Ruská tlač: Medvedev dnes navrhne Merkelovej rozšírenie Severného toku
Prezident Ruskej federácie Dmitrij Medvedev dnes v Hannoveri na stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou pravdepodobne nastolí možnosť rozšíriť plynovod Nord Stream, ktorý vedie z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora, o ďalšiu tretiu vetvu. Uvádza to dnes ruský Kommersant s odvolaním sa na nemenovaný vysokopostavený zdroj z ruskej delegácie. Ten súčasne pripustil, že oslovení experti a nemeckí predstavitelia pochybujú o účelnosti takéhoto projektu.
„Moskva chce využiť príležitosť danú obmedzovaním jadrovej energetiky v Európe a zvýšiť dodávky zemného plynu na trhy Európskej únie,“ napísal denník a dodal, že rozšírením baltského plynovodu má zároveň kompenzovať odklady s budovaním plynovodu South Stream, ktorý má viesť z juhu Ruska cez Čierne more do Bulharska a odtiaľ ďalej do južnej a strednej Európy, ale problém predstavuje váhanie Ankary vydať potrebné povolenie pre stavbu plynovodu v tureckých vodách, vraj v snahe získať od Moskvy ešte výhodnejšie podmienky.
Nemecko je pre Rusko v energetike kľúčovým partnerom. Dôraz na energetické vzťahy ešte nabral na význame potom, čo Nemecko nedávno schválilo urýchlené odstúpenie od jadrovej energie do roku 2022.
Foto: SITA/AP Photo/Matthias Schrade
O možnej tretej vetve plynovodu Nord Stream sa zmienil už ruský premiér Vladimír Putin minulý týždeň pri stretnutí s oceliarmi v Magnitogorsku, kde sa vyrábajú aj potrubia. Podľa Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova ide zatiaľ o „hypotetickú možnosť“, vychádzajúcu z predpokladu, že EÚ sa onedlho môže stretnúť s nedostatkom zemného plynu vzhľadom k rastu spotreby pri obmedzovaní jadrovej energetiky. V takomto prípade by dve vetvy na dne Baltského mora nemuseli stačiť.
Partneri v projekte Nord Stream neboli podľa Kommersantu o najnovšej iniciatíve Moskvy ešte informovaní.
Nord Stream s dĺžkou 1.224 kilometrov buduje ruský koncern Gazprom, ktorý disponuje 51 % akciami plynovodu, spolu s nemeckými spoločnosťami E.ON, Ruhrfas a Wintershall, holandskou firmou Gasunie a francúzskou GDF Suez. Prvá vetva s kapacitou 27,5 mld. metrov kubických ročne je už postavená, do prevádzky má byť uvedená na jeseň. Druhou paralelnou vetvou s rovnakou kapacitou má prúdiť od konca budúceho roka. Celkové náklady sa odhadujú na 7,4 mld. eur.
South Stream, ktorý má vybudovať Gazprom spolu s talianskou spoločnosťou ENI a francúzskou EdF, má prepraviť 63 mld. kubíkov plynu ročne. Náklady sa odhadujú na 15,5 mld. eur, a tak experti pochybujú o výnosnosti celého projektu. Tretia vetva plynovodu Nord Stream by podľa odhadov stála okolo troch až štyroch mld. eur. Gazprom sa však nedávno nechal počuť, že plynovod South Stream postaví „bez ohľadu na situáciu na trhu“, za čím je zrejme snaha zabrániť stavbe konkurenčného európskeho plynovodu Nabucco v rovnakej oblasti.
Experti podľa Kommersantu pochybujú o účelnosti ďalších plynovodov, pretože už s existujúcimi potrubiami je Rusko schopné dodávať do Európy 200 mld. kubíkov plynu ročne, zatiaľ čo spotreba nepresahuje 160 mld. A Berlín chce pred novými plynovodmi dať prednosť stavbe nových terminálov pre skvapalnený plyn a rozvoj alternatívnej energetiky.
ČTK, energia
K téme
