Sen Vladimíra Putina o výmene Európy za Čínu ako hlavného odberateľa ruského plynu sa začína rozplývať
Sen ruského prezidenta Vladimíra Putina o výmeny Číny za Európu pri dodávkach plynu sa začína rozplývať. Konštatuje to bývalý slovenský minister hospodárstva a energetický analytik Karel Hirman.
Čínske médiá totiž priniesli správu, že Putinom a Gazpromom toľko presadzovaná výstavba nového plynovodu do Číny, sa odkladá na neurčito. Peking totiž má vraj nekompromisne požadovať exportnú cenu za sibírsky plyn na úrovni vnútroruských cien.
„Už teraz pritom dostáva od Gazpromu plyn z východnej Sibíri, cez plynovod Sila Sibiri 1, za zhruba polovičnú cenu, ako sú exportné ceny Gazpromu pre trhy EÚ, vrátane Slovenska. Pri cene, aká je na Kremľom regulovanom ruskom trhu, by plynovod Sila Sibiri 2, vedúcom do Číny dlhé tisíce kilometrov zo západnej Sibíri, bol pre Gazprom finančne nenávratný,“ uviedol na sociálnej sieti Hirman.
Čínsky tlak
Bývalý minister hospodárstva je presvedčený, že Peking začína Putinovo Rusko ekonomicky čoraz viac „tlačiť k Čínskemu múru“. Naznačujú to podľa neho množiace sa správy z Ruska o čoraz tvrdších podmienkach Číňanov pri obchodných a bankových operáciách s ruskými firmami.
„Kým začiatkom leta platby z Ruska v čínskych jüanoch (nie dolároch alebo eurách!) blokovali len najväčšie čínske banky, začiatkom augusta už mali problém prakticky všetky platby z Ruska do Číny. Teraz dochádza k ich plošnému výraznému spomaleniu, odkladaniu a preverovaniu,“ podotkol Hirman. Navyše sa podľa neho objavili nové správy, že Číňania začali požadovať, aby sa dodávky tovarov z Ruska presmerovali logisticky cez tretie krajiny.
„Dodatočné náklady na logistiku pri exporte z Ruska do Číny, spolu s komplikovanými platbami pri importe z Číny, výrazne zvyšujú náklady ruských firiem,“ dodal Hirman. Celý tento narastajúci čínsky tlak je podľa neho umocnený tým, že pre Putinov Kremeľ a jeho surovinové firmy, sa Čína a v prípade ropy aj India, stala po útoku na Ukrajinu absolútne dominantným partnerom.
Len v tabuľkách
Moskva a následne aj západné médiá, vrátane slovenských, prinášajú tento rok optimistické informácie o narastajúcich príjmoch z exportu ropy a aj zemného plynu.
„Lenže tieto údaje sú v rubľoch. A čo je ešte dôležitejšie, rozhodujúca časť týchto príjmov prichádza z Číny a Indie – jüanoch a rupiách. A teraz nám z Ruska prichádzajú novosti, že tieto jüany Čína od Rusov nechce späť. Takže to vyzerá, že vykazovaný nárast príjmov z exportu uhľovodíkov, je len v excelovských tabuľkách Moskvy,“ konštatoval Hirman.
K téme
