Splnil si regulačný úrad úlohy týkajúce sa transparentnosti?
Do 30. septembra 2015 mal regulačný úrad zrealizovať úlohy, ktoré mu vyplynuli z plnenia tzv. Národného programu reforiem (NPR). Ten každoročne pripravuje vláda na základe odporúčaní európskych inštitúcií. Kabinet vlani pre ÚRSO schválil dve úlohy, čím reagoval predovšetkým na opakujúcu sa kritiku z Bruselu ohľadom nutnosti zvýšiť transparentnosť regulačného rámca:
– Zverejňovanie analýzy ku všetkým zásadnejším zmenám politík regulačného obdobia:
Povinnosť vypracovať a zverejniť analýzu pre významnejšiu zmenu politík v rámci regulačného obdobia a pri vydaní cenového rozhodnutia, ktoré má výrazný vplyv na trh, alebo trhový segment vrátane analýzy faktorov vplývajúcich na regulovanú cenu, odôvodnenie ich vývoja a podiel na koncovej cene.
– Vybudovať dátové centrum na webovom sídle URSO:
Zverejnenie a agregácia všetkých už zverejňovaných dát v dostupnom formáte na stránke URSO.
Plnenie v praxi
„Podľa nášho názoru sme obe úlohy splnili,“ reagoval na našu otázku ohľadom implementácie stanovených opatrení hovorca ÚRSO Miroslav Lupták.
Zaujímali sme sa preto, ktoré analýzy regulačný úrad v poslednej dobe publikoval. Úrad nám zaslal zoznam nasledujúcich dokumentov:
- Analýza povinností spoločnosti eustream, a. s. vyplývajúcich z Nariadenia Európskej únie a Rady č. 715/2009 týkajúcich sa vyvažovania plynárenskej siete a nutnosti úprav primárnej a sekundárnej legislatívy dotýkajúcej sa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
- Kreditné meracie systémy
- Koncová spotreba elektriny, plynu a tepla za rok 2014
- Správa o opatreniach, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie pravidiel týkajúcich sa úhrady a rozdelenia nákladov na technické úpravy pri pripojení do distribučnej sústavy a jej posilnenia, zlepšení prevádzky sústavy a pravidiel nediskriminačného uplatňovania predpisov, ktoré sú potrebné na začlenenie výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie
- Správa o plnení štandardov kvality za rok 2014
- Analýza údajov z evidencií sťažností odberateľov elektriny alebo plynu v domácnosti predkladaných prevádzkovateľom distribučnej sústavy, prevádzkovateľom distribučnej siete, dodávateľom elektriny a dodávateľom plynu
- Analýza žiadostí o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za roky 2012, 2013, 2014.
„Ostatné analýzy, celkom 19, sú z dôvodu dôverných údajov nezverejnené, ale uisťujem Vás, že existujú,“ vysvetlil Lupták.
Úrad tým vlastne sám priznal, že nezverejnil všetky analýzy. Dôverné dáta obsahuje viacero rozhodnutí, ktoré sú na webstránke ÚRSO dostupné, či už o stanovení ceny, pokuty, atď. Takzvané nepublikovateľné údaje sú v nich začiernené, zabielené alebo vybodkované.
Vzhľadom na vyššie citované zadanie úlohy pre ÚRSO, zostáva otvorenou otázkou, ktoré z uvedených dokumentov boli podkladom pre ktoré rozhodovanie, nakoľko nie vždy je to jasné.
V závere prvej analýzy v zaslanom zozname týkajúcej sa európskeho nariadenia 715/2009 sa dočítame, že ÚRSO navrhuje vytvorenie nezávislého operátora trhu na vyvažovanie siete, keďže Slovensko je jedinou krajinou EÚ, kde túto funkciu vykonáva distribútor plynu. Tento návrh bol už zapracovaný v nultej variante návrhu regulačnej politiky 2017 – 2021.
Ministerstvo mlčí
Dohľad nad NPR vykonáva ministerstvo financií, ktoré tiež koncom roka vždy robí odpočet zrealizovaných odporúčaní. Na otázku ohľadom toho, či si ÚRSO splnilo obe úlohy v stanovenom termíne, tlačový odbor MF SR ako dohliadajúcej inštitúcie ani po opakovaných žiadostiach nereagoval.
„Vzhľadom na to, že gestorom uvedených opatrení je ÚRSO s Vašimi otázkami odporúčame obrátiť sa na túto inštitúciu,“ odpovedalo nám nedávno ministerstvo. V rámci ročného odpočtu plnenia NPR sa pritom k tejto téme bude musieť vyjadriť.
Zatiaľ však zostáva len na zvážení regulovaných subjektov, odbornej i laickej verejnosti a tiež samotných európskych inštitúcií, či je podoba aktuálnej webstránky a časť publikovaných dokumentov dostatočná pre umlčanie kritiky o netransparentnosti ÚRSO.
Návod EK z roku 2010
Pochybnostiam o tom, či slovenský regulátor vykonáva svoje posilnené právomoci v súlade s predstavami Bruselu aj z pohľadu tzv. accountability (zodpovedanie sa niekomu) sa pritom dalo pomerne jednoducho predísť. Stačilo sa dôkladne riadiť interpretáciou Komisie z 22. januára 2010.
Uvádza sa v nej, že národní regulátori musia nielen prijať a zverejniť pravidlá svojich postupov, mať jasné kontaktné body pre všetkých účastníkov a zverejňovať informácie o svojej štruktúre, ale tiež by mali pred prijímaním dôležitých rozhodnutí uskutočniť konzultácie so stakeholdermi, tj. zverejňovať dokumenty pred verejnými konzultáciami a organizovať verejné prerokovania. Navyše rozhodnutia regulátora musia byť dostupné verejnosti, aby zasiahnuté subjekty aj verejnosť boli informované o dôvodoch prijatia rozhodnutia.
„Rozhodnutia regulátora musia byť úplne racionálne a odôvodnené, aby umožnili súdne preskúmanie. Odporúča sa, aby všetky úkony národného regulátora (vrátanie odporúčaní, štúdií, atď.) boli zverejnené (napr. výsledok monitorovacích aktivít),“ píše sa v dokumente EK s tým, že „nielen samotné rozhodnutia, ale aj dôvody a základy týchto rozhodnutí treba zverejňovať“.
Pri zverejňovaní rozhodnutí sa má zachovať dôvernosť komerčne citlivých informácií, avšak „je na zvážení národného regulátora, prípad od prípadu, ktorá informácia je obchodne citlivá“. Nemali by to byť teda samotné subjekty – firmy, ktoré o dôvernosti údajov rozhodujú. Podľa ÚRSO je však hlavným problémom slovenský zákon, ktorý štátnym orgánom zakazuje zverejňovať dáta, ktoré si takto firmy označia.
© energia.sk