Šefčovič: Energetická únia by v roku 2019 mala byť realitou, nie politikou
Šefčovič pripomenul, že eurokomisia sa počas prvých troch rokov budovania spoločnej energetickej stratégie zamerala na to, aby EÚ mala dostatok energie, aby bola posilnená energetická bezpečnosť Európy a aby sa ciele v tejto oblasti zhodovali s európskou politikou boja proti klimatickým zmenám. V poslednom období exekutíva EÚ vyvíjala úsilie, aby sa čistejšia a „zelenšia“ energia dala využiť v doprave, napríklad aj podporou elektromobility, a najmä na podporu inovácií a technologického rozmachu Európy.
„Z hľadiska legislatívnych návrhov sme už predložili všetko, s výnimkou posledného balíčka z oblasti čistej mobility, ktorý sa bude týkať autonómne riadených áut a nových štandardov pre nákladné autá,“ opísal slovenský eurokomisár uplynulé trojročné obdobie.
Podľa jeho slov sa EK teraz zameriava na to, aby predložené návrhy nezostali na stole, ale aby ich čo najrýchlejšie schválila Rada (členské štáty) a Európsky parlament. V Rade je snaha estónskeho predsedníctva dospieť ešte v decembri k všeobecnej dohode, europarlament nie je kritický k tejto iniciatíve, aj preto sa dá očakávať začiatkom roka 2018 otvorenie tzv. trialógov, legislatívnych rokovaní medzi troma inštitúciami EÚ.
V roku 2018 za veľmi dôležitý krok považuje Šefčovič prípravu národných energetických a klimatických plánov krajín EÚ, čiže vízie o tom, ako sa chcú členovia Únie popasovať s ambíciami klimatickej dohody z Paríža a energetickou transformáciou smerom k vyššiemu zastúpeniu čistejších energií do roku 2030 a uhlíkovo neutrálnej ekonomike v druhej polovici 21. storočia.
Komisia podľa neho chce mierne upraviť cieľ 27-% podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 na hranicu 30 % v národnom energetickom mixe, lebo ceny ekologickej elektriny klesajú, čo má pozitívny dosah nielen na ekológiu, ale aj ekonomiku.
„Posledné údaje hovoria, že vďaka zvýšeniu výroby energií z obnoviteľných zdrojov a zvýšeniu energetickej účinnosti sa podarilo znížiť faktúru za dovoz fosílnych palív o 16 miliárd eur v EÚ,“ opísal situáciu. Tento trend podľa neho bude pokračovať už aj preto, že cena výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov prudko klesá.
Snahou EK je, aby členské krajiny predstavili prvé návrhy do leta 2018, čo je podľa Šefčoviča významné aj z pohľadu investorov, ktorí potrebujú istotu a predvídateľnosť.
V neposlednom rade sa na budúci rok projekt Energetickej únie zameria aj na podporu inteligentných a zelených investícií v európskych mestách, kde je veľká odozva pre iniciatívy typu „smart city“. Začiatkom decembra chce EK predstaviť projekt URBIS, ktorý predstavuje na mieru šité poradenstvo pre starostov miest, ako čo najlepšie pripraviť a financovať projekty v tejto oblasti.
Komisia pri tejto príležitosti predstaví aj zoznam 173 projektov spoločného záujmu z oblasti prepájania energetickej infraštruktúry a diverzifikácie energonosičov, ktoré budú na budúci rok financované cez nástroj prepájania Európy (CEF). Z toho je 110 projektov zameraných na elektrinu a inteligentné elektrické siete, 53 projektov spojených s prepravou plynu, výstavbou interkonektorov a spätných tokov a šesť projektov spájaných s ropovodmi.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam a videozáznam.
Copyright © TASR 2017
K téme
