Slovenské podniky platia piatu najdrahšiu elektrinu v EÚ
Európska komisia (EK) uskutočnila hĺbkovú analýzu cien a nákladov energií. Zamerala sa jednak na porovnanie medzi členskými krajinami EÚ, ako aj na komparáciu s ostatnými svetovými regiónmi. Z výsledkov je zrejmé, že pri veľkoobchodných cenách elektriny dochádzalo k stabilizácii, prípadne poklesu. Podľa Lívie Vašákovej, ekonomickej radkyne Zastúpenia EK na Slovensku, sa tento pokrok zatiaľ nedarí transponovať do maloobchodných cien elektriny. „Koncoví spotrebitelia stále neprofitujú z výhod, ktoré prináša jednotný európsky trh s energiami,“ uviedla včera v Bratislave na odbornom seminári Zlepšenie fungovania vnútorného trhu EÚ s energiou.
Situácia na veľkoobchodných trhoch je podľa Vašákovej do veľkej miery dôsledkom prijatých európskych politík. Kvalitnejšie prepojenie sietí, ako aj rast výrobnej kapacity s nízkymi prevádzkovými nákladmi pomáhajú zvyšovať hospodársku súťaž v EÚ, uvádza sa v správe.
Pokles veľkoobchodných cien sa nepremietol do zníženia maloobchodných cien, kde rástli predovšetkým regulované zložky. Ako vyplýva zo správy EK, priemyselní zákazníci platia na Slovensku piatu najdrahšiu elektriny v EÚ, čo znižuje ich konkurencieschopnosť. Globálne porovnanie nevyznieva priaznivejšie, ceny elektriny na Slovensku sú na úrovni Japonska, teda jedny z najvyšších na svete.
Pokiaľ ide o náklady slovenských domácností na energie, jednotkové ceny zemného plynu a elektriny sú podľa záverov správy EK pod priemerom EÚ. Zo správy ale zároveň vyplýva, že domácnosti na Slovensku v porovnaní s inými členskými štátmi vynakladajú najväčšiu časť svojich nákladov, až 16 percent, na energie.
Štatistický úrad Eurostat rozdeľuje ceny elektriny na tri rôzne zložky. Je to jednotková cena komodity, sieťové náklady a do poslednej zložky patria dane a poplatky. Na Slovensku vychádza relatívne vysoká časť sieťových nákladov. „Treba však povedať, že do sieťových nákladov na Slovensku vstupuje napríklad aj podpora OZE, ktorá v iných krajinách spadá pod dane a poplatky,“ vysvetlila.
Na aktívnejšiu participáciu spotrebiteľov upozornil Jan Pánek z Generálneho riaditeľstva EK pre energetiku. Ako ďalej podčiarkol, vytvorenie fungujúceho vnútorného trhu s elektrinou a zemným plynom nie je možné bez ich aktívnej účasti. Európska legislatíva podľa neho zaručuje spotrebiteľom veľa práv na ochranu ich záujmov. Ich využitie si ale vyžaduje dobrú informovanosť, ako aj angažovanosť voči národným orgánom, ktoré majú povinnosť uplatňovať európsku legislatívu.
Na vzdelávanie spotrebiteľov apeluje aj Združenie slovenských spotrebiteľov. Ako včera zdôraznil zástupca združenia Josef Lounek, liberalizácia trhu s energiami priniesla zákazníkom možnosť slobodne si zvoliť svojho dodávateľa. Otvoreniu trhu ale so sebou prinieslo aj veľa prípadov podvodných dodávateľov energií, ktorí využívali nekalé obchodné praktiky.
V budúcnosti vďaka inteligentným meračom získajú domácnosti lepší prehľad o vlastnej spotrebe energií, skonštatoval Lounek, podľa ktorého by smart metre mali byť dostupnejšie aj pre širšiu spotrebiteľskú verejnosť.
Budúcnosť energetiky v inteligentných sieťach vidí aj Vladimír Zuberec z Generálneho riaditeľstva EK. Smart grid podľa neho zvyšuje nákladovú efektívnosť, bezpečnosť dodávok energie a v neposlednom rade spotrebiteľom poskytne v reálnom čase prehľad o ich spotrebe a výdavkoch za energie.
© energia.sk
K téme
