Šefčovič: EÚ si zaslúži lepšie zaobchádzanie
Európska energetická únia sa tento týždeň stala hlavnou témou debát na pôde európskych inštitúcií. Maroš Šefčovič, ktorý ju má v Európskej komisii (EK) na starosti, ju predstavil v environmentálnom výbore europarlamentu a tiež na podujatí, ktoré zorganizoval bruselský think-tank Bruegel.
Oficiálne by mala EK jej návrh prezentovať koncom februára. Už teraz sa však črtajú jej hlavné body – ciele a vzájomne prepojené dimenzie, ku ktorým patrí bezpečnosť dodávok, vnútorný trh s energiami, energetická efektívnosť, dekarbonizácia a výskum a inovácie.
„Ako významný zákazník, by sa s nami malo zaobchádzať lepšie,“ uviedol dnes slovenský eurokomisár na margo opakujúcich sa obáv členských krajín Európskej únie o stabilitu tranzitu a dodávok plynu zo strany Ruska predovšetkým počas zimného obdobia.
Kritický bol tiež voči spôsobu komunikácie rozhodnutí zo strany Moskvy. „O strategických rozhodnutiach sa dozvedáme z tlačových konferencií,“ poznamenal s tým, že toto nepovažuje za štandardnú komunikáciu medzi partnermi a podkopáva to imidž Gazpromu ako spoľahlivého partnera.
„Mali by sme byť asertívnejší pri energetickej diplomacii a využiť našu politickú a ekonomickú váhu aj pri energetických otázkach,“ dodal Šefčovič.
Jednotný trh vyžaduje funkčný hardvér i softvér
Potvrdil nevyhnutnosť dokončiť vnútorný trh s elektrinou a plynom, prekonať pretrvávajúce administratívne prekážky. Kľúčové je vybudovať harmonizovaný hardvér, najmä cezhraničné prepojenia energetickej infraštruktúry, a tiež softvér, od legislatívneho a regulačného rámca, vrátane usmernení pre štátnu pomoc, až po technickú špecifikáciu, tzv. sieťové predpisy.
Jedným z problémov je stále prevažne národný spôsob uvažovania pri energetickej bezpečnosti, čo sa odráža aj pri plánovaní investícií. „Potrebujeme hľadať úspory z rozsahu a vyššiu efektívnosť v politikách pri nižších nákladoch,“ podčiarkol Šefčovič.
„Investičné rozhodnutia sa riadia národnými politikami, národnou reguláciou, národnými podpornými schémami, záujmami prevádzkovateľov sústav a firiem,“ potvrdil Georg Zachmann z think-tanku Bruegel. Poukázal tiež na to, že zatiaľ čo zmeny európskych smerníc trvajú dlho, vývoj v regiónoch a samotných štátoch je oveľa viac premenlivý a podlieha každodenným politickým intervenciám.
S ministrami členských štátov chce preto Komisia diskutovať o reálnej potrebe výstavby nových výrobných i prepravných kapacít v národných intenciách a namiesto nich hľadať lacnejšie alternatívy prostredníctvom regionálnej spolupráce, zdieľania kapacít a využitia potenciálu úspor energie. Zástupcovia jednotlivých štátov sú podľa Šefčoviča pripravení k väčšej susedskej spolupráci, avšak Komisia očakáva konkrétne akcie a pokrok.
Ráznejšie chce postupovať aj pokiaľ ide o zavádzanie európskych pravidiel, meškajúcu implementáciu smerníc, významnejšie mieni využívať svoje kompetencie v oblasti infringementov, t.j. právnych krokov vo veci nesplnenia povinností zo strany štátov.
„Keď už máme európske pravidlá, treba ich dodržiavať. To ešte nefunguje. Je nutný tlak na ich implementáciu a tiež na to, aby sa rešpektovali nové pravidlá, ktoré ešte len prídu,“ poznamenal eurokomisár počas diskusie.
Priestor pre zlepšenie riadenia a dohľadu EÚ vidí aj pri rôznych prúdoch financií, cez ktoré EÚ prispieva na prioritné infraštruktúrne projekty (štrukturálne fondy, Nástroj na prepájanie Európy CEF, nový fond pre strategické investície EFSI), kde sa má klásť dôraz na pridanú európsku hodnotu.
© energia.sk
K téme
