SEPS aktualizovala plán rozvoja sústavy až do roku 2026

Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) zverejnila nový desaťročný plán rozvoja na roky 2017 – 2026, ktorý jej v marci schválil ÚRSO. Štátna spoločnosť plánuje prostredníctvom projektov preinvestovať približne 694,4 milióna eur. Najväčšie objemy peňazí majú smerovať do výstavby a rekonštrukcie vnútroštátnych vedení (viac ako 36 % investícií ) a tiež do diaľkového riadenia a transformácie prenosovej a distribučnej sústavy (25 %).

Rozloženie investičných potrieb SEPS do roku 2026

Zdroj: DPR PS SEPS 2017 – 2026

Podľa správy o plnení plánu rozvoja sústavy za rok 2016 sa vlani podarilo dokončiť napríklad diaľkové riadenie elektrickej stanice Veľký Ďur a Rimavská Sobota, kde sa tiež uskutočnila výmena transformátora.

K malému posunu realizácie došlo pri výstavbe novej spínacej stanice 400 kV Gabčíkovo, kde sa však dokončujú posledné práce. Po desiatich rokoch je fyzicky dokončené a v prevádzke už aj vedenie 2×400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur, kde len dobiehajú niektoré fakturácie. Šlo o rozsiahlu investíciu za viac než 100 miliónov eur.

Začiatkom februára 2017 podpísala SEPS zmluvu na výstavbu novej 400 kV rozvodne v Bystričanoch a rozšírenie jestvujúcich 400 kV rozvodní v Križovanoch a Hornej Ždani v priebehu rokov 2017 až 2019 so združením firiem SAG Elektrovod a Alter Energo. Projekt za takmer 17 miliónov eur spolufinancuje Európska banka pre obnovu a rozvoj z prostriedkov Medzinárodného fondu na podporu odstavenia JE V1 Bohunice (BIDSF).

Nové prenosové vedenia a zariadenia sa budujú už len na napäťovej úrovni 400 kV. S blížiacim sa koncom životnosti sústavy 220 kV a poklesom inštalovaného výkonu na tejto napäťovej úrovni dochádza k jej postupnému riadenému útlmu. SEPS predpokladá úplné ukončenie prevádzky 220 kV, až na zopár výnimiek, približne v roku 2025. Ako posledné by sa mali odstaviť vedenia a transformátory Sučany, ktoré zásobujú spoločnosť OFZ a SSE-Distribúciu.

Najviac očakávanými cezhraničnými projektmi je výstavba prenosových vedení do Maďarska. Ide o dvojité vedenia Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka. Začiatkom marca bola po dlhých rokoch vyjednávania a schvaľovania podpísaná bilaterálna zmluva medzi SEPS a MAVIR-om o ich výstavbe. Sprevádzkovať sa majú do konca roka 2020. Náklady sa  odhadujú na viac ako 80 miliónov eur, z toho 60 miliónov eur na slovenskej strane.

Základné parametre

SEPS vo svojom pláne pripomína, že z hľadiska potenciálneho zabezpečenia zdrojovej primeranosti má sústava dostatočný inštalovaný výkon v zdrojoch na výrobu elektriny. Až tretinu výkonu predstavovali ku koncu roka 2015 fosílne elektrárne.

Na Slovensku je registrovaných asi 2600 zariadení na výrobu elektriny a viac ako 2,5 milióna odberných miest. Výroba elektriny sa posledné tri roky držala nad úrovňou 27 TWh ročne. Spotreba naopak vlani zaznamenala absolútne najvyššiu úroveň za posledných 34 rokov, keď prekročila hranicu 30 TWh.

Využitie inštalovaného výkonu domácich zdrojov síce pre pokrytie spotreby stačí, ale prevádzka niektorých typov technológií je vzhľadom na nepriaznivý vývoj pomeru nákladov na výrobu elektriny a ceny elektriny na trhoch v zahraničí nerentabilná. „Obchodníkom s elektrinou sa tak viac oplatí nakúp a dovoz elektriny mimo SR, ako nákup zo zdrojov elektriny v SR, čím je prirodzene limitovaná aj celková výroba elektriny v SR,“ zopakovala SEPS vo svojom pláne rozvoja.

Do roku 2026 sa počíta s nárastom inštalovaného výkonu asi o 1000 MW, čo má vo výrobe elektriny predstavovať nárast asi o 10 TWh, a to najmä v súvislosti so spustením nových atómových blokov Mochoviec v roku 2018, resp. 2019. Do budúcna sa tiež predpokladá zvyšovanie spotreby elektriny, a to až na úroveň 33,5 TWh v roku 2025.

Zaťaženie sústavy

Za normálnych klimatických podmienok je podľa SEPS zaistená dostatočná zostatková výrobná kapacita pre pokrytie zaťaženia. Taktiež v prípade nepriaznivých podmienok je pre pokrytie špičiek zaťaženia v sústave dostatočná importná kapacita.

Avšak z pohľadu zaťaženia cezhraničných vedení dochádza vplyvom neplánovaných tranzitných tokov často k neplneniu základného bezpečnostného kritéria N-1, ktoré SEPS rieši v spoluprácu so susednými prevádzkovateľmi prenosových sústav nápravnými opatreniami.

Pomoc sa črtá na východných hraniciach Nemecka v súvislosti s inštaláciou transformátorov s riadeným posunom fázy (PST). Od mája 2016 je v prevádzke dvojica PST v poľskej elektrickej stanici Mikułowa, ktorá obmedzuje toky z nemeckej stanice Hagenwerder. Zároveň je vypnuté vedenie Kraijnik – Vierraden. „Tieto opatrenia dopomohli k značnému poklesu neplánovaných tokov cez našu sústavu,“ uviedol pre náš portál Marián Halák zo SEPS.

V českej elektrickej stanici Hradec sú už v prevádzke dva obdobné regulačné ransformátory, od júna sa sprevádzkujú zvyšné dva. „Ďalšie zlepšenie očakávame po uvedení plnej konfigurácie, ktorá obmedzí toky z nemeckej stanice Roehrsdorf,“ potvrdil Halák.

Riešením na jednotnom európskom trhu s elektrinou by však namiesto reštriktívnych opatrení mala byť zmena alokácie cezhraničnej kapacity v rámci spoločnej nemecko-rakúskej obchodnej zóny, kde sa kapacita prideľuje automaticky bez ohľadu na vplyv prenosov na okolité sústavy.

© energia.sk

K téme