Slovensko by mohlo mať nové veterné elektrárne, stalo by sa tak po 17 rokoch
„V roku 2003 bola uvedená do prevádzky prvá veterná elektráreň na Slovensku. Napriek tomu, že funguje dodnes, ostala akýmsi mementom nevyužitých príležitostí. Projekty boli, bola aj vôľa zo strany investorov, no nezáujem a slabá podpora bývalých vlád akékoľvek snahy o rozvoj veternej energie v krajine pochovala,“ uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Nová situácia
Dnes je podľa neho situácia iná. Začiatkom apríla totiž oznámilo Ministerstvo hospodárstva SR odblokovanie stop-stavu, čo prakticky dáva zelenú novým projektom a Slovensko je tak blízko k prvej veternej elektrárni po sedemnástich rokoch.
„Vznikol priestor pre rozvoj obnoviteľných zdrojov a veterná energia už nesmie byť vynechaná. Na Slovensku fúka vietor rovnako ako v susedných krajinách a bola by nesmierna škoda potenciál tohto obnoviteľného zdroja nevyužiť a neprispieť tak k dekarbonizácii slovenskej ekonomiky,“ vysvetľuje šéf asociácie.
Transparentná regulácia
Podľa SAPI potrebuje Slovensko ešte prispôsobiť legislatívu a udržať transparentnú reguláciu, čo vyšle pozitívne signály potenciálnym investorom.
Dôležité bude podľa Karabu vysporiadať sa s problematickým G-komponentom, ktorý neprimerane zvyšuje nákladovosť vyrobenej elektrickej energie.
„Diskriminačné nastavenie a uplatňovanie tohto poplatku je jeden z hlavných dôvodov, prečo ministerstvo nebolo za takmer dva a pol roka schopné vyhlásiť aukcie na nové OZE. Pri takomto legislatívnom a regulačnom nastavení by výstavba nového zdroja nebola pre investora jednoducho rentabilná,“ konštatoval Karaba, ktorý apeluje na implementáciu jednoduchších povoľovacích procesov v rámci EIA.
K téme
