Silný vietor v Nemecku zafúkal do karát jadru
V pondelok (19.9.) sa do slovenskej prenosovej siete dostalo viac elektriny a na krátko sa vynorila hrozba preťaženia. Dá sa z toho vyvodiť niekoľko záverov. Prvým je, že obnoviteľné zdroje s odchýlkou v okamžitom výkone sú z hľadiska stabilnej a bezpečnej prevádzky sietí veľmi nekomfortné. Druhý hovorí, že i napriek akýmkoľvek politickým deklaráciám nedokážu obnoviteľné zdroje energie poskytnúť energetickému systému to, čo dnes ponúkajú jadro a iné tradičné zdroje. Do tretice, Nemecko rozhodnutím o vypnutí jadra a podpore zdrojov s odchýlkou de facto latentne ohrozuje prevádzku prenosových sietí v blízkych krajinách.
Málo bezpečné obnoviteľné zdroje?
Veterná energia sa neveselo pripomenula iba niekoľko dní po tom, čo do Bruselu jadrový dozor každej z krajín Európskej únie prevádzkujúcej atómovú elektráreň doručil predbežné výsledky takzvaných záťažových testov, ktoré dopadli pre jadrové elektrárne dobre. Za predpokladu, že Berlín ani pod váhou argumentov postoj k jadru neprehodnotí, v krajine bude každý rok pribúdať viac a viac zdrojov s odchýlkou.
Problémom je však závislosť takýchto zdrojov od počasia. To sa dá do istej miery predpovedať, ale ako sa opäť raz ukázalo, stačí jeden výkyv a dispečingy prenosových sústav majú s čím zápasiť. So zväčšujúcou sa mierou výkyvu počasia rastie i riziko takzvaného beznapäťového stavu. Ak by prenosová sieť skolabovala, hospodárske škody a nepohodlie bežného človeka, ktorý považuje elektrinu za samozrejmosť, by boli určite väčšie ako pocit pomyselného väčšieho ekologického bezpečia.
Obnoviteľné zdroje s odchýlkou jednoducho nemôžu byť pri súčasnom technologickom dizajne prenosových a distribučných sietí v žiadnom prípade náhradou za jadro, nemôžu mať dokonca ani rozhodujúci podiel na elektroenergetickom mixe. V opačnom prípade budú „veterné pondelky“ častejšie a udržanie sietí v prevádzke si bude vyžadovať čoraz viac úsilia a tým pádom i peňazí.
Nemecko „tlačí na pílu“
Veterný pondelok tiež pripomenul aj to, že Nemecko nedisponuje dostatočnými vlastnými kapacitami na prenos elektrickej energie z miest výroby (sever) do miest s najväčšou spotrebou (juh). Najmä východná prenosová sieť „50hertz“ sa preto spolieha na kapacity okolitých krajín, najmä služby prenosových sietí v Poľsku a v Českej republike. Okrajovo nemeckú nadprodukciu pri veternom počasí cítiť i v sieti slovenského operátora SEPS, keďže všetky siete sú vzájomne galvanicky prepojené.
Skôr, ako začala Angela Merkelová po Fukušime hovoriť jadru „nie“, mala otvoriť inú diskusiu: kto, v akom čase a za koho peniaze posilní kapacity nemeckých prenosových sietí a najmä kto ich vybaví technológiami, aké sú nevyhnutné pre bezpečnú integráciu obnoviteľných zdrojov do sústavy.
Pri hľadaní riešenia by do popredia vystúpil určite i koncept takzvaných inteligentných sietí – „smart grids“. Hoci sa i súčasné siete stávajú „inteligentnými“ v tom zmysle, že dokážu flexibilne a za pomoci informačných technológií reagovať na zmeny energetických hladín a tokov, jedno nedokážu: na dlhší čas efektívne uskladniť elektrickú energiu vygenerovanú z nadprodukcie zdrojov s odchýlkou. Dnes nenájdeme na trhu technológiu, ktorá by to dokázala bez veľkých strát, bola by priestorovo nenáročná, environmentálne nezaťažujúca a najmä by bola dostupná za rozumnú cenu. Len na okraj, na podobnom probléme stojí a padá nielen plnohodnotná integrácia obnoviteľných zdrojov do siete, ale i plošný rozvoj elektromobility.
Regionálne dôsledky
Technológie, ktoré by umožnili bezpečne integrovať obnoviteľné zdroje do sietí, nebudú cenovo a výkonovo rentabilné skôr ako o 15 – 20 rokov. Zdroje s odchýlkou sa však do systému pripájajú už dnes a krajina ako Nemecko im v záchvate jadrovej paniky čoraz viac otvára dvere bez zamyslenia sa, aký prievan to môže vyvolať. Paradoxne ani nie tak veľmi v Nemecku, ako v blízkych krajinách, cez ktoré sa „nepredvídateľná“ energia prenáša – z Nemecka do Nemecka, s nezanedbateľným vplyvom i na Slovensku.
Text vyšiel 22.9.2011 v denníku SME.
K téme
