SPX: V regulácii chýba posun vpred

Na predchádzajúcej konferencii SPX, ktorá sa konala vlani v decembri, sa vo veľkom diskutovalo o návrhu novej energetickej politiky. Počas posledného fóra koncom júna sa debata posunula smerom k budúcej podobe cenových vyhlášok v elektrine a plyne.

Regulačnú politiku pre roky 2017-2021 regulačný úrad prijal začiatkom marca – bez zohľadnenia drvivej väčšiny pripomienkujúcich subjektov. V júni ÚRSO predložil do pripomienkovania návrhy sekundárnej legislatívy, ktorá spresňuje predstavy ÚRSO o podobe cenovej regulácie v plynárenstve, elektroenergetike, teplárenstve či vodárenstve.

Medzirezortné pripomienkové konania (MPK) k trojici vyhlášok sa medzitým skončili. V prípade plynu regulátor obdržal 267 pripomienok, z toho 125 zásadných. Akceptovaných bolo 100 pripomienok – často gramatického a štylistického charakteru, vrátane 20 zásadných. Ďalšie boli akceptované čiastočne. Cenová vyhláška v plyne má podľa návrhu nadobudnúť účinnosť už budúci piatok. Pri elektroenergetike sa nahromadilo dokonca až 588 pripomienok, z toho 375 zásadných.

Minimálny posun

„Zatiaľ, čo u nás v tomto čase vrcholí diskusia o novinkách v regulácii na nasledujúce obdobie, v iných častiach sveta prebiehajú v energetike preteky v inováciách a podpore rozvoja novej energetiky,“ skonštatoval konateľ spoločnosti ČEZ Slovensko Stanislav Kovalík. „Koncepčne ani kvalitatívne nevidím žiadny posun,“ upozornil s tým, že svetové a európske trendy vývoja v odvetví nie sú v našej energetickej legislatíve reflektované.

S týmto hodnotením sa stotožnil aj advokát Rastislav Hanulák z Capitol Legal Group, podľa ktorého návrhy neprinášajú nič nové a „skôr zhoršujú regulačné prostredie z pohľadu liberalizácie“.

Podľa zástupkyne Združenia miestnych distribučných sústav (ZMDS) Sylvie Beňovej dokonca návrh cenovej vyhlášky v elektrine stále nerieši praktické problémy pripájania MDS-iek do regionálnych distribučných sústav. Od zavedenia ukazovateľa WACC, t.j. úradom určená miera výnosnosti regulačnej bázy aktív pred zdanením, v roku 2001 podľa nej ÚRSO neprišlo s ničím novým.

Advokát Hanulák zdôraznil, že návrhy vyhlášok mali byť povinne vyhodnotené z pohľadu vplyvov na podnikateľské prostredie i obyvateľstvo v súlade s Jednotnou metodikou posudzovania predpisov, čo sa však nestalo. Aj ministerstvo hospodárstva, rovnako ako Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) úrad v rámci MPK upozornili, že návrhy budú mať vplyv na podnikateľské prostredie a neprešli riadnym vyhodnotením. „Úrad zastáva názor, že návrh vyhlášky nemá zásadný dopad na regulované subjekty, podnikateľskú sféru a obyvateľstvo,“ uzavrel regulátor vo svojom vyhodnotení.

Neuznané náklady

WACC bol v novom návrhu vyhlášok stanovený na celé regulačné obdobie vo výške 6,47 % ako fixná hodnota pre všetky činnosti. Výpočet primeraného zisku podľa Kovalíka budí dojem, že WACC je sofistikované číslo, „pritom nemôže byť rovnaký aplikovaný na biznis dodávky a distribúcie, ktorá je prirodzeným monopolom. Je to základná logická chyba a zastierací manéver,“ upozornil.

Podľa Ivana Weissa so spoločnosti SPP nová plynová vyhláška prináša viac transparentnosti pre dodávateľov, hoci sami ešte presne nevedia, ako im budú uznané náklady. Medzi oprávnenými nákladmi napríklad stále explicitne chýbajú náklady na skladovanie plynu v podzemných zásobníkoch. „Malo by to byť nejako štruktúrovane zohľadnené a chceme o tom viesť diskusiu,“ poznamenal.

Dodávatelia tiež kritizujú to, že vo svojich nákladoch nemajú uznané tzv. inkasné služby a kompenzáciu kreditného rizika, ktoré vykonávajú a znášajú v prospech ostatných monopolných účastníkov trhu. ÚRSO však túto pripomienku neuznal.

Viac zraniteľných

ÚRSO po novom rozlišuje až 18 tarifných skupín pre prístup do siete a distribúciu plynu. V rámci ceny za distribúciu plynu sa navyše zvýši hodnota fixnej zložky v rámci jednotlivých taríf z doterajších maximálne 60 % až na 85 %. „Jej nárast môže byť v rozpore s motiváciou koncových odberateľov aplikovať opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti,“ okomentoval tento krok Michal Hudec zo spoločnosti energy analytics.

Pokiaľ ide o skupinu tzv. zraniteľných odberateľov, jej horná hranica sa posunula až na 100 MWh za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov pre jednotlivé odberné miesto a zahŕňať tak môžu aj domácnosti a malé podniky s veľkou spotrebou plynu, napríklad na vykurovanie bazéna.

Martina Babelová zo spoločnosti MAGNA Energia uviedla, že v prípade elektroenergetiky dodávatelia pozitívne hodnotia to, že môžu zraniteľným odberateľom dodávať elektrinu za neregulovanú cenu, ak sa zákazník pre takúto sadzbu rozhodne a má nainštalovaný inteligentný merací systém. Pri tejto sadzbe si však podľa návrhu môže dodávateľ do nákladov účtovať len spotové ceny + maximálne 3 €/MWh, v ktorých je odchýlka aj marža.

„Odporúčam tým, ktorí IMS majú nainštalované, aby si pýtali túto neregulovanú sadzbu,“ poznamenal odborník v energetike Ján Pišta.

Protizákonné ustanovenia

Viacerí panelisti sa zhodli, že návrh vyhlášky v elektroenergetike nie je v súlade so schválenou regulačnou politikou a dokonca obsahuje ustanovenia, na ktoré ÚRSO nemá zmocnenie zo zákona.

Príkladom je povinnosť regionálnych distribučných spoločností vydávať výrobcom záznam o inštalácii meradla na svorkách generátora. Potrebovať ho bude každý výrobca, ktorý bude žiadať o cenové rozhodnutie od začiatku budúceho roka. V súčasnej primárnej legislatíve pritom takáto povinnosť pre distribučky neexistuje, čo môže naznačovať, že regulátor sa ju bude snažiť doplniť.

Podľa Rastislava Hanuláka toto ustanovenie a tiež ďalšie zmeny v oblasti obnoviteľných zdrojov sú odrazom zámeru pripravovaného zákona o OZE, ktorého predloženie sa objavilo v legislatívnom pláne vlády na október/november 2016. Otázka zostáva, či sa jeho účinnosť stihne zaviesť včas.

Diskusiu vyvolal najmä návrh obmedziť doplatok pre OZE zariadenia a kogeneráciu na presne stanovenú priemernú dobu prevádzky zariadenia (paragraf 7, ods. 24). Napríklad v prípade fotovoltiky by šlo o maximálne 1050 hodín/rok. Pri inštalovanom výkone 1 MW by tak producent  dostal doplatok len na 1050 MWh za rok, všetko navyše má byť bez doplatku.

„Aktuálny právny stav neumožňuje obmedzenie výkonu pri OZE/KVET a tieto ustanovenia sú nevykonateľné,“ podčiarkol advokát Hanulák.

Ladislav Gunčaga zo Západoslovenskej distribučnej upozornil, že regionálni distribútori by sa dostali do veľkých ťažkostí. „Podľa našich zistení sa priemerná doba prevádzky pri fotovoltike pohybuje okolo 1200 h/rok. Ak regulátor do plánu zahrnie len 1050 hodín, ale výrobcovia budú fakturovať 1200 hodín ročne, obrovským spôsobom sa navýši korekcia, ktorá sa už dnes pohybuje v desiatkach miliónov pre každú distribučku za rok. Regulátor navyše neuvažuje vo vzorci pre náklady do bývalej tarify za prevádzkovanie systému so žiadnymi korekciami ani za rok 2015, ani 2016, ani do budúcna,“ uviedol.

Problém pre energetikov predstavujú aj navrhované dlhé doby životnosti zariadení pri odpisovaní majetku využívaného na regulované činnosti (napr. osobné auto 15 rokov, elektromer 20 rokov, IMS elektromer 15 rokov). Tieto čísla podľa nich nie sú podložené analýzou a nereflektujú kratšiu životnosť nových technológií. Naopak sa negatívne premietnu do nižších investícií, predlžovania životnosti starých zariadení a budú mať za následok starnutie sústavy.

Jarná konferencia SPX 2016 sa konala 23.-24. júna 2016 v Nízkych Tatrách – Tále. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia.

© energia.sk, Foto: SPX

K téme