúra TASS informovala, že Gazprom koncom roka zrušil tender na výstavbu úseku tohto plynovodu s dĺžkou takmer 90 km. Ostatné tendre však zrušené neboli.
© energia.sk
K téme
