Slezák, Podlipná:Príprava na zavedenie solárnej dane?

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predložilo dňa 22. mája 2013 do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona (ďalej len „Novela“) č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon o OZE“), s možnosťou pripomienkovania do 11. júna 2013. Účinnosť Novely je navrhovaná od 1. januára 2014.

Novela sa z veľkej časti venuje zariadeniam, ktoré vyrábajú v kombinovanej výrobe elektrinu a teplo (zavedenie podmienky využitia tepla), ktoré majú nárok na doplatok na celú vyrobenú elektrinu, znižuje výkony pre zariadenia a uľahčuje proces inštalácie a pripojenia malých zdrojov s výkonom do 10 kW v domácnostiach. V ďalšom texte sa však budem venovať výlučne novelizovanému §3b zákona o OZE.

Novela navrhuje doplniť aktuálne znenie § 3b zákona o OZE o nové odseky 3,4 a 5:

„(3) Právo na podporu podľa § 3 zaniká pre zariadenie výrobcu elektriny, ak bola výrobcovi elektriny počas 15 ročnej doby podpory dvakrát právoplatne uložená pokuta za závažné porušenie povinnosti podľa tohto zákona alebo  osobitných predpisov. 9d)

(4) Závažným porušením povinnosti podľa odseku 3 sa rozumie porušenie povinnosti, za ktoré bola výrobcovi elektriny právoplatne uložená pokuta presahujúca sumu 80.000 eur, ak pokuta nebola zrušená alebo znížená pod 80.000 eur.

(5) Právo na podporu doplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c) trvale zaniká pre zariadenie výrobcu elektriny, ak má výrobca elektriny počas 15 ročnej doby podpory

A)   daňový nedoplatok,

B)   nedoplatok poistného na zdravotné poistenie alebo

C)    nedoplatok na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.“.

9d) Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike

      Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach

Dôvodová správa k predmetným ustanoveniam Novely uvádza, že nová právna úprava je potrebná „Z dôvodu potreby sprísnenia podmienok podpory výroby elektriny…“

Zvlášť zaujímavý je vyššie uvedený nový odsek 5, ktorý má umožniť trvalo odňať podporu formou doplatku, inak garantovanej na obdobie 15 rokov, pre zariadenie výrobcu, t.j. aj pre už zapojené a sprevádzkované zariadenia výrobcu elektriny. Obzvlášť nepriaznivo vyznieva práve možnosť odňatia práva na doplatok za daňové nedoplatky, predovšetkým so zreteľom na nedávne a opakované vyhlásenie čelných predstaviteľov vlády SR, v súvislosti s možnosťou zavedenia špeciálneho odvodu zo slnečnej elektriny. V tejto súvislosti by sme chceli podotknúť, že v navrhovanom znení novely nie sú uvedené presnejšie podmienky či kritéria „existencie daňového nedoplatku“ (napr. stanovenie min. výšky nedoplatku), takisto nie je z navrhovanej novely zrejmé, ako by sa posudzoval daňový nedoplatok v prípadoch, ak by daňový subjekt namietal neoprávnenosť vyrubenia dane a využil právne prostriedky na svoju obranu voči (právoplatnému) rozhodnutiu správcu dane o daňovom nedoplatku (napr. podal mimoriadne opravné prostriedky, správnu žalobu, podnet na podanie protestu prokurátora a pod.). 

V prípade schválenia, resp. aplikácie novej tzv. „solárnej dane“, pripadajú do úvahy viaceré možnosti jej  legislatívneho zavedenia.  Môže sa realizovať  formou (i) schválenia zákona o osobitnom odvode zo solárnej energie, tak ako v prípade bankového odvodu (zák. č. 384/2011 Z.z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií) a odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (zák. č. 235/2012 Z.z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach), prípadne (ii) novelizáciou zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov  (rovnako ako v prípade dane z emisných kvót) alebo (iii) novelizáciou samotného zákona o OZE.

Rozhodnutie vlády SR o tzv. odvode môže byť výrazne ovplyvnené výsledkom arbitráže medzi združením prevádzkovateľov solárnych elektrární International PhotoVoltaic Investors Club (IPVIC) voči Českej republike (finálne rozhodnutie arbitráže sa očakáva v priebehu roku 2014).

Predmetom českej arbitráže je predovšetkým zavedenie 26 % odvodu z výkupnej ceny elektriny zo slnečnej energie, 28 % zrážka zo zeleného bonusu a zrušenie daňových prázdnin, ktoré boli zavedené novelami zákona č. 180/2005 Sb., o podpoře výroby elektřiny z obnovitelných zdrojů energie a zákona č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů. Na podporu argumentácie českej vlády v arbitráži poslúži aj nedávny nález českého ústavného súdu, ktorý dňa 16. mája 2013 zamietol návrh skupiny senátorov na zrušenie sporných paragrafov. Ústavný súd dospel k záveru, že zákonodarný orgán má pri zachovaní poskytnutých garancií právo obmedziť štátnu podporu solárnej energie, pokiaľ sa výrazne zmenila situácia, za akých sa prijímala. Verejný záujem na cene energie podľa súdu prevážil nad záujmami dotknutých investorov a ich očakávaniami plynúcimi zo skôr nastavených podmienok.

Treba spomenúť aj fakt, že trend súčasnej legislatívy sa výrazne zameriava na skutočnosť, že v prípade, že štát (v prípade doplatku výrobcom z obnoviteľných zdrojov energie, akciová spoločnosť s majetkovou účasťou štátu) poskytuje súkromným subjektom akýkoľvek príspevok, úľavu príp. dotáciu je táto podmienená splnením si svojich daňových a odvodových povinností vo vzťahu k sociálnemu a zdravotnému poisteniu, , ako napríklad:

–    novela č. 70/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci  – doklad o tom, že žiadateľ nie je daňovým dlžníkom ako príloha žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci.

I keď by navrhované znenie novely bolo v súlade s takouto inak všeobecne akceptovateľnou a legitímnou požiadavkou zo strany štátu,  je dôvodná obava, že výslovné podmienenie podpory plnením si daňových povinností bude použité ako nástroj na ďalšie dodatočné zmeny podmienok, ktoré štát nastavil v čase výstavby a pripojenia zariadení výrobcov, a to s cieľom znížiť reálnu podporu obnoviteľných zdrojov. Ak by následne došlo k zavedeniu osobitnej dane (odvodu) pre výrobcov elektriny, vzhľadom na znenie novely, nebudú mať výrobcovia inú možnosť, ako takéto bremeno akceptovať, a to bez ohľadu na jeho výšku.

Autor: Matej Slezák a Silvia Podlipná (Rödl & Partner Advokáti, s.r.o.)

K téme