Slovensko vzdoruje Komisii pri rozvoji OZE do roku 2030

Slovenská vláda síce počas svojho predsedníctva v Rade EÚ deklarovala podporu balíčku návrhov Európskej komisie (EK), ktoré koncom novembra 2016 predstavil slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, prešlo ale pár mesiacov a postoj ministerstva hospodárstva je oveľa rezervovanejší, defenzívnejší a najmä jasnejší. Stanovisko, s ktorým plánuje ísť do Bruselu v rámci oficiálnych rokovaní o návrhu novej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ukazuje viacero trecích plôch.

Minister Peter Žiga minulý týždeň na diskusii INESS uviedol: „Niektoré rozhodnutia Európskej komisie sú vzletné a vznešené, ale zároveň vytvárajú pre európsku ekonomiku nekonkurencieschopnosť voči ostatnému svetu.“ Zdôraznil odlišnú štruktúru slovenskej energetiky oproti iným krajinám, preto chce v maximálnej miere presadzovať individuálne prístupy.

Hlavne nezáväzne

EK navrhla na rok 2030 cieľ aspoň 27-percentný podiel energie z OZE v Únii na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Ako základ stanovila národné ciele pre rok 2020, čiže členské štáty by nesmeli po roku 2021 klesnúť pod ich hranicu. V prípade Slovenska to predstavuje 14 %. Okrem toho sa na obdobie po roku 2020 vypúšťa cieľ pre obnoviteľné zdroje v doprave vo výške 10 %.

Rezort hospodárstva nezdieľa chuť Európskej komisie stanoviť záväzné národné ciele pre minimálny podiel OZE. „SR presadzuje zachovanie nezáväznosti cieľov na národnej úrovni v zmysle záverov Európskej rady z októbra 2014, je preto skeptické k stanoveniu cieľa pre rok 2020 ako minimálnej úrovne pre podiel OZE po roku 2021. SR tiež zdôrazňuje potrebu zachovanie indikatívneho a nezáväzného charakteru návrhov a podielov OZE v rámci Národných plánov pre energetiku a zmenu klímy,“ uvádza MH SR v rámci zásadných výhrad.

Čo je moje, nie je tvoje

Svoju obmedzenú vôľu integrovať sa s okolitými krajinami ukazuje slovenské ministerstvo aj v odmietaní automatickej povinnosti otvorenia podporných schém pre iné členské krajiny.

Európska komisia navrhla postupné a čiastočné otvorenie systémov podpory elektriny z OZE výrobcom nachádzajúcim sa v inom členskom štáte, a to aspoň 10 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2021 až 2025 a najmenej 15 % novo podporovanej kapacity v každom roku medzi rokmi 2026 až 2030. Brusel tým chce odstrániť fragmentáciu vnútorného trhu a zaistiť cezhraničné obchodovanie.

Ministerstvo dáva dlhé roky jasne najavo, že nie je zástancom domácej zelenej energie, neustále vychvaľuje prínosy bezuhlíkového jadra a podporuje fosílne palivá vrátane uhlia. Preto sa niet čo čudovať, že sa nehrnie do dotovania zahraničných výrobcov z OZE. Okrem finančnej stránky poukazuje na administratívne a právne problémy a chce otvorenie podporných schém ponechať len ako možnosť. Nesúhlasí ani s tým, aby sa podpora pre elektrinu z OZE povinne prehodnocovala každé 4 roky.

Samospotreba nie je vítaná

Návrh Európskej komisie tiež zavádza „one-stop-shop“ (jednotné kontaktné miesto) pre procesy vydávania povolení pre projekty obnoviteľných zdrojov energie aj zjednodušené oznamovanie u distribútorov pri demonštračných projektoch a zariadeniach s výkonom do 50 kW. Umožňuje tiež spotrebiteľom využívať vlastne vyrobenú energiu z OZE bez obmedzení a komunitám podieľať sa na trhu.

MH SR ale vyjadrilo zásadný nesúhlas s povinnosťou zaviesť „one-stop-shop“ pre projekty OZE a vonkoncom nie je naklonené zvýhodňovaniu samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov.

Navrhuje zrušenie povinnosti vytvárania zjednodušených notifikačných procedúr pre decentralizované zdroje v čl. 17 a u samospotrebiteľov zásadne nesúhlasí s povinnosťou ich odmeňovať za elektrinu dodanú do sústavy. „Nevidíme dôvod, aby štát garantoval odmeňovanie za nespotrebovanú elektrinu a nie je zrejmé, kto by mal byť poskytovateľ danej odmeny. Máme za to, že v prípade nespotrebovania vyrobenej elektriny by si mal uzatvoriť výrobca elektriny zmluvu s akýmkoľvek odberateľom, resp. dodávateľom, ktorý by od neho odkúpil prebytočnú elektrinu a prevzal zodpovednosť za odchýlku,“ píše sa v stanovisku MH SR.

Odmieta tiež výnimku, aby sa samospotrebitelia nepovažovali za dodávateľov energie podľa európskych a vnútroštátnych predpisov. Ani komunity vyrábajúce energiu z OZE podľa slovenského ministerstva nepotrebujú špeciálny režim.

Naopak so zrušením prioritného prístupu obnoviteľných zdrojov do sústavy ministerstvo problém nemá.

Zachovanie CZT za každú cenu

V článku 15 rezort hospodárstva odmieta povinnosť vyžadovať minimálne hodnoty OZE v nových a rekonštruovaných budovách. Podľa MH SR je treba uskutočniť analýzu na národnej úrovni a predovšetkým zaistiť využívanie vysokoúčinného centrálneho zásobovania tepla (CZT) ako alternatívy.

Návrh novej smernice vytvára podmienky na zvýšenie začlenenia energie OZE v sektore vykurovania a chladenia. Členské štáty by podľa neho mali vynaložiť úsilie na dosiahnutie ročného nárastu podielu OZE v dodávkach tepla a chladu o 1 %, pričom o spôsobe jeho implementácie rozhodnú členské štáty. Ministerstvo trvá na nezáväznom charaktere 1-percentného cieľa zvyšovania. Tvrdí, že zavedenie povinnosti ignoruje technickú uskutočniteľnosť implementácie OZE do súčasných systémov CZT v zastavaných územiach.

Slovenský teplárenský zákon efektívne bráni odpojeniu odberateľov od CZT. Aj preto má ministerstvo výhradu voči zavedeniu opatrení v čl. 24, ktoré liberalizujú teplárenstvo a vedú k takejto možnosti za účelom vlastnej výroby tepla z obnoviteľných zdrojov alebo zmeny dodávateľa.

Komisia chce umožniť spotrebiteľom odpojiť sa od systému diaľkového vykurovania, resp. chladenia na úrovni budovy, ak spotrebitelia alebo tretie strany konajúce v ich mene môžu dosiahnuť výrazne lepšiu energetickú hospodárnosť prostredníctvom opatrení prijatých na úrovni budovy. Tiež by rada sprístupnila miestne vykurovacie a chladiace systémy výrobcom z OZE a z odpadového tepla alebo chladu.

S tým ale MH SR zásadne nesúhlasí. Tvrdí, že vykonanie ustanovenia je ťažko realizovateľné, technicky veľmi náročné, nákladovo neefektívne a predstavuje extrémnu administratívnu záťaž pre prevádzkovateľa CZT.

„Navrhujeme umožniť podporu pre prijímanie pozitívnych opatrení na úrovni centrálneho vykurovania, napríklad daňové nástroje alebo cenová regulácia v teplárenstve, ktorá podporí investície do zvyšovania účinnosti a využitia OZE v systémoch CZT, radšej ako dláždiť cestu k ich znehodnoteniu,“ uviedlo ministerstvo.

Biopalivá, udržateľnosť a iné

Na Slovensku sa aktuálne novelizujú ustanovenia zákona o OZE týkajúce sa podpory biopalív v prospech rozvoja ich druhej generácie. 

V súvislosti s novou smernicou MH SR nechce ďalšie obmedzovanie biopalív a biokvapalín 1. generácie, vyrábaných z potravinárskych alebo kŕmnych plodín, ktoré si môže krajina započítať do cieľov, preto bude presadzovať zachovanie súčasného obmedzenia vo výške 7 %, resp. zachovanie podielu, ktorý umožní vytvoriť dostatočnú istotu pre už vykonané investície. Cieľ pre pokročilé biopalivá musí podľa neho zohľadňovať aktuálny stav ich komerčnej dostupnosti a tiež analýzu dostupnosti jednotlivých surovín v krajine.

EK chce tiež posilniť kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré pri lesnej biomase zohľadňuje aj požiadavku týkajúcu sa využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a o lesnom hospodárstve (LULUCF). Ministerstvo nepodporuje rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti na palivá z biomasy na úrovni EÚ.

Rezort nesúhlasí ani s lehotou na transpozíciu, ktorá bola určená ako pevný termín 30.6.2021.

V rámci vplyvov novej smernice MH SR priznáva pozitívny vplyv na klímu a znižovanie emisií. Pri podnikateľskom prostredí sa sústreďuje najmä na náklady regulácie, obzvlášť pre prevádzkovateľov CZT, a na dopady v oblasti konkurencieschopnosti. O vplyve návrhu na inovácie ministerstvo mlčí úplne.

Do 10. apríla 2017 je predbežné stanovisko MH SR k návrhu smernice o OZE v pripomienkovom konaní.

© energia.sk

K téme