Rusko bojuje s nižšími príjmami z predaja ropy a plynu
Sankcie západných krajín síce škodia ruskej ekonomike, nie je to však najhoršia vec, uviedol prezident Vladimir Putin počas rozhovoru pre nemecký denník Bild. Jeho kompletný prepis zverejnila kancelária ruského prezidenta.
Za najväčšiu ranu uštedrenú ruskej ekonomike označil Putin klesajúce ceny ich tradične vyvážaných tovarov. Celkový rozpočtový deficit je podľa neho pomerne malý. „Ale keď z neho odpočítate schodok v odvetviach mimo ropy a plynu, potom zistíte, že deficit pri rope a plyne je príliš veľký,“ uviedol Putin.
Tlačové agentúry dnes citovali ministra hospodárskeho rozvoja Alexeja Uljukajeva, podľa ktorého môže obdobie nízkych cien ropy trvať niekoľko rokov alebo aj desaťročí. Dodal, že je ťažké odhadnúť, či ide o fázu cyklu alebo nový vzorec a pripraviť sa treba aj na cenu ropy na úrovni 20 či 15 dolárov za barel.
Minister financií Anton Siluanov zase priznal, že vyrovnaný rozpočet by krajina dosiahla v prípade, ak by bola cena ropy na úrovni 82 dolárov za barel. V utorok sa pritom cena ropy na svetových trhoch dostala pod 30 dolárov za barel. V tohtoročnom rozpočte Moskva počíta s mnohými škrtmi vo výdavkoch. Navyše bude svoje kalkulácie ešte upravovať, keďže pôvodne vo schválenom návrhu rezort financií vychádzal z priemernej ceny ropy 50 dolárov za barel.
Príjmy z predaja ropy a plynu tvoria asi polovicu príjmov štátneho rozpočtu. Hoci ten kvôli poklesu svetových cien energetických komodít trpí, samotné ruské firmy to až tak tragicky pociťovať nemusia. V ich prospech dosiaľ hral napríklad pokles hodnoty rubľa a iné faktory.
V decembri minulého roka najväčší ropní producenti na žiadosť domáceho ministerstva energetiky uskutočnili záťažové testy, v ktorých mali posúdiť, či by zvládli cenu 30 dolárov za barel. Hovorca štátnej firmy Rosnefť pre televíziu RBKuviedol, že aj pri takejto cene by firma bola schopná rozvíjať svoje offshore projekty. Šéf firmy Igor Sečin na jeseň minulého roku uviedol, že ich náklady na ťažbu barelu ropy sú 4 doláre a tak sú aj po pripočítaní nákladov na prepravu a daní pripravení bojovať o svoj podiel na trhu.
Tajomník ministerstva financií Maxim Oreškin však dnes podľa agentúry TASS priznal, že nízke ceny ropy môžu urýchliť zatváranie niektorých zariadení na produkciu ropy. Moskva dosiaľ znižovanie ťažby v reakcii na vývoj cien komodity vylučovala. Upozorňovala navyše, že kvôli drsným klimatických podmienkam by nebolo možné ťažbu rýchlo obnoviť.
Spoločnosť Transnefť, ktorá má monopol na vývoz ropy prostredníctvom potrubí očakáva, že v tomto roku klesne jej vývoz asi o 6 %, na úroveň 215,8 mil. ton.
ČTK, energia.sk
K téme
