Spiaci obor Energiewende? Vykurovanie
Pokrok Energiewende v sektore elektroenergetiky je dobre zdokumentovaný. Už v roku 2014 dosiahlo Nemecko podiel 28 % vo výrobe elektriny z OZE. Ak bude krajina pokračovať v trende výstavby fotovoltických a veterných parkov, podiel zelenej elektriny by sa do roku 2025 mohol zvýšiť na 45 %. Menej sa hovorí o pokroku v oblasti teplárenstva. Vykurovanie a chladenie pritom majú v rámci nemeckej energetiky najvyšší podiel na konečnej energetickej spotrebe, podľa údajov z roku 2013 predstavovali 56 %.
Do roku 2020 si Nemecko predsavzalo vyrábať 14 % tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie. Splnenia tohto cieľa ale nemusí byť vôbec jednoduché, tvrdia autori štúdie Sticks and Carrots: Germany’s Approach to Renewable Heating.
Prekážkou legislatívny rámec
Pre zvýšenie efektívnosti pri vykurovaní starších budov existuje už od roku 2000 dotačný program (Markt-Anreiz-Programm). Žiadateľmi môžu byť majitelia domov, podniky a obce. Príspevok sa vzťahuje na kúpu systému solárnych kolektorov, kotlov na biomasu alebo tepelných čerpadiel. Na rozdiel od elektroenergetiky, kde návratnosť investícií garantovali výkupné ceny, rozpočet programu bol obmedzený, čo zvyšovalo neistotu na strane investorov. To je jedna z príčin pomalšieho rastu odvetvia. Vlani došlo k navýšeniu finančných prostriedkov, čo môže v krátkodobom horizonte priblížiť krajinu k dosiahnutiu cieľu svojho akčného plánu.
Druhá vetva stimulov je určená pre komerčné subjekty. Nemecká rozvojová banka im poskytuje nízko-úročné pôžičky pre investície do efektívnych vykurovacích sústav, kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) založenej na biomase prípadne modernizácii tepelných rozvodov.
V roku 2009 vstúpil do platnosti Zákon o vykurovaní obnoviteľnými zdrojmi (EEWärmeG). Pre nové budovy s plochou viac než 50 metrov štvorcových ukladá povinnosť využívať OZE pre vykurovanie a chladenie, pričom povinný podiel sa líši v závislosti od využitej technológie a nákladov na palivo. „Celkovo sa dá povedať, že súčasná spolková politika nie je dostačujúca, aby plne využila potenciál obnoviteľných zdrojov energie v oblasti vykurovania,“ píšu autori.
Pre získanie lepšieho obrázku o tamojšom trhu, v roku 2014 sa v Nemecku spotrebovalo 130,9 miliárd kilowatthodín (kWh) tepelnej energie vyrobenej z OZE. Z pohľadu primárnych zdrojov dominuje biomasa (86 %), nasledujú geotermálne zdroje (8 %) a solár (5 %).
Pre vykurovanie na báze OZE neexistujú univerzálne riešenia. Dôkazom sú odlišné prístupy spolkových krajín Nemecka. K priekopníkom patrí Bádensko-Württembersko, ktoré prijalo legislatívu k tejto problematike ešte skôr než samotný Brusel. Dnes tu tvorí podiel OZE na výrobe tepla a chladu 16 %. Ešte ďalej je Šlezvicko-Holštajnsko, ktoré dosiahlo podiel 22 %. Podľa autorov štúdie by legislatíva mala viac zohľadňovať regionálne špecifiká. V strednodobom horizonte preto očakávajú, že politický rámec pre vykurovacie technológie založené OZE prejde očakávanou novelizáciou, ktorá bude podporená ďalšími stimulmi z EÚ.
© energia.sk
K téme
