Slovenský priemysel mal na emisiách zarobiť stovky miliónov eur

Zvyšujúce sa nároky na ekologickejšiu priemyselnú a energetickú produkciu často vyvolávajú nevôľu zo strany firiem, ktoré argumentujú vysokými súvisiacimi nákladmi a negatívnymi dôsledkami pre ich podnikanie. Dve analýzy publikované v tomto mesiaci však vykresľujú iný obraz.

Zo záverov analýzy holandskej konzultačnej spoločnosti CE Delft vyplýva, že vďaka nevhodne nastaveným pravidlám európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorý má byť hlavným nástrojom ako znižovať emisie v priemysle a energetike, si firmy v období rokov 2008 – 2014 prišli na 24 miliárd eur.

Podniky na Slovensku mali v tomto období kvôli nadmernej alokácii povoleniek získať dodatočné príjmy viac než 300 miliónov eur. V porovnaní s Nemeckom, kde mali firmy zarobiť 4,5 miliardy eur, britskými, španielskymi či francúzskymi podnikmi, ktoré mali získať okolo 3 miliárd eur, sú to však relatívne nízke čísla.

Najväčší úžitok mali mať zo systému železiarne, oceliarne, cementárne a tiež rafinérie a petrochemický priemysel.

Firmy zarábajú, zákazníci preplácajú

Analytici identifikovali tri spôsoby, ako podniky vďaka emisným pravidlám EÚ získali dodatočné príjmy:

• mnohým firmám bolo pridelených príliš veľa bezplatných povoleniek, ktoré mohli so ziskom predať;
• firmy nakupovali lacnejšie medzinárodné emisné kvóty, prostredníctvom ktorých mohli splniť stanovené ciele, a povolenky pridelené v rámci EU ETS tak mohli s vyššou cenou ďalej predať;
• firmy prenášali na svojich zákazníkov neexistujúce náklady za znižovanie emisií, hoci tie boli vďaka bezplatným povolenkách nulové.

„Namiesto presadzovania princípu „znečisťovateľ platí“, tak energeticky náročné podniky  môžu v rámci EU ETS zadarmo znečisťovať. Čo je horšie – ešte na tom zarábajú miliardy,“ uviedla Femke de Jong, riaditeľka organizácie Carbon Market Watch, ktorá si analýzu nechala vypracovať. „Sú to európski daňoví poplatníci, ktorí tento účet platia, zatiaľ čo sa vlády zriekajú vzácnych verejných prostriedkov.“

Vďaka tomu, že firmy získali počas 7 rokov povolenie bezplatne vypustiť 11 miliárd ton CO2, sa štáty sami pripravili najmenej o 137 miliárd eur, ktoré mohli do svojich rozpočtov získať, ak by ich namiesto rozdávania predali v aukcii.

Stav na Slovensku

V prípade Slovenska bola viac než polovica priemyselných emisií v rokoch 2008 – 2014 vypustená z jedinej prevádzky – U.S. Steel Košice. Železiarne mali podľa CE Delft získať oveľa viac povoleniek, než potrebovali podľa údajov o overených emisiách. Zle však z toho nevyšiel ani Slovnaft, najväčší výrobcovia stavebných materiálov, skla  či hnojív.

Prehľad overených vypustených emisií, dodatočných príjmov z nadmernej alokácie povoleniek a tiež prenášania nákladov (CPT – cost pass-through) u top 20 firiem na Slovensku (2008  – 2014) je v nasledujúcej tabuľke:

Zdroj: CE Delft, 2016, 

Carbon leakage – riziko či mýtus?

Tvrdú ranu tiež dostal argument o takzvanom carbon leakage (riziko úniku uhlíka). Ide o hypotetickú situáciu, že firmy kvôli vysokým nákladom na znižovanie emisií presúvajú svoju produkciu do rozvíjajúcich sa krajín s menej prísnymi požiadavkami.

Podľa záverov holandskej analýzy je EU ETS pre podniky skôr profitom než nákladom. Navyše väčšina odvetví aspoň časť týchto „nákladov“ za bezplatné povolenky premietla do cien svojich produktov. „Zistenia rozbíjajú mýtus priemyslu o carbon leakage. Nikdy neexistoval dôkaz o hroziacej realokácii,“ uviedla Femke de Jong.

Ani štúdia vypracovaná spoločnosťou Ecorys v roku 2013 pre Európsku komisiu nenašla presvedčivé dôkazy o tom, že by kvôli nákladom z EU ETS firmy presúvali výrobu inde.

V obdobnom duchu sa nesú aj zistenia ekonómov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V nedávno publikovanej správe došli k záveru, že prísnejšie environmentálne politiky v krajinách ako Dánsko, Holandsko, Fínsko, Nórsko či Švajčiarsko majú len veľmi malý vplyv na exportnú schopnosť krajiny ako celku. Kľúčom k vyššej konkurencieschopnosti sú naopak inovácie a na vzostupe sú práve zelené technológie.

Koniec zlatej éry?

Otázkou štedrosti Európskej komisie pri prideľovaní bezplatných kvót sa aktuálne zaoberá aj Európsky súdny dvor. Niektoré firmy sa totiž sťažovali, že dostali menej povoleniek než ich konkurencia. V prípade síce ešte nepadlo finálne rozhodnutie, generálna advokátka, ktorej stanoviskom sa väčšinou sudcovia riadia, vlani v novembri potvrdila, že výpočty EK boli nesprávne.

Zlatá éra bezplatných povoleniek sa mala teoreticky od roku 2013 skončiť. Emisné kvóty majú firmy nakupovať čoraz viac v dražbách tak, aby boli nútené k efektívnemu znižovaniu emisií. Aj tu však Brusel prižmúril oči – niektoré odvetvia naďalej dostávajú časť povoleniek zadarmo. V roku 2013 to bolo až 80 % vypočítanej alokácie pre firmu, v roku 2020 by to malo byť len 30 %.

Čo hovoria skutočné čísla? Podľa verifikovaných údajov o emisiách bratislavská rafinéria Slovnaft vypustila v rokoch 2013 a 2014 spolu 2 102 275 ton ekvivalentných CO2. Podľa národného alokačného plánu jej pritom boli na dané roky bezplatne pridelené kvóty až vo výške 2 385 711 ton ekv. CO2. Iní už dôsledky menšieho počtu bezplatných kvót pocítili. Duslo Šaľa počas obdobia 2013 – 2014 vypustilo 1 955 503 ton CO2, z toho 1 511 864 ton mala pridelených bezplatne.

Údaje za minulý rok sa začnú zverejňovať od 1. apríla 2016.

Štátna pomoc navyše

Okrem priemyslu sú súčasťou systému EU ETS  aj výrobcovia elektriny, ktorí by mohli svoje náklady preniesť na odberateľov. Čierna budúcnosť však nehrozí. Slovensko sa dlhodobo chváli tým, že vďaka jadru sa u nás 90 % elektriny vyrába bez emisií CO2. Vláda napriek tomu vyšla firmám v ústrety – náklady niektorých vybraných odvetví sa budú do roku 2020 kompenzovať, a to až do výšky 250 miliónov eur.

Železiarňam, hlinikárňam, papierňam, výrobcom chemických látok či hnojív, ktoré by mohli trpieť vysokými cenami elektriny kvôli premietnutiu nákladov za emisné kvóty zo strany producentov elektriny, sa budú na ročnej báze poskytovať dotácie z peňazí, ktoré štát získa z predaja kvót v aukciách.

Európska komisia nám dala pri tejto forme pomoci zelenú. V polovici decembra rozhodla, že nemá výhrady. Nakrátko však nevyjdú ani znečisťovatelia v iných štátoch – obdobné kompenzácie dostane aj energeticky náročný priemysel v Belgicku, Nemecku, Grécku, Holandsku, Španielsku a Veľkej Británii.

© energia.sk

K téme