Slnečná elektrina zadlženému Grécku skôr uškodí ako pomôže

Zruinovanej gréckej ekonomike má v blízkej budúcnosti pomôcť zotaviť sa i elektrina zo slnka. Aspoň tak si to predstavuje grécky minister energetiky Jorgos Papakonstantinu, ktorý už v týchto dňoch v nemeckom Hamburgu predstavil svoj plán. Podľa neho by sa do konca desaťročia mala v krajine postaviť séria slnečných elektrární tak, aby sa ich celkový inštalovaný výkon zvýšil zo súčasných vyše 200 MW na 2,2 GW.

Má to však jeden praktický problém: Zámer nedáva žiaden ekonomický zmysel. Skôr ide o nezmysel, pretože grécky minister si sľubuje hospodársky stimul od technológie, ktorá sama potrebuje nejakú formu podpory buď z verejných zdrojov alebo z peňaženiek koncových odberateľov elektriny. Bez mechanizmu podpory by Grécko v slnečných elektrárňach začalo vyrábať elektrinu, ktorá je na trhu de facto nepredajná.

Pri konštatovaní, či je niektorý zo zdrojov drahší alebo lacnejší, sa dá oprieť o dáta z poslednej ročenky Annual Energy Outlook 2011. Z odhadu Medzinárodnej energetickej agentúry vyplýva, že celkové náklady na 1 MWh elektrickej energie z FV zdrojov by sa mali v roku 2016 pohybovať okolo úrovne 210 eur. Len pre ilustráciu, cena elektriny z bežných konvenčných a niektorých obnoviteľných zdrojov sa bude pohybovať v hladine 90 – 110 eur/MWh. Ide napríklad o elektrinu z vody, geotermálneho tepla, vnútrozemského vetra, zemného plynu, uhlia alebo jadra (podrobnejšia tabuľka s dátami).

Existujú štyri základné zdroje bohatstva: práca, pôda, kapitál a poznatky. Výstavba lánov fotovoltaických elektrární, aj napriek tomu, že Grécko sa vyznačuje 300 slnečnými dňami za rok a vysokou intenzitou osvitu, krajina nedosiahne ani jedno:

• FV elektrárne nevyžadujú príliš veľkú mieru prevádzkovej obsluhy, takže zamestnanosť sa výrazne nezvýši, plus vyšší dopyt po slnečných paneloch sa môže odraziť na zamestnanosti niektorej z producentských krajín, medzi ktoré Grécko nepatrí,
• je na prvý pohľad zrejmé, že slnečné parky poľnohospodársku produkciu nezvýšia,
• drahšia elektrina bude na energetickom trhu sama o sebe bez podporného mechanizmu nepredajná, takže nemôže generovať kapitál,
• do štvorice, Grécko má byť len „výrobná hala“ pre prevádzku, nie centrum pre vývoj a zdokonaľovanie fotovoltaických technológií, takže okrem skúseností s montážou a prevádzkou nemožno očakávať ani žiadne nové poznatky s pridanou hodnotou.

Nápad postaviť 2 GW nových slnečných elektrární v slnečnej krajine sa na prvý pohľad môže javiť sympaticky. Pri druhom zamyslení však už ekonomický zmysel veľmi nedáva. Grécko v dnešnej situácii potrebuje skôr racionálnu diskusiu o škrtaní výdavkov, než snívanie o projektoch, ktoré sa už dnes ukazujú byť drahé aj pre krajiny, ktoré nestoja na pokraji platobnej neschopnosti a bankrotu.

K téme