Slovenské elektrárne chcú vytvoriť v jadrovom fonde ešte väčšiu dieru

Presný termín spustenia 3. a 4. bloku atómovej elektrárne Mochovce (EMO) síce nie je známy ani odsúhlasený akcionármi, avšak Slovenské elektrárne (SE) už navrhujú zníženie svojich povinných výdavkov na odstavenie a vyraďovanie blokov.

Debaty akcionárov elektrární, ktorými sú EPH, Enel a ministerstvo hospodárstva, už prebiehajú. Koncom januára sa na rezorte hospodárstva diskutovalo o odklade poplatkov. „Napríklad príspevok do jadrového fondu by sa mohol odvádzať až keď budú výnosy z MO34,“ uviedol generálny riaditeľ SE Bohumil Kratochvíl na stretnutí vedenia spoločnosti so zamestnancami v Trenčíne, ktoré sa konalo začiatkom februára. Spoločnosť to priznala v najnovšom čísle svojho firemného časopisu.

Že nejde len o výkrik do tmy, ale reálne plánovaný krok, nám potvrdilo aj ministerstvo. Udiať by sa tak malo v rámci tohtoročnej novely zákona o Národnom jadrovom fonde (NJF).

„Predkladaná verzia nového zákona o jadrovom fonde je výsledkom niekoľkoročnej práce odborníkov zúčastnených strán pod gesciou MH SR. Preto MH SR predkladá a podporuje tento spoločný návrh,“ uviedol pre náš portál Juraj Rybanský z odboru komunikácie na otázku, či rezort takýto návrh podporuje.

Termín je vo hviezdach

Odpovede na otázku, kedy by výnosy z nových blokov mali začať tiecť, sme sa ale nedozvedeli od žiadnej strany. Slovenské elektrárne nás presmerovali na talianskeho akcionára, ktorý je za dostavbu stále zodpovedný. „Odmietame sa k tejto veci vyjadriť,“ reagovala skupina Enel.

„V prípade ekonomickej prevádzky elektrární možno výnosy očakávať až po spustení blokov EMO 3 a EMO 4, pričom presný dátum ich spustenia do prevádzky nateraz nie je akcionármi odsúhlasený,“ uviedlo ministerstvo, pričom samo zdôraznilo spojenie „ekonomickej prevádzky“.

Podľa súčasného znenia zákona sa peniaze mali zbierať od začiatku ich prevádzky.

Komerčná prevádzka EMO 3 a 4 je ešte vzdialená, vo februári 2018 ja zatiaľ naplánovaný len štart reaktora 3. bloku na minimálny kontrolovaný výkon. Štvrtý blok by mal nasledovať rok po.

O akú sumu ide?

Ročný príspevok SE do jadrového fondu za jeden blok Mochoviec je asi 15 miliónov eur.

V minulom roku elektrárne odviedli do fondu celkovo 60,185 miliónov eur, z toho za elektráreň Bohunice V2 sumu 30,051 mil. eur a za fungujúce bloky Mochoviec 1 a 2 sumu 30,134  eur.

„Jadrová elektráreň Mochovce disponuje 4 blokmi tlakovodných reaktorov typu VVER 440/V-213. Povinné príspevky budú na podobnej úrovni ako z JE EMO 1. a 2. bloku, výška bude závisieť od vyrobenej elektriny na daných blokoch,“ potvrdil pre náš portál riaditeľ NJF Peter Neštický.

Odpovedi na otázku, či by fond súhlasil s tým, aby SE platili príspevok až po získaní výnosov z nových blokov, sa Neštický vyhol. Skonštatoval len, že NJF sa riadi zákonom č. 238/2006.

Peniaze tečú od SE aj odberateľov

Národný jadrový fond slúži na hromadenie prostriedkov určených pre vyraďovanie atómových elektrární a nakladanie s jadrovými materiálnymi a rádioaktívnymi odpadmi. Ku koncu minulého roka disponoval sumou 1,487 miliardy eur.

Fond má dva primárne zdroje. Prvým sú spomínané poplatky od držiteľa povolenia na prevádzku jadrových zariadení, t.j. SE. Skladá sa z fixnej časti (za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu) a variabilnej časti (vo výške 5,95 % z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok). Tieto peniaze sa hromadia na samostatných účtoch jednotlivých atómových elektrární a sú určené na vyraďovanie tých istých blokov.

Do roku 1994 sa u nás financie na vyraďovanie atómových elektrární vôbec neakumulovali, čím vznikol historický dlh. Ten podľa uznesenia vlády z 8. júla 2015 dosiahol ku koncu roka 2014 výšku cez 2 miliardy eur. Druhým hlavným zdrojom NJF je preto špeciálny odvod vyberaný prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a distribučných sietí (prostredníctvom dodávateľov elektriny) od všetkých spotrebiteľov elektriny – domácností, malých i veľkých podnikov. Najväčší priemyselní odberatelia ho pritom majú obmedzený maximálnym limitom 2 mil. eur ročne.

Aktuálne je odvod vo výške 3,21 € za každú megawatthodinu dodanej elektriny. V minulom roku sa takto vyzbierala suma 65,176 miliónov eur.

Hlavným problémom je blok elektrárne Bohunice A1, ktorý bol nenávratne poškodený pri havárii pred 40 rokmi. Práve na túto činnosť smerujú peniaze od odberateľov elektriny.

Hudba budúcnosti

S prevádzkou jadrových reaktorov sa počíta počas doby 60 rokov. Platí to pre nové, budované bloky ako aj staré, ktoré síce mali plánovanú životnosť 40 rokov, ale radi by ju predĺžili. Hoci sa jadrová energetika rada pýši tým, že je jediným energetických odvetvím, ktoré si na svoj dôchodok sporí peniaze, pre prevádzkovateľa atómky ide o hudbu budúcnosti.

Podľa zásadného dokumentu Jadrový ilustratívny program (PINC), ktorý pred necelým rokom vydala Európska komisia, sa náklady na vyradenie slovenských atómových blokov a likvidáciu rádioaktívnych odpadov do roku 2050 odhadujú na 8,1 miliardy eur. Aby sme mali k dispozícii dostatok nasporených prostriedkov, pokrytých by sme už vtedy mali mať 58 % nákladov. Zatiaľ je to však len 18 %.

Úradu pre jadrový dozor sme sa pýtali, či by plánovaná zmena platieb od SE neohrozila jadrovú bezpečnosť z pohľadu možného nedostatku akumulovaných financií na budúce vyraďovanie blokov EMO 3 a 4. „Poplatky sa upravujú podľa inflácie, resp. deflácie a sú určené tak, aby v dobe ukončenia prevádzky bolo na účte dostatok prostriedkov na bezpečné vyradenie jadrového zariadenia podľa súčasnej úrovne nášho poznania,“ uviedla hovorkyňa ÚJD Zuzana Hosťovecká.

„Úrad je (a bude) garantom toho, že v jadrových zariadeniach v Slovenskej republike budú dodržané všetky požiadavky na jadrovú bezpečnosť počas všetkých etáp životného cyklu jadrových zariadení, teda aj počas etapy vyraďovania,“ dodala.

Poučenie z minulosti?

Ak by sa financie na vyraďovanie vyberali u všetkých jadrových blokov od počiatku ich prevádzky, dvojmiliardový historický dlh nemusel vzniknúť. Okrem havarovanej A1 odberatelia elektriny (spolu s medzinárodným fondom BIDSF) prispievajú aj na vyraďovanie odstavenej V1, keďže ani tá si prvých 10 rokov prevádzky na túto činnosť nesporila.

Odberatelia dnes mohli platiť menej za elektrinu, pretože by v nej nemali položku odvod do NJF, ktorý bol rozložený v časovom intervale 35 rokov. V závere pritom platia za vyraďovanie dvakrát – povinný príspevok si totiž SE zohľadnia ako svoj náklad vo vyrábanej a predávanej elektrine z jednotlivých atómových blokov.

Schválené strategické dokumenty týkajúce sa financovania vyraďovania, na ktoré sa štátne úrady odvolávajú, pritom potvrdzujú, že príspevky od výrobcu aj odberateľov elektriny sú už teraz nižšie než sa s nimi počítalo v plánoch do roku 2020. Napríklad SE mali vlani (bez EMO 3 a 4) odviezť až sumu 69,87 mil. eur, klesla však predajná cena elektriny (variabilná zložka príspevku). Odberatelia tiež mali odviezť vyššiu sumu okolo 71 mil. eur, spotreba elektriny ale bola nižšia než sa predpokladalo. Prevádzkované atómové bloky pritom vyrábajú, zarábajú a starnú.

Najvyšší slovenskí politici rozhodli, že jadro bude v energetickom mixe zohrávať nielen významnú, ale ešte významnejšiu rolu. Ak sa zmenou zákona o NJF presadí odklad pre výber poplatkov z prevádzky EMO 3 a 4 podľa neurčitého termínu výnosov, súčasný deficit peňazí na vyraďovanie sa bude len nabaľovať, diera zväčšovať a riešenie odkladať. 

Pozn. red.: Slovenské elektrárne nám na ďalšie detailnejšie otázky neodpovedali.

© energia.sk

K téme