Slováci sa odpadov desia, nevidia v nich potenciálny zdroj energie
V Európe je v prevádzke viac ako 340 zariadení na energetické využívanie komunálneho odpadu. Energetické využívanie odpadov je z hľadiska životného prostredia neutrálne vo vzťahu k CO2 a spaľovaním odpadu sa na rozdiel od skládkovania zamedzuje emisiám skleníkových plynov. „Na skládkach končí 80 % odpadov a len 5 % sa využíva k ďalšiemu spracovaniu. Ak by došlo k ich plnému využívaniu, eliminoval by sa problém s ich transportom, emisiami a skladovaním,“ uviedol Konstantin Jacoby z EEE JacobyKo.
Foto zľava: Jiří Holoubek, Markus Bolhàr-Nordenkampf a Ivan Ďuďák. Foto: Lenka Illiťová/energia.sk
„Využívanie odpadov je v mnohých krajinách tabu. Ak sa k tejto problematike začnete vyjadrovať na verejnosti, ľudia na vás často pozerajú, ako by ste hovorili o vražde,“ uviedol obchodno-technicky riaditeľ Plzeňskej teplárenskej Jiří Holoubek. Ľudia podľa neho často netušia, o čo ide. S odpadmi ako zdrojom energie sa často neuvažuje. Okrem toho sa podľa neho na Slovensku i česku zavádzajú novinky oveľa komplikovanejšie ako v iných štátoch EÚ. „Kým ľudia pochopia, že existujú aj iné možnosti získavania energie, uplynie niekoľko rokov. Zaujímavé je, že nikto sa nepozastaví nad tým, keď vidí odpad v rybníku, v lese alebo hneď za mestom. Ale keď niekto príde s nápadom využívať tento odpad, tak sa začne boj na dlhé lakte,“ uviedol Ivan Ďudák zo Slovenského zväzu výrobcov tepla.
Verejnosť má podľa diskutujúcich panelistov slabé vedomie o prínosoch energetického využívania odpadov a je prehnane opatrná. „Najväčším problémom sú ľudia, ktorí nerozumejú faktom. Nevedia, že ide o projekty veľkého významu. Iba nechcú, aby bol odpad spaľovaný na území ich mesta. Napríklad vo Švédsku ľudia milujú energetické využívaniu odpadov, pretože vedia, že im v zime bude teplo,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Metso Power Markus Bolhàr-Nordenkampf.
Na Slovensku sú ale podľa Ivana Ďudáka problémom aj investície. „Odpad ako zdroj energie môžeme využívať. V tom nie je prekážka. Teplárenstvo je veľmi regulovaný sektor a dochádza v ňom k častým zmenám, čo spôsobuje problémy s investíciami. Výsledkom je nielen obmedzenie investícií do odpadových projektov, ale aj do OZE a rozvodných sústav,“ uviedol Ďuďák. Tie sú podľa neho staré a pri dnešnej legislatíve je veľmi komplikované nájsť vhodných investorov, ktorí by do projektov vstúpili. „Pri takýchto podmienkach investori svoje rozhodnutia odkladajú a bránia sa dlhodobým investíciám. Máme málo motivačných stimulov. Pre výrobcu tepla to prináša málo benefitov, a preto od toho dáva ruky preč. Je potrebné odstrániť legislatívne a ekonomické bariéry,“ dodal.
V súčasnosti je trendom odpájanie sa od centrálneho zásobovania teplom. „Nie je tu dostatočná ochrana CZT a nemáme vytvorené podmienky, aby došlo k rozvoju,“ priblížil Ďuďák. Na Slovensku dochádza podľa neho k rýchlej zmene investičného i legislatívneho prostredia. „Mnoho spoločností preto u nás o investíciách do efektívneho využitia odpadu ani neuvažuje a ani uvažovať nebude, kým sa nezmenia podmienky,“ uviedol počas panelovej diskusie.
„Na Slovensku máme málo energetických zdrojov. Sme zvyknutí plytvať, pretože žijeme v domnienke, že plyn z Ruska príde. Je jednoduchšie otočiť kohútikom než zbierať odpad, triediť ho a využívať ho. U nás nie je rozvinuté environmentálne hľadisko,“ uzavrel panelovú diskusiu Ďuďák.
(c) energia.sk/li
Názory odzneli na 10. ročníku energetickej konferencie ENKO 2013, ktorá sa koná 23. – 24. apríla 2013 v Bratislave. Portál energia.sk je mediálnym partnerom.
K téme
