Šefčovič: Osud Eastringu je ešte nejasný
Juhovýchodná Európa má v súčasnosti iba obmedzené možnosti dodávok plynu z viacerých zdrojov. Na problém nedostatku plynárenských prepojení medzi krajinami tohto regiónu a zvyškom EÚ upozornil na dnešnom brífingu podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za projekt energetickej únie.
V tejto súvislosti sa podľa Šefčoviča najčastejšie hovorí o projekte Eastring, ktorý podporuje aj slovenská vláda, a projekte Tesla, ktorý by priniesol plyn z Turecka cez Grécko, Macedónsko, Srbska, Maďarsko až do Baumgartenu.
„Obidva sú vnímané ako projekty, ktoré by posilnili energetickú bezpečnosť tohto regiónu. Momentálne prebieha diskusia o nákladoch a akceptabilite projektov zo strany tých krajín, cez ktoré by mali prechádzať,“ uviedol pre náš portál s tým, že až po ukončení týchto diskusií bude jasnejší ich ďalší osud.
Navrhovaný Eastring je projektom slovenského prepravcu plynu Eustream. Intenzívne sa o ňom začalo hovoriť po zrušení projektu South Stream a po oznámení, že Gazprom nemieni po roku 2019 využívať tranzit cez Ukrajinu. Plánované objemy plynu do Európy chce Moskva presmerovať cez Turecko a druhú fázu Nord Streamu.
Krajiny juhovýchodnej Európy by vďaka projektu Eastring získali prístup k západoeurópskej plynárenskej sieti. Stredná a západná Európa by zase získali možnosť plynových dodávok z Kkaspického regiónu, oblasti Čierneho a Stredozemného mora. Vylúčené nie je ani prepojenie na Turecký prúd.
Eastring by sa mohol realizovať v štyroch variantoch s prechodom cez územie Ukrajiny alebo Maďarska. Potrubie má spájať Veľké Kapušany, kde je najväčšia kompresorová stanica v EÚ, s bodom na bulharsko-tureckej hranici. Technická prepravná kapacita by v prvej fáze mohla dosiahnuť 20 mld. m3, neskôr sa môže rozšíriť až na 40 mld. m3 v oboch smeroch.
V závislosti od trasovania by plynovod Eastring mohol mať dĺžku od 832 do 1015 km. Investičné náklady sa odhadujú od 1,85 do 2,2 miliardy eur.
© energia.sk
K téme
