S klimatizáciou môžete aj vetrať

Rýchly prehľad

Jednou zo zásadných zásad zdravého životného priestoru v byte či rodinnom dome je efektívny a účinný spôsob výmeny vzduchu v interiéri. Úlohou vetrania je zabezpečiť optimálnu kvalitu prostredia. Okrem toho, aby boli splnené hygienické požiadavky, užívateľ sa v priestore musí cítiť komfortne. Preto netreba zabúdať na prevetranie všetkých priestorov, no pri minimálnej energetickej náročnosti. Pri nesprávnom vetraní dochádza k značnému plytvaniu energie, resp. do miestnosti sa nedostáva potrebný čerstvý vzduch, čím sa v interiéri hromadia škodliviny.

Ak ste v minulosti mali klimatizáciu, chladný vzduch vám do miestnosti vháňal prístroj, vtedy ste ale nemohli mať celodenne otvorené okná. Klimatizácie umožňovali upravovať teplotu v miestnosti a vlhkosť vzduchu.

V súčasnosti však už sú na trhu dostupné zariadenia s funkciou vetrania. Vetranie pomocou klimatizácie je založené na jednoduchom princípe odsávania vnútorného znehodnoteného vzduchu cez vnútornú jednotku a prisávania čerstvého vzduchu z vonkajšieho prostredia. Rozhodujúce je, koľko vzduchu je bytová klimatizácia schopná zabezpečiť.

Výmena vzduchu by mala objemovo zodpovedať odporúčaniam hygienikov. Odborníci preto pre komfortné bývanie navrhujú na osobu minimálne 25 m³ vzduchu a 50 m³ pri fyzickej aktivite. Pri vetraní sa upraví teplota vzduchu ešte pred tým, než sa dostane do klimatizovanej miestnosti. V lete to znamená, že prichádzajúci vzduch je ochladený a v zime v režime vykurovania, ohriaty.

Funkciu vetrania možno spravidla ovládať dvoma spôsobmi: manuálne alebo automaticky. Manuálne ovládanie je vhodné pre krátkodobý pobyt v miestnosti. Ak sa ale budete v klimatizovanej miestnosti pohybovať dlhšie, radšej zvoľte automatický režim vetrania. V prípade automatického vetrania senzory vnútornej jednotky analyzujú plyny v miestnosti a podľa potreby sa spustí funkcia vetrania.

V lete pri vetraní využite nižšiu vonkajšiu teplotu

V lete vetrajte v nadránom, resp. v noci. Foto: Flickr.com/JashSemans, licencia Creative Commons

V prípade, že budete vetrať v skorých ranných, resp. nočných hodinách, môžete tiež ušetriť náklady za elektrinu. Najmä na jar a v lete využite nižšiu vonkajšiu teplotu, avšak v prípade extrémne horúcich letných dní platí pravidlo – ak v miestnosti nie je vydýchaný vzduch, nemusíte vetrať vôbec. Úplne vám postačí klimatizácia.

Výnimkou sú ale mobilné klimatizačné zariadenia. Pri kompaktných jednotkách prúdi väčšinou cez otvorené okno do miestnosti viac vzduchu, než je nutné, a prakticky tak stále vetráte. Čerstvý, no teplý vzduch zvyšuje spotrebu klimatizácie, pretože okrem vzduchu v miestnosti dochladzuje aj vzduch z exteriéru.

Samotný režim vetrania však môže počas extrémne horúcich letných dní byť úsporný v porovnaní s bežným vetraním pomocou otvorených okien. V prípade, že by približne každé dve hodiny došlo k výmene vydýchaného vzduchu v miestnosti vetraním oknom, bolo by nutné čerstvý, ale zato teplý vonkajší vzduch nárazovo ochladiť. To by znamenalo zvýšenie spotreby elektriny. Platí však ,že väčšina majiteľov bytových klimatizácií vetrá vo vychladených priestoroch minimálne, takže možno konštatovať, že pomocou klimatizácie dosiahnete úsporu nákladov za elektrickú energiu.

Ak nemáte klimatizáciu, vetrajte efektívne

Rozdiel medzi intervalmi a dĺžkou vetrania sa líši od ročného obdobia. Zatiaľ čo v zime je nutné vetrať nárazovo a veľmi intenzívne 5 – 15 minút, v lete treba postupovať inak (viac o správnom vetraní v zime nájdete v nasledujúcom článku). Správne letné vetranie má tiež svoje zásady.

Cieľ vetrania v letných mesiacoch je rovnaký ako v zime – dostať z miestnosti vydýchaný vzduch, no zároveň mať vychladený interiér. V stenách a pod strechou sa akumuluje počas horúcich dní teplo, a preto určitý čas trvá, kým sa interiér vychladí. Najideálnejšie je vetrať v nočných hodinách, resp. nadránom. V prípade suchého tepla pomáhajú namočené vlhké závesy, príp. mokré plachty upevnené na oknách.

V lete najlepšie vyvetráte miestnosti, keď spravíte prievan. Otvorte súčasne protiľahlé okná, resp. dvere a vzduch začne prúdiť naprieč miestnosťami.

Ani letné prehrievanie domov nebýva v horúcom počasí výnimkou. Byty, resp. domy, ktoré nie sú dostatočne chránené pred slnkom, dokážu absorbovať 30 – 80 % slnečnej energie. Dôsledkom je rozhorúčený interiér. Prehrievanie domu je nepríjemná záležitosť, no dá sa riešiť niekoľkými jednoduchými spôsobmi: vhodnou izoláciou, správnou orientáciou okien, výberom vhodného tieniaceho zariadenia alebo výsadbou zelene(viac o riešení problému prehrievania domu v lete nájdete v tomto článku). Ak sa vám podarí zabrániť prehrievaniu domu prirodzenými opatreniami, nebudete musieť vyžívať klimatizáciu, čím znížite jej spotrebu.

(c) energia

K téme