SEPS predstavila plán rozvoja sústavy na ďalšiu dekádu

Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS, a.s.) tento týždeň zverejnila plán rozvoja sústavy v období rokov 2014 – 2023. V dokumente sumarizuje stav sústavy a ukazuje perspektívu jej ďalšieho smerovania.

Prenosová sústava (PS) Slovenska je predovšetkým súbor elektrických staníc a zariadení,  ktoré sú navzájom galvanicky pospájané štyridsiatimi vedeniami 400 kV s dĺžkou 1870 km a osemnástimi vedeniami 220 kV s dĺžkou 867 km. Prostredníctvom nich sa realizuje prenos elektriny od výrobcov k odberateľom, ako aj cezhraničný prenos elektriny.

Do sústavy sú prostredníctvom svojich elektroenergetických zariadení priamo pripojení aj jej užívatelia, ktorými sú v súčasnosti traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav, piati odberatelia elektriny a traja výrobcovia elektriny.

Pokiaľ ide o prepojenia so susednými krajinami, existuje 5 jednoduchých prepojení smerom na Českú republiku, jedno dvojité prepojenie smerom na Poľsko, jedno jednoduché prepojenie smerom na Ukrajinu a dve jednoduché prepojenia smerom na Maďarsko.

Vyvážený mix zdrojov

SEPS konštatuje, že elektrizačná sústava SR má z hľadiska zdrojového mixu vyvážené zloženie. Najväčší podiel inštalovaného výkonu majú vodné elektrárne, nasledované jadrovými elektrárňami a elektrárňami na zemný plyn. Uvedené technológie predstavujú spolu takmer dve tretiny inštalovaného výkonu. Zvyšnú tretinu tvoria uhoľné elektrárne, obnoviteľné zdroje energie (okrem vodných elektrární) a elektrárne spaľujúce viacero druhov paliva.

Pri porovnaní podielu jednotlivých typov technológií zdrojov na spotrebe elektriny dosiahli v roku 2012 jadrové elektrárne úroveň 54,58 %, fosílne elektrárne 26,41 %, vodné elektrárne vrátane prečerpávacích 15,14 % a obnoviteľné zdroje (bez vodných) dosiahli 3,87 %.

Stav spotreby a cezhraničného prenosu

Celková spotreba elektriny v SR bola v roku 2012 na úrovni 28,8 TWh, čo predstavovalo medziročný pokles o 0,26 %. Napriek tomu spotreba prekročila úroveň výroby elektriny. Rozdiel sa pokryl dovozom elektriny zo zahraničia – importné saldo SR bolo v roku 2012 na úrovni 393 GWh, čo predstavuje asi 1,4 % podiel zo spotreby elektriny.

To však automaticky neznamená nedostatočnú domácu inštalovanú kapacitu. „Import elektriny zo zahraničia je pravdepodobne ovplyvnený cenou tejto komodity na trhoch v zahraničí. Obchodníkom s elektrinou sa viac oplatí elektrinu nakúpiť mimo SR ako na zdrojoch lokalizovaných v SR,“ píše sa v dokumente.

Tranzit elektriny cez elektrizačnú sústavu dosiahol v roku 2012 úroveň takmer 1,49 GW, čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2010, kedy to bolo 718,4 MW.

Dominujúci smer výkonových tokov je podľa SEPS spravidla zo severu na juh (juhovýchod), kde exportujúcimi krajinami sú krajiny prevažne s prebytkovou bilanciou výroby a importujúcimi krajinami sú Maďarsko a Ukrajina, resp. balkánske krajiny.

Predpoklady do roku 2023

Spomedzi ukazovateľov na strane ponuky a dopytu vyberáme z dokumentu nasledujúce ukazovatele:

• priemerný ročný rast spotreby elektriny na Slovensku sa v období do roku 2023 očakáva na úrovni 0,6 %;
• počíta sa konštantným výkonom súčasných jadrových elektrární a spustením 3. a 4. bloku Mochoviec, znížením výkonu súčasných elektrární na fosílne zdroje ale zároveň so zapojením nových fosílnych elektrární;
• tranzitné toky elektriny cez PS sa aj naďalej dajú očakávať prevažne v smere zo severu na juh v približne rovnakom objeme ako v roku 2012, po spustení nových blokov v Mochovciach sa dá očakávať viac exportný charakter slovenskej elektrizačnej sústavy;
• z hľadiska investičných rozhodnutí na posilnenie cezhraničných kapacít sa plánovaná výstavba prepojení medzi Slovenskom a Maďarskom ukazuje ako opodstatnená. Naopak posilnenia medzi Slovenskom a ČR a Poľskom sa nejavia ako potrebné. Posilnenie profilu s Ukrajinou sa javí ako potrebné, avšak rokovania na túto tému s ukrajinským operátorom prenosovej sústavy stále pokračujú.

Rozvoj sústavy a investície

Počas nasledujúcej dekády plánuje SEPS investovať sumu približne 618 mil. eur na rôzne projekty súvisiace s nevyhnutným zvyšovaním existujúcich kapacít a nevyhnutnou modernizáciou hlavných častí prenosovej sústavy. Z nich má 47 % smerovať na výstavbu a rekonštrukciu vnútroštátnych elektrických vedení, 22 % na diaľkové riadenie a transformáciu PS/DS staníc, 12 % na výstavbu a rekonštrukciu elektrických staníc a 9 % na výstavbu cezhraničných vedení.

Najvyššie náklady vo výške takmer 170 mil. eur sa predpokladajú pri projekte výstavby vedenia 2×400 kV Rimavská Sobota – Medzibrod, ktorý však presahuje horizont roku 2023.

Spoločnosť sa rozhodla budovať nové zariadenia PS už len na napäťovej úrovni 400 kV, nakoľko vzhľadom na odstavenie jadrovej elektrárne V1 v Bohuniciach a končiacu životnosť  iných zdrojov v lokalite Nováky a Vojany stráca postupne napäťová úroveň 220 kV svoje opodstatnenie. Jej prevádzka bude pokračovať v podobe nevyhnutných údržbársko-oprávarenských činností až do okamihu jej definitívnej likvidácie, ktorá sa plánuje v rozmedzí rokov 2020 – 2025.

Tri z plánovaných projektov sú aj na zozname Projektov spoločného záujmu (PCIs) v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorý Európska komisia schválila v októbri minulého roku. Ide o projekty vedenia 2×400 kV Gabčíkovo – Gönyű (Maďarsko), vedenia 2×400 kV Rimavská Sobota – Sajóivánka (Maďarsko) a vedenia 2×400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur.

© energia.sk

K téme