O rozšírení ťažby uhlia sa rozhodne do 4 mesiacov
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa na budúci týždeň začne opätovne zaoberať rozšírením 12. ťažobného úseku Nováky. Zámer Hornonitrianskych baní (HBP) je od septembra znova v procese EIA, kam ho rezort vrátil kvôli zisteným nedostatkom v rámci posudzovania a obídenia priamych účastníkov konania. „Budúci týždeň sa má uskutočniť prerokovanie rozsahu hodnotenia,“ poznamenal pre náš portál Norbert Kurilla, štátny tajomník MŽP.
Na prerokovaní budú prítomní tiež zástupcovia HBP. Štandardná lehota pre vydania finálneho rozhodnutia je podľa neho štyri mesiace. Ak by však HBP rozšírili dokumentáciu, nevylučuje, že to môže trvať dlhšie. „Ak dokumentácia zostane taká, ako bola predložená, malo by to byť do tých štyroch mesiacov.“ Ťažba v tomto úseku by podľa návrhu mala prebiehať v rokoch 2023 až 2034.
HBP: Nie rozšírenie, ale pokračovanie ťažby
Na argumenty v prospech projektu 12. ťažobného poľa sme sa pýtali aj zástupcu HBP. Projektový manažér Karsten Ivan sa na začiatok ohradil, že rozšírenie ťažby nepovažuje za terminologicky správne označenie. „Je to pokračovanie ťažby, ktoré je z pohľadu HBP nevyhnutné,“ zdôraznil. „Ak prerušíme kontinuitu nadväzovania ďalšieho ťažobného poľa a zásoby súčasného sa vyčerpajú, tak dôjde k zániku ťažby.“ Odklad rozhodnutia by podľa neho mohol vyústiť do predraženia. „Náklady na neskoršie otváranie by sa podstatne zvýšili.“
Obavy z ohrozenia životného prostredia alebo zdravia obyvateľstva považuje zástupca baní za neadekvátne. „Príroda sa jednoducho trošku zmení. Vzniknú nové mokriny, nové močiare, ale v zásade sa nezmení nič. V budúcnosti bude úloha Bane Nováky postupne klesať. Predpokladáme skôr, že sa bude mierne zvyšovať ťažba na ložisku Čáry, kde je kvalitnejšie uhlie, najmä z pohľadu obsahu síry. V roku 2035 sa ráta s ťažbou len pol milióna ton v celom podniku, ktorá bude využívaná na teplárenské účely, nie výrobu elektriny.“
Náklady spojené s prípravou 12. ťažobného poľa môžu dosiahnuť 30 miliónov eur. K technicky a rozpočtovo sporným úkonom patrí preloženie rieky koryta Nitry alebo premiestnenie energetickej infraštruktúry, o ktorých sme písali tu. Zástupcu HBP sme preto konfrontovali s otáznikmi v kontexte ekonomickej opodstatnenosti takto vynaložených investícií. „Všetko sú to otázky skôr na energetickú sústavu, na jej bezpečnosť a na bezpečnosť zásobovania energiou obyvateľstva. Ak by sa štát prostredníctvom MH SR rozhodol, že bane nepotrebuje, baňa skončí a tým pádom aj elektráreň (Nováky, pozn. red.).“
Sústava a pozemky
Slovenské elektrárne dlhodobo zdôrazňujú, že prevádzka Novák je pre nich nerentabilná a fungujú len z dovôdu rozhodnutia vlády, ktorá ich zaviazala k výrobe a tiež poskytovaniu podporných služieb.
Nováky sú jediným väčším výrobným zdrojom v miestnom uzle, avšak v širšom okolí sa nachádzajú atómové elektrárne Bohunice i Mochovce a tiež vážska kaskáda vodných elektrární. Pravidelné správy rezortu hospodárstva, ktoré monitorujú bezpečnosť dodávok elektriny na Slovensku, nehovoria o problémoch v zásobovaní tejto oblasti. Po dostavbe Mochoviec sa naopak predpokladá prebytok výrobnej kapacity.
Pre nové ťažobné pole je potrebné vykúpiť nevyhnutné pozemky. Koľko z nich už je vo vlastníctve HBP ich zástupca nespresnil. „Jedná sa o lesné pozemky a lúky. Nejde o žiadne záhrady, ako bolo pertraktované v médiách. Žiadne domy sa nebudú búrať. Je to mimo dosahu ovplyvnenia ťažbou,“ uzavrel Karsten Ivan.
Zdroj: Zámer činnosti predložený do EIA, HBP
Proti ťažbe protestujú mimovládky. Envirorezort žiadajú, aby posudzovanie vplyvov EIA prebiehalo na medzinárodnej úrovni. K výzve OZ Priatelia Zeme – CEPA, OZ Tatry a CEPTA sa pridali Bankwatch Romania, maďarská MTVSZ a rakúska Global 2000. Odvolávajú sa pritom na Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (Espoo), Dunajský dohovor, Dohovor UN/ECE o ochrane a využívaní medzinárodných vodných tokov a medzinárodných jazier a Rámcovú smernicu EÚ o vode.
Tvrdým kritikom pokračovania ťažby sú Kúpele Bojnice. Zvažované lokalita je podľa ich tvrdenia súčasťou druhého ochranného pásma liečivých termálnych zdrojov a prípadná ťažba môže negatívne ovplyvniť vlastnosti liečivej vody.
Názory respondentov sme získali po skončení diskusie „Uhlie na Slovensku: Ako zabezpečiť spravodlivú transformáciu?“, ktorá sa konala 18.10.2017 v Bratislave.
© energia.sk
Ilustračná foto: TASR/Pavol Remiaš
K téme
