S vyraďovaním atómiek pomáhajú aj roboty
Zabetónovať alebo zlikvidovať?
Prvý spôsob možno nazvať „uloženie na mieste“ a je zjavne najekonomickejší. Do úvahy prichádza v prípade reaktorov, ktoré majú reaktor s grafitom umiestnený pod úrovňou zeme. Po ukončení prevádzky reaktora dôjde k vyvezeniu paliva a demontáži všetkých podporných systémov a ďalších zariadení reaktorového okruhu s výnimkou reaktora samotného. Potom sa priestory pod reaktorom zaplnia betónom a priestory okolo reaktora a jeho vnútro špeciálnou zmesou, ktorá predstavuje bariéru proti presakovaniu vody a úniku rádioaktívnych látok. Tento materiál tvorí niekoľko zemín so špeciálnymi vlastnosťami a predstavuje základ úspechu tejto metódy. Potom sa dekontaminujú stavebné konštrukcie, demontuje nadzemná časť budovy a nad pôvodným reaktorom sa vztýči konštrukcia, ktorá ho chráni pred dažďom.
Túto stratégiu Rosatom zvolil pre svoje neenergetické grafitové reaktory a odskúšal ju pri vyraďovaní reaktora EI-2 v Seversku. Ide o kedysi tajný sovietsky komplex na Sibíri, v ktorom sa vyrábal urán a plutónium hlavne do jadrových zbraní. V roku 1993 tu tiež došlo k jadrovej havárii. Odborníci z centra PDC UGR tu ako prví na svete dokázali vyradiť grafitový reaktor z prevádzky a garantovať, že nebude predstavovať žiadnu hrozbu pre životné prostredie nasledujúcich viac než 10 000 rokov.
Druhý spôsob, ktorý Pavľuk predstavil, sa dá označiť ako „likvidácia“. Znamená to demontáž všetkého zariadenia a konštrukcií vrátane reaktora. Najväčšiu technologickú výzvu, ktorá vyžaduje veľké finančné prostriedky, predstavuje odstránenie grafitu z reaktora. Praktické skúsenosti v tejto oblasti chýbajú ako v Rusku, tak aj vo svete. Centrum PDC UGR má v pláne nový postup vyskúšať v roku 2018 pri likvidácii uránovo-grafitového reaktora ADE-5, ktorý sa tiež nachádza v Seversku. V budúcnosti sa má použiť pri vyraďovaní grafitových reaktorov rôznych typov vrátane energetických reaktorov RBMK.
Podľa Pavľuka v súčasnosti prebieha spolupráca odborníkov z Ruska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Francúzska, Litvy a ďalších krajín pri riešení problémov s ožiareným grafitom v rámci programu GRAPA. Tento program vlani spustila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) a očakáva, že v nasledujúcich rokoch prinesie výrazný posun v tejto oblasti.
© energia.sk
K téme
