Slovensko musí využívať a rozširovať prepojenia energetickej infraštruktúry

Na Slovensku ste predstavili nové vydanie World Energy Outlook 2014. Aký hlavný odkaz tejto publikácie by ste podčiarkli?

Ťažko poukázať na jednu hlavnú otázku, ale musíme mať na pamäti, že aj keď sú v súčasnosti trhy s plynom, uhlím i ropou dobre zásobené z globálneho hľadiska, tvorcov politík to nesmie viesť k pocitu uspokojenia a nečinnosti. V prípade zemného plynu a najmä ropy dôjde do roku 2020 k vyťaženiu mnohých polí a ak sa má po roku 2025 pokryť svetový dopyt po energii, je potrebné už teraz investovať do nových polí. S rastúcou populáciou a prosperitou sa očakáva zvýšenie dopytu po energii.

Pozrite sa napríklad na Čínu. Tam očakávame enormný rast v dopyte po energii o viac než 30 %. Dopyt po rope medzi dneškom a rokom 2040 podľa očakávaní vzrastie o 14 miliárd barelov denne. Aby bolo možné takýto dopyt uspokojiť, je nutné včas urobiť správne investičné rozhodnutia.

WEO 2014 sa zameral na jadrovú energiu a jeden zo záver je, že budúcnosť tohto sektora je trochu temná. Aké sú hlavné výzvy?

Predovšetkým predpokladáme, že do roku 2040 bude nutné odstaviť 200 blokov atómových elektrární. Ich vyradenie bude stáť najmenej 100 miliárd dolárov. V mnohých krajinách sa v súčasnosti ozývajú obavy verejnosti týkajúce sa rádioaktívneho odpadu a tiež bezpečnosti zariadení, ktoré je treba riešiť. Na druhej strane, pri energii z jadra sa nie vždy uznáva jej významný prispevok k znižovaniu emisií CO2.

Dnes sú atómové elektrárne v prevádzke alebo vo výstavbe v 31 krajinách sveta, ale v roku 2040 toto číslo narastie na 36.

V zhrnutí WEO 2014 sa uvádza, že rast energie z jadra sa sústredí na trhoch, kde sa elektrina podporuje formou regulovaných cien, energetické spoločnosti majú podporu štátu alebo vlády uľahčujú súkromné investície. To by mohlo naznačovať, že bez štátnej podpory sa rozvoj jadrovej energie pri mechanizmoch voľného trhu nevypláca, alebo áno?

Nie je to také jednoduché, ide o veľmi komplexnú otázku. V tomto sektore potrebujete špeciálne finančné opatrenia kvôli obrovským investičným rizikám. Tento prístup môžeme vidieť vo Veľkej Británii vo forme mechanizmu contract for difference. Iné krajiny nemusia nasledovať presne po tejto ceste, ale musia ju reflektovať. Vo viac západných ekonomikách, ako sú európske, potrebujete obmedziť riziká jadrových investícií. Investori totiž potrebujú myslieť na ich návratnosť.

Rozširovanie kapacít atómovej energie môžeme vidieť v krajinách ako USA, India, Rusko alebo Čína. Tá je zaujímavým prípadom, pretože Čína značne investovala do rozvoja vlastnej technológie tretej a štvrtej generácie. Sú v menšej škále a môžu byť súčasťou riešenia. Krivka učenia sa bude zväčšovať, čo by mohlo vyvolať záujem aj zo strany investorov do jadra v krajinách OECD.

Spomínaná britská zmluva na cenové rozdiely (contract for difference) je formou dotácie. Pritom dotácie poskytované obnoviteľným zdrojom (OZE) sú často obviňované z priameho alebo nepriameho zvyšovania koncových cien elektriny. Aký objem dotácii sa poskytuje pre rôzne zdroje na výroby energie?

V roku 2013 dosiahli dotácie pre obnoviteľné zdroje celosvetovo úroveň 121 miliárd amerických dolárov, čo bolo oproti roku 2012 nárast o 15 %. Keď hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, rada by som zmienila, že je potrebné uľahčiť ich vstup na trh. Po celom svete vidíme, že náklady na výrobu sa pri OZE znižujú. V prípade fotovoltiky došlo v posledných 5 až 10 rokov k dramatickému poklesu, čo znamená, že zavedené dotácie, napr. výkupné ceny, sa musia tiež znížiť. Tento trend pozorujeme v európskych krajinách. V Španielsku alebo Portugalsku sa však prijali retroaktívne opatrenia, čo značne narušilo dôveru investorov.

V Nemecku, kde sa z OZE vyrába obrovské množstvo elektriny, napríklad došlo k významnému poklesu veľkoobchodných cien elektriny, ktoré sú niekedy dokonca negatívne. Domácnosti to ale nepocítili a platia za podporu OZE prostredníctvom extra príplatku na svojich účtoch za elektrinu. Predovšetkým tie domácnosti, ktoré žijú v bytových domov a nemajú možnosť inštalovať si na strechách solárne panely.

Posledný bod, ktorý by som v tejto súvislosti rada zdôraznila, je, že obnoviteľné zdroje prispievajú a posilňujú energetickú bezpečnosť krajín.

Uviedli ste, že dotácie pre OZE súvisia s ich potrebou vyspieť a vstúpiť na trh. Ako je to ale s dotáciami pre fosílne palivá?

V roku 2013 dosiahli dotácie na spotrebu fosílnych palív celosvetovo ohromný rozsah – 550 miliárd dolárov, oveľa viac ako tie pre obnoviteľné zdroje. Je nutné ich postupne odstrániť. V mnohých krajinách sa ich zachovávanie obhajuje argumentom, že tieto palivá pomáhajú chudobným. To však nie je pravda, pretože tieto dotácie idú najmä ľuďom, ktorí majú elektrinu a jazdia autami. Len 8 % týchto peňazí ide skutočne chudobným ľuďom. Navyše podnecujú k nehospodárnej spotrebe a zvyšujú účty importujúcich krajín.

V IEA teraz pomáhame niektorým krajinám pri hľadaní správnej cesty ako tieto dotácie odstrániť. Treba to urobiť cieleným prístupom so zreteľom na chudobných ľudí.

Ešte donedávna sa predpovedala zlatá éra plynu. Vzhľadom na geopolitickú situáciu na Ukrajine a opakované obavy o spoľahlivosť dodávok sa však minimálne v Európe nedôvera voči tomuto zdroju zvýšila…

Zemný plyn v USA určite zažíva zlatú éru najmä vďaka rozvoju bridlicového plynu. A je isté, že k jeho rozvoju smeruje aj Čína, ktorá má obrovské zásoby bridlicového plynu. Najprv ale musia doriešiť otázky týkajúce sa vody a plynárenskej infraštruktúry.

Tiež Európa sa nachádza v odlišnej pozícii. Mnoho ľudí si myslelo, že americkú skúsenosť bude možné jednoducho skopírovať. To nie je možné. Máme tu roztrieštenú geológiu, hlbšie lokalizované ložiská, dostať sa k plynu trvá dlhšie a potrebujete ekonomicky uskutočniteľný spôsob jeho rozvoja. Nie všetky európske krajiny disponujú rovnakým potenciálom pre rozvoj bridlicového plynu. Veľké zásoby sa očakávajú na Ukrajine, v Poľsku, Nemecku alebo Francúzsku. Veľká Británia nedávno zrušila zákaz na produkciu metódou frakovania a tento zdroj považuje za súčasť posilňovania energetickej bezpečnosti. Verím, že debata o zlatej ére plynu sa ešte vráti.

Medzinárodná energetická agentúra vo svojich analýzach často poukazuje na obrovské regionálne rozdiely v cenách energií. Vysoké ceny v krajinách EÚ majú negatívny vplyv aj na priemysel. Ako možno tento negatívny výhľad zmierniť?

Európska únia je tak trochu v zovretí rozvíjajúcich sa trhov v Ázii a veľmi dobre konkurencieschopného trhu v USA. Už teraz vidíme, že niektoré energeticky náročné odvetvia sa sťahujú do USA. Hlavným dôvodom je tamojšia veľmi nízka cena plynu, ktorý ak sa používa na výrobu elektriny, znamená aj nízke ceny elektriny.

Čo s tým môžu urobiť európski politici? V prvom rade by som povedala, že treba mať skutočne dobre funkčný vnútorný trh s energiami, čo zatiaľ nie je realitou. Existuje veľa zádrheľov a bariér, či už regulačných alebo technických, ktoré súvisia s nedostatočnými prepojeniami. Po druhé, je nutné lepšie presadzovať energetickú efektívnosť. V snahe zachovať konkurencieschopnosť priemyslu potrebujete buď znížiť priemerné náklady na energie, alebo zmeniť svoje výrobné procesy.

Počas návštevy na Slovensku ste mali príležitosť stretnúť sa s ministrami hospodárstva krajín Vyšehradskej štvorky. Aké závery ste si odniesli z týchto rozhovorov?

Jednak všetci vyjadrili veľké obavy o energetickú bezpečnosť. Je to pochopiteľné nielen vzhľadom na závislosť regiónu od dovozu plynu, ale tiež v oblasti jadra. V Európe nepanuje veľmi priaznivá klíma pre jadro, napriek jeho pozitívnemu príspevku k otázke klimatickej zmeny a znižovaniu emisií CO2.

Veľký význam pre strednú Európu má tiež otázka odstavenia atómových elektrární v Nemecku a ako to ovplyvní európsky trh s energiami. Nemecko je súčasťou veľmi dobre prepojeného severo-západného Pentalaterálneho fóra pre elektrinu. Aj krajiny V4 potrebujú posilniť svoju energetickú spoluprácu a poučiť sa z vývoja v iných regiónoch.

IEA pôsobí ako poradca OECD v oblasti energetiky. Máte nejaké špecifické odporúčania pre Slovensko?

Slovensko je relatívne malá krajina, ale nachádza sa v strede Európy. Preto je dôležité, aby využilo už existujúce prepojenia a snažilo sa o ich rozšírenie so susednými krajinami v oblasti plynu aj elektriny. Musíte riešiť otázky energetickej bezpečnosti, ale nie samostatným spôsobom, ako by ste boli ostrov. Slovensko je integrálnou časťou strednej Európy a potrebuje zlepšovať svoje regionálne prepojenia.

Maria van der Hoeven je od septembra 2011 výkonnou riaditeľkou Medzinárodnej energetickej agentúry. IEA je autonómna organizácia, ktorej aktivity sa zameriavajú predovšetkým na energetickú bezpečnosť, hospodársky rozvoj, environmentálne povedomie a celosvetovú angažovanosť. Vznikla v roku 1974 v reakcii na ropnú krízu, v súčasnosti má 29 členských krajín.

Rozhovor sa uskutočnil počas konferencie CEEC 2014, ktorej mediálnym partnerom bola energia.sk. S Mariou van der Hoeven sa rozprávala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková. Rozhovor bol autorizovaný. Foto: energia.sk

© energia.sk

K téme