Skladovanie elektriny – aké sú možnosti a prekážky?
Spoločnosti KPMG a Kinstellar pripravili prehľad technológií skladovania elektriny, ktoré sú už dnes dostupné na trhu alebo sa ich praktické využitie očakáva v dohľadnej dobe. S postupujúcou decentralizáciou energetiky bude ich význam narastať. Hoci v súčasných diskusiách dominujú najmä statické batérie, prípadne mobilné akumulátory v elektromobiloch, skladovanie elektriny má dlhú históriu v podobe prečerpávacích vodných elektrární.
Významnejšiemu nasadeniu záložných technológií bránia viaceré prekážky, obzvlášť regulačného charakteru, upozornili autori analýzy. Tí nezabudli ani na ostatné technológie, ako je ukladanie do vodíka, skladovanie v ľade či zotrvačníkoch.
Rozsiahla a rýchla implementácia variabilných obnoviteľných zdrojov energie, ako sú fotovoltika alebo veterné turbíny, sú katalyzátorom úsilia modernizovať energetické sústavy po celom svete. Krajiny Európskej únie si stanovili za cieľ dosiahnuť do konca tejto dekády podiel 20 % OZE na koncovej spotrebe energie. Pre jednotlivé štáty platia národné ciele – v prípade Slovenska je to 14 %. V rámci debát o ďalšom smerovaní energetiky už lídri členských štátov odsúhlasili aj to, že do roku 2030 má z obnoviteľných zdrojov pochádzať minimálne 27 % energie.
K lepšej integrácii menej stabilných výrobných zdrojov prispievajú predovšetkým technológie skladovania vyrobenej energie. Medzi ne patria: prečerpávacie vodné elektrárne, termálne skladovanie energie, elektrochemické, elektromechanické, kryogénne a vodíkové skladovanie. Zatiaľ čo niektoré sú ešte len vo fáze výskumu, iné patria medzi vyspelé technológie.
Pozdĺž hodnotového reťazca sa rozlišujú tri hlavné kategórie pre inštaláciu systémov skladovania elektriny (tzv. EES, electrical energy storage), to buď ako podpora výroby, podpora sústavy (prenos a distribúcia) a podpora u spotrebiteľa. Skladovanie prispieva k spoľahlivej a stabilnej prevádzke prenosovej a distribučnej siete, môže naplniť požiadavky kontroly frekvencie a poskytnúť kontinuitu služieb v prípade úplného alebo čiastočného výpadku v elektrizačnej sústave.
Všetky aplikácie majú špecifické technické požiadavky, ktoré je treba prispôsobiť charakteristikám použitej technológie.
Chýba legislatíva a regulačné predpisy
„Jednou z hlavných prekážok pre rozvoj EES v rámci EÚ je chýbajúci vhodný regulačný rámec. Vytvorenie náležitého regulačného rámca, ktorý by podporil rozvoj EES sa teraz stalo kľúčovým,“ uvádza sa v správe. „Technológia rýchlo napreduje a ak budú EÚ zákonodarcovia konať pomaly, potom ich iné svetové ekonomiky predbehnú v rozvoji projektov skladovania.“
V prípade chýbajúceho rámca na úrovni EÚ autori správy odporúčajú krajinám v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe, aby využili príležitosť a vytvorili svoje vlastné národné predpisy, ktoré by jednak boli v súlade s platnými európskymi pravidlami a zároveň by uľahčili rozvoj projektov v daných štátoch. Podstatné bude predovšetkým definovať úlohu a status skladovania v rámci dizajnu trhu, zaviesť podporu projektom, ktorá zbytočne nenaruší súťaž na trhu a venovať pozornosť výzvam, ktoré vyplynú z masového nasadenia zariadení na ukladanie elektriny. Ide najmä o prevádzkovú bezpečnosť, zodpovednosť za škodu, ochranu spotrebiteľov, proces vydávania licencií, unbundling i rôzne finančné výzvy.
V čase prijímania dnes platnej legislatívy 3. energetického balíčka hralo skladovanie elektriny len marginálnu rolu. S výnimkou prečerpávacích hydroelektrární (na Slovensku napr. PVE Čierny Váh, Dobšiná, Liptovská Mara či Ružín) sa zatiaľ v praxi využíva len minimum dostupných riešení. Pre porovnanie – skladovanie zemného plynu najmä v podzemných zásobníkoch je dlhodobo zavedeným konceptom.
V rámci zimného balíčka návrhov, ktoré Európska komisia predložila vlani 30. novembra, sa už skladovanie elektriny spomína vo viacerých legislatívnych aktoch, napríklad v súvislosti s poskytovaním podporných služieb, adekvátnym ohodnotením flexibilných zdrojov či energeticky sebestačnými odberateľmi i komunitami.
„Zo systémového hľadiska patrí skladovanie medzi kľúčové technológie, ktoré umožnia väčšiu flexibilitu sústavy, keďže dokáže vyvažovať špičky a poklesy v dopyte a ponuke – ak je k tomu motivované odmenou,“ uviedla Komisia.
© energia.sk
K téme
