Slovensko nie je imúnne voči výkyvom na trhu s elektrinou v Európe
Za rast veľkoobchodných cien môže z veľkej časti uhlie. Jeho význam v cenách elektriny mimoriadne zvýrazňuje zvyšujúci sa podiel obnoviteľných zdrojov v kombinácii s výkyvmi počasia. „Do zimy 2016 cena uhlia klesala kvôli poklesu dopytu. Uhlie bolo navyše vo vleku padajúceho trhu s ropu, ktorému dominoval vysoký stav zásob. Na jar sa však sentiment otočil a cena uhlia začala pomaly rásť,“ povedal Ján Pišta. Rast podporila vynútená odstávka 18 jadrových reaktorov vo Francúzsku. „Chýbajúca elektrina musela byť vyrobená práve v uhoľných zdrojoch, pre ktoré sa táto výroba stala vďaka vysokým spotovým cenám elektriny zisková,“ doplnil expert firmy JPX.
Tuhá zima a ďalšie odstávky
Kvôli ťažobným obmedzeniam v Číne rástla cena pacifického uhlia rýchlejšie. Keď minulý rok v novembri došlo k ich uvoľneniu, cena uhlia zostúpila o 25 %, čo sa premietlo aj do nižších cien elektriny. „No štafetu v odstávkach jadrových reaktorov prevzalo od Francúzska na prelome rokov Nemecko.“ Zmena v legislatíve prinútila operátorov atómiek, aby pristúpili k výmene jadrového paliva počas zimy namiesto tradičných letných mesiacov. „Chýbajúca výroba musela byť opäť nahradená uhoľnými elektrárňami, čo znovu naštartovalo rast cien uhlia. Extrémna zima potom už len potvrdila rast cien elektriny.“
Situácia sa nezlepšila ani na jar, kedy bývajú ceny elektriny obvykle najnižšie. „Veľký podiel na pokrytí spotreby preberajú totiž lacné vodné elektrárne. No hoci zima bola studená, snehu nenapadlo veľa a stav vodných hladín v celej Európe nebol veľmi vysoký. Chýbajúca elektrina musela byť opäť vyrobená v uhoľných elektrárňach,“ zdôraznil. Na austrálsky výpadok v ťažbe reagovala aj cena pacifickej suroviny. „To so sebou strhlo aj európske ceny uhlia.“
Slovenská = európska realita
Vzhľadom k tomu, že elektrizačná sústava Slovenska je prepojená s okolitými štátmi, spomenuté globálne faktory musia mať vplyv aj na na cenu tunajšej komodity. „Preto aj zatváracie ceny slovenských produktov na PXE rástli v korelácii s českými a nemeckými cenami. A výsledok je vyššia cena polročného priemeru používaného pre stanovenie regulovanej ceny domácností a malých podnikov,“ podčiarkol. Ako sme informovali, tento parameter dôležitý pre výpočet ÚRSO sa medziročne zvýšil o 5 EUR/MWh na úroveň 32 EUR/MWh.
Ako však upozorňuje Pišta, polročný priemer nie je jediná zložka výslednej ceny silovej elektriny. „Okrem toho je tam koeficient diagramu domácností a malých podnikov a náklad na odchýlku. Ak ÚRSO nezmení vyhlášku, s polročným priemerom PXE nepohne, no druhá zložka je stanovená ako maximálna a pre tretiu sa vo vyhláške nenachádza žiadny vzorec. Tu je podľa mňa priestor pre negociácie s dodávateľmi,“uzavrel pre náš portál expert z poradenskej spoločnosti JPX.
Konečné slovo bude mať ÚRSO. Samotní dodávatelia pripúšťajú, že rast cien na burzách sa musí premietnuť do koncových cien pre regulované subjekty. Časť z nich už požiadala o úrad o určenie nových maximálnych cien. Šéf ÚRSO Ľubomír Jahnátek pred mesiacom oznámil, že chce prehodnotiť výšku poplatkov za prenos a distribúciu. Zavážiť môže aj budúcoročná výška TPS.
© energia.sk
Ilustračné foto: EEX
K téme
