Slovenská diplomacia v energetike vsádza na plynovody
„V otázke energetickej bezpečnosti bolo kľúčovou témou plánované vybudovanie plynovodu Nord Stream II, ktorý by zásadne poškodil ekonomické a politické záujmy SR sledujúce zachovanie ukrajinského tranzitného koridoru a využívanie tranzitnej infraštruktúry prechádzajúcej cez SR. MZVaEZ SR koordinovalo postup proti výstavbe Nord Stream II s ostatnými dotknutými ministerstvami (MH SR) a predstaviteľmi súkromného sektora,“ uvádza ministerstvo zahraničia v Správe o stave a výsledkoch ekonomickej diplomacie za rok 2016. Čelní predstavitelia ministerstva a zastupiteľské úrady v zahraničí zároveň poukazovali na negatívne dôsledky tohto projektu „v rámci všetkých bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní“.
Naopak pozitívne rezort pristupoval k podpore cieľov a princípov európskej energetickej únie, najmä diverzifikácii zdrojov, dodávateľov a tranzitných trás energonosičov. Aj preto sa angažoval v získavaní podpory pre projekt plynovodu Eastring, ktorý má spojiť slovenskú prepravnú infraštruktúru s Južným plynovým koridorom a LNG terminálom v Grécku. Podarilo sa podpísať niekoľko memoránd k jeho realizácii s politickými i komerčnými predstaviteľmi z Bulharska. Aktuálne podľa ministerstva zahraničia prebieha komunikácia s rumunskými partnermi s cieľom podpísať Memorandum o porozumení aj s Bukurešťou.
Aj v budúcom roku sa ministerstvo mieni zamerať na posilňovanie energetickej bezpečnosti krajiny s cieľom zachovania a využívania existujúcej tranzitnej plynovej infraštruktúry prechádzajúcej cez Slovensko a upozorňovať na riziká a dopady spojené s rozšírením plynovodu Nord Stream. Okrem toho bude pracovať na aktivitách na podporu sformovania pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre realizáciu projektu plynovodu Eastring a podporovať vybudovanie tzv. severo – južného koridoru, ktorého súčasťou je aj poľsko – slovenský plynový interkonektor.
Rusko, Ukrajina a spol
Napriek sankciám EÚ voči Rusku sa predstavitelia Slovenska snažili o rozvoj spolupráce s Moskvou, a to najmä pokiaľ ide o bezpečné a plynulé dodávky energetických surovín a maximálne využitie plynovodným potrubí, jadrovú energetiku a tiež v nesankcionovaných sektoroch (strojárenstvo, doprava).
Ministerstvo ale hľadalo obchodné a investičné príležitosti aj na Ukrajine, pričom sa pozornosť zamerala napríklad na zvýšenie energetickej efektívnosti, využitie alternatívnych zdrojov energií, budovanie infraštruktúry i zabezpečenie tranzitu energonosičov. MZV tiež poukazuje na twinnnigový projekt Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý spolupracuje s ukrajinským regulačným úradom a „dáva príležitosť pre slovenské subjekty realizovať strategické projekty a etablovať sa na energetickom ukrajinskom trhu“.
Energetika však bola aj predmetom ďalšieho utužovania bilaterálnych obchodných vzťahov, a to s Bieloruskom, Gruzínskom či Moldavskom. V Kišineve sa uskutočnilo energetické fórum, ktorého cieľom bolo zvýšiť exportný potenciál slovenských firiem pôsobiacich v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti vo väzbe na existujúce moldavské potreby.
Ázia
Zatiaľ čo sankčný režim voči Rusku pretrváva, uvoľnenie medzinárodných sankcií voči Iránu v súvislosti s dohodou o jadrovom programe otvorilo cestu hlbšej ekonomickej spolupráci s Teheránom.
V marci tohto roka sa uskutočnila návšteva slovenského ministra financií v Iráne v sprievode podnikateľov, ktorí sa prioritne zamerali na kontakty v oblasti energetiky, vrátane plynárenstva, ropného priemyslu, ako aj obnoviteľných zdrojov energií, na informačné a komunikačné technológie, stavebníctvo či strojárstvo. V novembri naopak navštívili Bratislavu iránsky minister zahraničia so svojou delegáciou podnikateľov.
Politici spolu s podnikateľmi vycestovali aj do Vietnamu, kde sa podpísali dohody medzi firmou VUJE a Vinatomom o možnostiach školenia vietnamského personálu v oblasti mierového využitia jadrovej energie aj viaceré memorandá so štátnou Eximbankou vzťahujúce sa na projekty verejného osvetlenia či výstavby ropovodu medzi Vietnamom a Laosom. Na tomto projekte sa mala podieľať dcérska firma Slavia Capital Group aj štátny prepravca ropy Transpetrol. Ten nám však potvrdil, že zo strany spoločností PetroLao ani slovenských dodávateľov neboli oslovení na pokračovanie v projekte produktovodov. V ruských médiách sa naopak objavili informácie, že na výstavbe ropovodu aj novej rafinérie v Laose by sa mohli podieľať ruské firmy.
Z materiálu, ktorý vypracovalo ministerstvo zahraničia, vyplýva, že slovenské firmy majú tiež záujem o infraštruktúrne a energetické projekty v Indonézii, kde by sa mohli podieľať na projektoch elektrární na plyn a uhlie, a tiež na Filipínach, kde pokračujú rokovania o veternej i solárnej elektrárni.
Kuba
Svetu sa otvára aj Kuba, ktorá zaznamenala rastúci záujem slovenských podnikateľov, a to v oblasti obnoviteľných zdrojov, vodného hospodárstva aj tradičnej energetiky. V decembri 2016 sa uskutočnila podnikateľská misia na Kubu. Týždeň pred jej začiatkom pritom na Kube strávil čas aj šéf ÚRSO, ktorý rokoval na ministerstve energetiky aj so štátnymi elektroenergetickými podnikmi.
Najväčšiu zákazku v hodnote 90 miliónov eur získala na ostrove spoločnosť SES Tlmače, ktorá pre firmu Energoimport modernizuje blok 6 uhoľnej elektrárne Mariel.
© energia.sk
K téme
