Šéfom Gazpromu zostane Alexej Miller
Na čele Gazpromu zostane aj naďalej Alexej Miller. Ten je v tejto funkcii už od roku 2001. „Podpísal som direktívu,“ povedal ruský premiér Vladimír Putin novinárom, keď Millerovi predĺžil zmluvu o ďalších päť rokov. Aktuálny kontrakt mal skončiť 31. mája 2011. Nenaplnili sa tak špekulácie, podľa ktorých sa v Gazprome chystala personálna rošáda.
Počas obdobia, čo je Miller u kormidla, sa hodnota akcií Gazpromu zvýšila zhruba desaťnásobne. Niektorí experti ale upozorňujú, že Miller svoje miesto nemá ani zďaleka tak isté, pretože Gazprom čelí kritike za nízku efektivitu a prekračovanie plánovaných výdavkov.
Prvý miestopredseda ruskej vlády Igor Sečin vlani v júni v rozhovore s agentúrou Reuters povedal, že Gazprom by mal byť aktívnejší na trhoch, ktoré vykazujú vysoký hospodársky rast, vrátane Ázie. Týmto spôsobom má vraj firma kompenzovať pokles dopytu po zemnom plyne v Európe.
Gazprom minulý rok v decembri predal podiel v spoločnosti Novatek, ktorá je najväčším neštátnym producentom zemného plynu v Rusku. Za podiel inkasoval takmer 900 miliónov amerických dolárov, čo bolo pod vtedajšou trhovou hodnotou.
Miller je bývalým námestníkom ruského ministra energetiky a s Putinom sa veľmi dobre pozná. V rokoch 1991 až 1996 bol Putin Millerov nadriadený, keď Miller pracoval vo výbore pre vonkajšie vzťahy na radnici v Petrohrade. Putin tam vtedy pôsobil ako zástupca primátora. V roku 2008 Miller šokoval trhy oznámením, že ceny ropy sa podľa neho čoskoro dostanú na 250 dolárov za barel. Tieto slová však predniesol krátko pred tým než ceny ropy začali vytrvalý a veľmi rýchly zostup z rekordných 147 dolárov za barel.
Millerov ročný príjem vrátane prémií a odmien za pôsobenie v orgánoch spriatelených firiem v roku 2008 presiahol 7 miliónov amerických dolárov. Záznamy o jeho plate v posledných dvoch rokoch nie sú k dispozícii.
Keď sa ceny ropy v lete 2008 dostali na rekordné hodnoty, Gazprom sa na krátku dobu stal tretím najväčším verejne obchodovaným podnikom na svete podľa trhovej kapitalizácie. Tá vtedy presahovala 300 miliárd amerických dolárov.
ČTK, energia
K téme
