Slovensko nevyužíva potenciál geotermálnej energie
Zámer projektu GeoDH je spojený s dlhodobou víziou zvýšiť do roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov energie pre účely vykurovania. Jedným zo spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa je rozšíriť a skvalitniť systémy CZT v oblastiach, ktoré sú bohaté na geotermálnu energiu.
Podpora geotermálnych systémov CZT sa zamerala na vybrané členské štáty EÚ, najmä v strednej a východnej Európe. Cieľom bolo pokryť krajiny bohaté na stredne a nízko entalpické zdroje geotermálnej energie, ktoré sú umiestnené v niekoľkých sedimentárnych oblastiach ako napr. Panónska panva alebo Karpatská kotlina. „Až štvrtina obyvateľov Európy žije v miestach, kde sa dajú využívať systémy CZT na báze geotermálnej energie,“ uviedol Matúš Gajdoš z Agentúry pre geotermálnu energetiku (AGEO), ktorá zastrešovala aktivity projektu GeoDH na Slovensku.
Potenciál geotermálnej energie na Slovensku je pritom obrovský. Podľa Radovana Černáka zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra je na našom území k dispozícii 6.234 MW tepelnej energie, ale reálne sa využíva len 345 MW. „Zo 141 geotermálnych vrtov sa v súčasnosti využíva 46. Z toho veľká väčšina z nich sa nachádza v centrálnej depresii Podunajskej panvy,“ podčiarkol vedecký pracovník Oddelenie hydrogeológie a geotermálnej energie.
Geotermálne vrty na Slovensku sa dominantne využívajú na rekreačné účely, v menšej miere tiež na vykurovanie, ako aj pre potreby poľnohospodárstva.
Geotermálna energia a CZT na Slovensku
V súčasnosti existujú na Slovensku 3 sústavy CZT na báze geotermálnej energie. Najstaršia z nich sa nachádza v meste Galanta a spustila sa do prevádzky v roku 1996. Ďalšie dva takéto systémy nájdeme v Šali a Seredi. Geotermálna energia v nich funguje ako základný zdroj tepla, doplnkovým zdrojom sú kotly na zemný plyn.
Využívaním geotermálnej energie pri výrobe tepla sa ušetrí na nákupe zemného plynu. Úspory sú teda vo variabilnej zložke ceny. Veľkou prekážkou ďalšieho rozvoja sú vysoké investičné náklady, ktoré sa prejavia vo forme odpisov vo fixnej zložke ceny tepla. „Filozofia našich projektov je taká, že zhruba desať rokov je cena stabilná. Po splatení investície môže cena tepla výrazne klesať, dokonca až o 30 % ako v prípade mesta Galanta,“ vysvetlil Oto Halás z firmy Slovgeoterm.
Geotermálny zdroj by mohol využívať aj systém CZT v meste Veľký Meder. Projekt je momentálne v záverečnej fáze rozpracovanosti a získal platné stavebné povolenie.
Otázna je budúcnosť geotermálnej elektrárne v obci Ďurkov pri Košiciach. Tepelný výkon tohto projektu by podľa Halása mohol dosiahnuť úroveň 60 MW. Tento zdroj by tak dokázal pokryť až 30 % dodávok tepla v meste Košice.
Napriek stagnácii odvetvia sa pohli veci na Slovensku správnym smerom, myslí si Matúš Gajdoš. „Predstavitelia samospráv, na ktorých bol najviac zameraný projekt GeoDH, majú už teraz väčšie povedomie o tom, aké výhody môže prinášať geotermálna energia,“ uzavrel zástupca AGEO.
Projekt GeoDH bol financovaný Európskou komisiou v rámci schémy Competitiveness and Innovation (CIP) – Intelligent Energy Europe (IEE).
Očakávanými výstupmi projektu sú významné úspory primárnych energetických zdrojov a zaistenie bezpečnej dodávky energií prostredníctvom nahradenia importovaných fosílnych palív.
Pre viac informácií navštívte oficiálnu stránku projektu.
© energia.sk
K téme
