Štát posilňuje vplyv v elektrárňach a robí pritom tajnosti
Pri téme gabčíkovskej elektrárne nie je možné opomenúť komplikovanosť vzťahov medzi štátom (štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba) a Slovenskými elektrárňami. Gabčíkovská elektráreň sa v rámci reštrukturalizácie a privatizácie energetického sektora za pôsobenia druhej vlády Mikuláša Dzurindu odčlenila od majetku Slovenských elektrární, pričom vodohospodári ju následne elektrárňam dali do dlhodobého prenájmu.
Pritom dohoda o takomto majetkovom usporiadaní bola prenájmom podmienená. Ten vyhlásil odvolací súd v pondelok za neplatný, pričom štát nájomnú zmluvu vypovedal ešte v závere minulého roka. Oficiálne bez uvedenia dôvodu, v politickej rétorike sa však premiér nevyhol obvineniam Slovenských elektrární z neuskutočnenia dôležitých opráv elektrárne.
Zahmlený výsledok
V pondelok sa tiež slovenská vláda mimoriadne zišla k prerokovaniu jediného bodu – „Správy o aktuálnom stave technicko-obchodnej pripravenosti na prevzatie VEG“. Materiál bol schválený, no ani odborná verejnosť múdrejšia nie je, nakoľko bol označený stupňom utajenia „vyhradený“. Paradoxne v situácii, keď sa Slovenské elektrárne i Vodohospodárska výstavba predbiehajú v zverejňovaní dokumentácie a (na slovenské pomery nezvyčajne) aj v publikovaní podrobnejších informácií o vzájomných vzťahoch a téme ako takej.
Treba si všimnúť, že predkladateľom správy bol minister životného prostredia. Ten ešte v októbri 2013 podpísal usmernenie, podľa ktorého je jeho rezort oprávnený utajovať materiály v štyroch oblastiach: bezpečnosť a zabezpečenie obrany Slovenskej republiky, ochrana vybraných objektov, štátne hmotné rezervy a samotné prostriedky na ochranu utajovaných skutočností. Prevzatie manažérsko-obchodného a technického riadenia vodnej elektrárne sem akosi na prvý pohľad nezapadá, aj keď pre utajenosť obsahu materiálu je toto tvrdenie skôr dohadom.
Zdá sa, že v prípade gabčíkovskej elekrárne ešte budeme svedkami zaujímavých právnych krokov a protikrokov oboch strán, pričom konečný výsledok a definitívne usporiadanie vzťahov je nateraz zahmlené. A to nielen pre spletitosť vzťahov, ale aj pre slovenskému súdnictvu vlastnú zdĺhavosť súdnych konaní.
Účtovne odpísaná investícia
Odhliadnuc od politickej roviny, pozrime sa na gabčíkovskú elektráreň z pohľadu energetiky. Nie tak dávno oslávila dvadsať rokov od uvedenia do prevádzky. To znamená, že investícia by už mohla byť v celom alebo prevažnom objeme účtovne odpísaná. Ak sa pozrieme na vývoj veľkoobchodných cien elektriny na trhu, odkedy sa v Európe zaviedlo obchodovanie s emisnými povolenkami, elektrina ako komodita je pre rôzne dotácie do obnoviteľných zdrojov historicky veľmi lacná. Aj napriek tomu však účtovne odpísaná vodná elektráreň, ktorej bežné prevádzkové náklady sú relatívne nízke, dokáže zarobiť. S rastúcim objemom výroby zárobok narastá a elektráreň v Gabčíkove vyrába veľa elektriny…
Jej inštalovaný elektrický výkon činí súhrnne 720 MW, čo je na porovnanie takmer 77 percent inštalovaného výkonu 1. a 2. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Priemerná ročná výroba do 2,2 TWh zodpovedá necelej desatine objemu výroby samotných Slovenských elektrární v uplynulých rokoch, respektíve je to o niečo viac ako sedem percent z celkovej spotreby elektriny na Slovensku.
Z tohto pohľadu štátny podnik získava prevádzkovú kontrolu nad elektrárňou, ktorá je z pohľadu slovenskej energetiky ako takej veľmi významná. V porovnaní s doterajším usporiadaním vzťahov Vodohospodárska výstavba preberá i všetku podnikateľskú zodpovednosť a riziká, ktoré súvisia s prevádzkou elektrárne, výrobou a predajom elektriny. Od 10. marca už nebude len komfortne poberať 65 percent výnosov (pozor: nie zisku, výnosov!) z obchodu s elektrinou, ako tomu bolo na základe zmluvy o prenájme, ale preberie sto percent výnosov, ale súčasne aj sto percent nákladov na prevádzku, údržbu a iné činnosti, ktoré s prevádzkovaním elektrárne súvisia.
Generálna oprava
Najbližšia generálna oprava čaká Vodnú elektráreň Gabčíkovo v roku 2016. Oproti pôvodnému plánu opráv ide o posunutý termín, ktorý schválil i menšinový akcionár Slovenských elektrární – štát. A tým sa opäť dostávame ku komplikovanosti vzájomných vzťahov načrtnutej v úvode.
Technická špecifikácia pre blížiacu sa generálku už údajne existuje. Bola teda spracovaná na náklady Slovenských elektrární. Tie zrejme budú žiadať späť nielen peniaze za prípravu týchto podkladov, ale podniknú i ďalšie kroky na celkovú ochranu svojich ekonomických záujmov a investícií do elektrárne. No aj premiér si sľubuje peniaze – platiť však podľa neho nebude štát, ale Slovenské elektrárne. Tvrdí, že by malo ísť o kompenzáciu ušlého zisku za obdobie nájmu, ktorý je už aj podľa verdiktu odvolacieho súdu neplatný.
Prevádzka vodnej elektrárne sa nezastaví a elektrina z Gabčíkova bude aj naďalej pokrývať významnú časť spotreby Slovenska a výkon elektrárne prispievať k stabilite elektrizačnej sústavy. Medzitým však na pozadí prebehne viacero súdnych sporov, pričom v súčasnosti si možno len tipnúť, kto by mohol byť konečným víťazom. Isté je zrejme len to, že jeho meno v najbližších rokoch nespoznáme.
Text vychádza 11.3. aj v tlačenom vydaní Denníka N.
K téme
