Rusko-nórska dohoda o rozdelení vplyvu v Arktíde vstúpila do platnosti
Rusko-nórska dohoda o rozdelení vplyvu v arktickej oblasti Barentsovho mora je od štvrtka (7.7.) v platnosti, čím sa oficiálne ukončil desaťročia trvajúci spor. Kompromisnú dohodu vlani v septembri podpísali ruský prezident Dimitrij Medvedev a nórsky premiér Jens Stoltenberg. Krajiny sa o „šedú zónu“ s rozlohou 175.000 km2 sporili od roku 1970. Podľa ruských odhadov sa v oblasti skrýva 6,8 až 7,6 mld. ton paliva, konzervatívnejší americký odhad hovorí o 1,7 mld. ton.
Na severský región si nárokuje niekoľko krajín
Zmierlivé riešenie ťahajúceho sa sporu s Nórskom však zatieňuje súperenie s ďalšími konkurentmi. Záujem o severský región totiž rastie spolu s globálnym otepľovaním, kedy sa topia morské ľadovce, ktoré sú prekážkou pre ťažbu ropy a zemného plynu a takisto pre lodnú dopravu.
„Boj o hranice a zóny vplyvu v Arktíde sa vyhrocuje,“ napísal dnes hospodársky denník Vedomosti. Pripomenul pritom výroky veliteľa ruského námorníctva Vladimíra Vysockého vyjadrujúce znepokojenie nad rastúcou aktivitou NATO a východoázijských mocností v severských končinách, kde sa preto chystá posilniť ruské sily dvomi brigádami. Na druhej strane sa jeho kanadský náprotivok zamýšľa usporiadať v auguste v Arktíde doteraz najväčšie vojenské cvičenie.
Aj rusko-nórska dohoda má svojich oponentov. Pri marcovej ratifikácii hlasovalo proti 57 ruských poslancov z obavy o poškodenie ruských záujmov. Konkrétne nórsky ropný koncern Statoil by mohol dať prednosť ťažbe vo vlastných vodách pred menšinovým podielom na obrom nálezisku Štokman (3,9 bil. m3 plynu) v ruskej časti Barentsovho mora, kde sa plány ruského gigantu Gazprom na spustenie ťažby spolu so Statoilom a francúzskou firmou Total stále odkladajú kvôli neistému dopytu a technickým komplikáciám. Predpokladá sa pritom, že zásoby ropy a zemného plynu v nórskej časti Barentsovho mora môžu byť až dvojnásobné oproti doterajším nórskym zdrojom v Severnom mori. Expert Leonid Surgačev v denníku The Moscow Times odhadol, že zatiaľ čo v ruskom sektore potrvá spustenie komerčnej ťažby 12 až 15 rokov, Nóri by to mohli stihnúť za 4 až 7 rokov.
Obrázok: UNEP/GRID-Arendal. Extraction activities and disputed areas in the Barents Sea.
Prírodné bohatstvo v Arktíde, kde sa môže skrývať štvrtina doteraz neobjavených svetových zásob ropy a plynu, sa stáva dostupnejšou vďaka globálnemu otepľovaniu. Od konca 70. rokov minulého storočia sa oblasť „večného ľadu“ zmenšila skoro na polovicu, zo 7,9 na 4,2 miliónov km2 a priemerná teplota stúpla o dva stupne. Podľa niektorých expertov sa Severný ľadový oceán môže zbaviť ľadovej pokrývky už v roku 2019, iní odkladajú tento okamih o dekádu neskôr.
Pre Rusko môže mať doteraz nehostinný sever väčší význam než pre iných: krajina je síce najväčším producentom ropy na svete, ale doterajšie zásoby (74,2 mld. barelov) výrazne zaostávajú za druhou krajinou v poradí – Saudskou Arábiou (264,6 mld. barelov). Ruské ministerstvo prírodných zdrojov však odhaduje, že len v ruskom sektore Arktídy sa môže nachádzať 120 mld. barelov ropy a skoro 85 biliónov m3 plynu.
Rusko sa pokúsi o ďalšiu zmenu hraníc
Rusko sa podľa vicepremiéra Sergeja Ivanova chystá v nasledujúcom roku podniknúť v OSN druhý pokus o zmenu hraníc v Arktíde na základe tvrdení, že Lomonosovov chrbát, tiahnuci sa pod hladinou Severného ľadového oceánu k severnému pólu, je pokračovaním ruského kontinentálneho šelfu a teda na jeho zdroje si nemôže nárokovať ani Kanada ani Dánsko.
Moskva sa takisto chystá nasledujúci rok vyčleniť peniaze na stavbu troch nových jadrových a troch dieselových ľadoborcov, aby v budúcnosti obsluhovali Severnú morskú trasu, o tisíce míľ kratšiu než doterajšia cesta z ďalekého východu do západnej Európy cez Suezský kanál.
Optimisti vidia v rusko-nórskej dohode príklad hodný nasledovania, iní zase ťah Moskvy ako pri ďalších nárokoch odstaviť Nórsko, či si zabezpečiť podporu Osla. Podľa komentátora Vedomostí je však severská ťažba tak náročný podnik, že je najvyšší čas myslieť na spoločné projekty. Nedajú sa ani opomenúť výstrahy pesimistov v čele s vedcami z ruského Ústavu Arktídy a Antarktídy, že sever zemegule čaká po roku 2040 ochladenie a zaľadňovanie. Kolosálne investície by sa tak mohli doslova zmraziť.
ČTK, energia
K téme
