Slovensko ide na summit EÚ o klíme a energetike s podmienkami

Slovenský premiér Robert Fico na včerajšom rokovaní výboru NRSR pre európske záležitosti upozornil, že „medzi členskými štátmi stále pretrvávajú rozdielne názory vo viacerých kľúčových častiach tohto rámca, a pokiaľ niektoré štáty neurobia ústupky, nepredpokladám, že by mohlo dôjsť k dohode“.

Nový podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič zase v rozhovore pre portál EurActiv.sk potvrdil, že po pondelkovom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti mal pocit, že pozície „sú naďalej pomerne vyhranené. Uvedomujeme si ale, že sa musíme dohodnúť. Debata je o tom, ako sa dostaneme k výsledku.“

Lídri členských štátov na summite odsúhlasia aj novú Komisiu, ktorú včera potvrdil Európsky parlament.

Ministri pre životné prostredie krajín V4 spolu s Bulharskom a Rumunskom prijali 30.9. spoločné vyhlásenie o koordinovanom postupe v rokovaniach s cieľom podporiť len jediný záväzný cieľ v oblasti znižovania emisií. Túto pozíciu si partneri potvrdia na stretnutí Vyšehradskej štvorky, ktoré sa tradične koná pred samotným summitom.

Emisný cieľ 40 % s podmienkami

Najproblematickejšou otázkou balíka je záväznosť jednotlivých cieľov a spravodlivé rozdelenie bremena (tzv. burden-sharing), vrátane kritérií pre jeho výpočet a nástrojov finančnej kompenzácie.

Slovensko bude presadzovať prijatie jediného kolektívneho záväzného cieľa – zníženie emisií CO2 o 40 % oproti roku 1990. V praxi by sektory v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS), napr. výroba elektriny a tepla, niektoré energeticky náročné odvetvia, museli znížiť emisie o 43 % v porovnaní s rokom 2005. Sektory mimo ETS, napr. doprava, poľnohospodárstvo, odpady, by ich museli obmedziť o 30 %.

Ešte donedávna pritom V4 avizovala, že chce emisný cieľ len na úrovni 25 %. K vyššiemu cieľu je SR ochotné pristúpiť, ale s podmienkami.

Ide predovšetkým o férové rozdelenie úsilia medzi sektormi v ETS a mimo ETS a dostatočnou flexibilitou pre plnenie cieľov v sektoroch mimo ETS, t.j. presuny medzi členskými štátmi, príp. aj do obdobia po roku 2030. Navyše Slovensko ako krajina, kde ťažký priemysel výrazne prispieva k tvorbe HDP, trvá na zachovaní možnosti bezplatne prideľovať emisné kvóty aj po roku 2020 podnikom v odvetviach, ktorým hrozím presun výroby mimo Únie (tzv. carbon leakage).

Ďalšou podmienkou je vytvorenie kompenzačných nástrojov, ktoré krajinám s nižším HDP a vysokým podielom energeticky náročných odvetví pomôžu zvládnuť náklady súvisiace s cieľom do roku 2030. Ide predovšetkým o presun 2 % celkového objemu povoleniek EU ETS do tzv. Novej rezervy, čo má byť špecifický fond určený na investície v nízkopríjmových členských štátoch strednej a východnej Európy, Španielsku, Portugalsku a Grécku. Nedoriešenou otázkou je zatiaľ kto by ho spravoval, či EIB alebo štáty na národnej úrovni. SR podporuje skôr druhú možnosť.

Slovensko presadzuje, aby sa 10 % povoleniek z EU ETS , ktoré majú členské štáty vydražiť, distribuovalo medzi krajiny, ktorých HDP per capita minulý rok nedosiahol 90 % priemeru EÚ. Zvyšných 90 % by sa prerozdelilo medzi všetky štáty na základe overených emisií. Pre nízkopríjmové krajiny by to znamenalo desiatky miliárd eur navyše do štátneho rozpočtu. Zatiaľ pritom nie je definované či by sa po roku 2020 mali nutne investovať do zelených projektov alebo nie.

Malo by tiež dôjsť  k rozšíreniu programu NER300, ktorý sa používa na financovanie inovatívnych demonštračných projektov v oblasti energetiky, napr. OZE a CCS technológií. Zvýšenie jeho rozpočtu na výnos z predaja 400 miliónov povoleniek EU ETS a možnosť po novom spolufinancovať projekty nízkouhlíkových inovácií nielen v energetike, ale aj priemysle vrátane menších projektov, by ho mohli urobiť zaujímavejším aj pre slovenské subjekty, ktoré ho zatiaľ nevyužili.

(Ne)záväzne a indikatívne

Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje, pri zvýšení ich podielu na 27 % spotreby energie EÚ, Slovensko odmieta záväzný národný cieľ s tým, že samotné členské štáty si majú zadefinovať prípadný príspevok do spoločného cieľa.

Cieľ pre zvýšenie energetickej efektívnosti vo výške 30 % v porovnaní s projekciami budúcej spotreby energie by mal byť čisto indikatívny aj na európskej úrovni, s čím slovenská vláda súhlasí.

Blokovanie záväzných cieľov pre OZE a úspory energie zo strany Slovenska však považujú environmentalisti za neopodstatnené.

„Slovenská vláda nemá žiadny dôvod blokovať záväzné ciele pre obnoviteľné zdroje energie a úspory energie pre rok 2030. Pre tvrdenia o tom, že ambiciózne klimatické a energetické ciele poškodia našu ekonomiku, nemá vláda k dispozícii žiadnu analýzu. Nestačí niečo tvrdiť, tvrdenie treba aj niečím podložiť,“ poznamenal Pavol Široký z Greenpeace Slovensko.

Organizácia poukazuje na to, že hrubá domáca spotreba energií na Slovensku klesla od roku 2005 do roku 2012 o takmer 13 %, čo je priemerný medziročný pokles o 1,85 %. Ak by pokračoval tento trend, spotreba energií by klesla o 39,06 % v porovnaní s rokom 2005 a 40 percentný cieľ tak považujú len za udržanie business-as-usual.

© energia.sk

K téme