Slovensko málo využíva lacné teplo z odpadu, v Európskej únii sú horšie len tri štáty
Slovensko stále zaostáva vo využívaní lacného tepla z odpadu. V Európskej únii sme vo využívaní nerecyklovateľného odpadu štvrtí od konca. Za nami sú už iba Maďarsko, Estónsko a Luxembursko. Nerecyklovateľný odpad je pritom podľa odborníkov jeden z najlacnejších a zároveň najdostupnejších zdrojov energie.
Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 5 000 domácností. Energetické zhodnocovanie odpadu zároveň ekonomiku odbremeňuje od neekologického skládkovania.
Ako uviedla pre agentúru SITA analytička WOOD & Company Eva Sadovská, na Slovensku nerecyklovateľným odpadom plytváme. „Vo vyspelých krajinách EÚ je jednou z možností ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a zároveň ako odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania,“ dodala Sadovská.
Premena komunálneho odpadu
Premenu komunálneho odpadu na elektrinu a teplo realizujú zariadenia ZEVO, ktorých je vo vyspelej Európe viac ako 500. Na Slovensku sú aktuálne v prevádzke dve takéto zariadenia, v Bratislave a v Košiciach.
Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2022 vytvorili až 478 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,6 milióna ton komunálneho odpadu.
„Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o takmer polovicu. Miera recyklácie dosiahla úroveň 50 %, približne 39 % odpadu skončilo na skládkach a iba 9 % sa energeticky zhodnotilo,“ doplnila Sadovská.
Reformný balík
Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 3,1 milióna ton odpadu, teda 580 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa.
Reformný balík zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu stanovuje pre rok 2035 dva ciele, a to minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.
Nerecyklovateľný komunálny odpad
Nerecyklovateľný komunálny odpad je podľa viceprezidenta Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu Ladislava Halásza jedným z najlacnejších zdrojov energie, avšak na Slovensku ním doslova plytváme.
„Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí. Výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny BENELUX-u. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ uviedol Halász.
Elektrina a vykurovacie teplo
Jedno zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže vyrobiť elektrinu a vykurovacie teplo v množstve, ktoré dokáže pokryť potreby domácností stredne veľkého mesta či niekoľkých obcí. Nerecyklovateľný komunálny odpad prináša podľa Halásza pre mestá benefit v podobe možnosti výroby lacného tepla.
„Napríklad košické ZEVO dodáva tento rok teplo do košickej teplárne za cenu 36 eur za megawatthodinu. Len pre porovnanie, regulovaná cena tepla pre košickú tepláreň, za ktorú predáva teplo svojim odberateľom, sa pohybuje na úrovni 110 eur za megawatthodinu,“ dodal Halász.
Najlepšie výsledky
Najvyššími počtami ZEVO disponujú Francúzsko a Nemecko, Francúzi ich majú 117 a Nemci 110. V najväčších ekonomikách EÚ sa tak na elektrinu a teplo premieňa ročne 31 % a 29 % komunálneho odpadu. V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje 11 zariadeniami ZEVO.
Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo dve zariadenia ZEVO v Košiciach a v Bratislave pre potreby Slovenska nepostačujú. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami, na ktoré sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností vieme, že v regiónoch, ktoré disponujú zariadením ZEVO, nie sú skládky potrebné,“ skonštatoval Halász.
K téme
