Spolumajiteľ SPP sa zaujíma o uhoľné bane v Nemecku
Podľa informácií denníka Die Welt je dohoda tesne pred uzatvorením. Koncern E.ON predaj oficiálne nepotvrdil. Denník rovnako neuvádza sumu, za ktorú by Česi mohli novú akvizíciu získať. „EPH nekomentuje svoje investičné zámery,“ reagoval na našu otázku Daniel Častvaj, riaditeľ marektingu a komunikácie EPH. Investičná skupina Daniela Křetínského, ktorá drží 49 % akcií a manažérsku kontrolu v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP), už v Nemecku vlastní hnedouhoľné bane Mibrag v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko.
Pracovníci bane v Helmstedte boli o chystanej zmene majiteľa informovaní už v polovici júla, píše ďalej denník. Vtedy údajne zostávalo do uzavretia dohody vyjasniť ešte niektoré body, predovšetkým otázky dodávok elektriny z elektrárne Buschhaus juhonemeckej energetickej spoločnosti EnBW.
Dohoda na obzore
Rokovania medzi EPH a E.ON denníku potvrdila hovorkyňa baní Mibrag. Ich vlastníkom je spoločnosť EP Energy, dcérska firma holdingu EPH. “ V súčasnosti prebiehajú rozhovory nášho spoločníka, českej energetickej EPH, s E.ON, do ktorej je zahrnutý aj Mibrag a v ktorom sa jedná o možnú ďalšiu prevádzku elektrárne Buschhaus po roku 2017,“ citoval Die Welt hovorkyňu spoločnosti.
Dolnosaská elektráreň Buschaus funguje do roku 1985. Až do svojej modernizácie v roku 2002 patrila k najväčším producentom emisií oxidu uhličitého (CO2) v Nemecku. S inštalovaným výkonom 390 MW patrí k stredne veľkým prevádzkam. Ročne vyrobí okolo 2,5 mld. kWh elektriny. Jej dominantnou je 307 metrov vysoký komín, najvyšší v celej krajine. Nad budúcnosťou elektrárne visel ešte donedávna otáznik, sa keďže zásoby uhlia v Helmstedte majú vydržať len do roku 2017.
Podľa Die Welt by mohol EPH dovážať uhlie pre elektráreň z hnedouhoľnej panvy Mibragu na východe Nemecka. Tamojšie povrchové bane spoločnosti produkujú ročne zhruba 20 mil. ton suroviny. Tento objem pokrýva zhruba 10 % nemeckých potrieb. Mibrag doteraz prevádzkoval len malé elektrárne do 100 MW inštalovaného výkonu. Prevzatím Buschausu by tak získal svoje prvé veľké zariadenie.
Veľkú elektráreň na hnedé uhlie chce EPH už dlhšiu dobu vybudovať v Profene južne od Lipska. Projekt by sa podľa plánov holdingu mohol odštartovať v roku 2020, konečné investičné rozhodnutie ale podľa Die Welt stále nepadlo. Či na naň bude mať vplyv kúpa elektrárne Buschhaus, nie je podľa denníka zatiaľ jasné.
Budúcnosť uhlia v Nemecku
Nemecko sa chystá do roku 2022 uzavrieť všetky jadrové elektrárne v krajine. Energetické koncerny preto veria, že uhoľné zariadenia majú budúcnosť, keďže buzdú nevyhnutné pre udržanie stability nemeckých prenosových sietí. Ako informuje Die Welt, elektrina z hnedého uhlia pokrýva v súčasnosti najväčší časť energetickej spotreby v Nemecku – 26 %. Za ňou je elektrina z obnoviteľných zdrojov (23 %), z čierneho uhlia (19 %) a z jadra (16 %).
E.ON si predajom dolnosaského hnedouhoľného revíra bude môcť znížiť svoju bilanciu emisií CO2. Pre spoločnosť je ale dôležitý aj finančný efekt, keďže po reforme európskeho trhu s emisnými povolenkami má ich cena značne stúpnuť. Šéf firmy Johannes Teyssen už pred časom bez ďalších podrobností oznámil, že sa E.ON chystá po celej Európe zavrieť elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 11.000 MW. Súčasťou tejto stratégie má byť aj predaj elektrární v Nemecku a zameranie sa na pôsobenie v hospodársky rastúcich rozvojových krajinách.
© energia.sk, ČTK
K téme
