1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
ROZHOVOR s riaditeľom Hornonitrianskych baní: Hrozí do roku 2023 koniec baníctva na Slovensku?
Na Slovensku sa však intenzívne hovorí o ukončení éry uhoľného baníctva.
Vláda SR v decembri 2018 schválila skrátenie všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) na výrobu elektriny z domáceho uhlia do konca roku 2023. Táto skutočnosť je podmienená ukončením projektu plánovaného zvýšenia výkonu elektrizačnej sústavy v uzlovej oblasti Bystričany a jeho uvedením do trvalej prevádzky pre zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny v tejto oblasti. Týmto rozhodnutím bude ukončený kompenzačný mechanizmus pre Slovenské elektrárne v rámci cenovej regulácie v elektroenergetike, kde prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému bola v zmysle platnej vyhlášky ÚRSO vypočítaná pevná cena za každú megawatthodinu elektriny dodanej do sústavy, ktorá bola preukázateľne vyrobená z domáceho uhlia.
Predpokladáte, že zachováte ťažbu hnedého uhlia aj v zmenených podmienkach?Podstatný vplyv na rozhodovanie o pokračovaní ťažby a výrobe elektriny a tepla z domáceho uhlia po roku 2023 bude mať vývoj cenových relácií na komoditných trhoch s elektrickou energiou, emisnými kvótami CO2, uhlím a podobne.Slovenské elektrárne, ako vlastník Elektrárne Nováky (ENO) verejne deklarovali svoj záujem pokračovať v prevádzkovaní ENO aj po skončení VHZ a v zabezpečovaní dodávok tepla pre súčasných odberateľov komunálnej a priemyselnej sféry. K tejto problematike prebiehajú rokovania so Slovenskými elektrárňami.
Je možné umiestniť vašu produkciu aj mimo nováckej elektrárne, ktorá je jej najvýznamnejším odberateľom?
Zásoby uhlia, ktoré máme na ložisku bane Čáry, vzhľadom na ich kvalitatívne parametre, umožňujú ich využívanie aj na neenergetické účely, napríklad v poľnohospodárstve. Aj táto skutočnosť bude dôkladne analyzovaná v ďalšom období.
Európska únia sa zasadzuje o zásadné obmedzenie ťažby uhlia. Aký podiel má elektrická energia z uhlia na energetike Európskej únie?
Z celosvetovej produkcie uhlia sa v Európskej únii ročne vyťaží len 6,1%. Vyrobí z toho 19,2% elektrickej energie. Európska 28-ka v minulých rokoch ťažila priemerne ročne okolo 370 – 380 miliónov ton hnedého uhlia a lignitu a 80 mil. ton čierneho uhlia. Popri tom dovážala 165 – 175 miliónov ton čierneho uhlia. Spotreba uhlia je dlhodobo 535 – 555 miliónov ton uhlia ročne. Značná časť smeruje do hutníckych prevádzok, teplární a na domáce kúrenie, teda nielen do elektrární.
Aký je stav vo využívaní uhlia u našich blízkych susedov?
Zatiaľ sú známe údaje len za rok 2017. Podľa nich Nemecko vyťažilo 171 miliónov ton hnedého uhlia a 1,5 mil. ton čierneho uhlia. Dovozom si zabezpečilo 12 mil. ton čierneho uhlia. Z tohto objemu vyrobilo 34 % spotrebovanej elektriny. Poľskí baníci vyťažili 61 mil. ton hnedého uhlia a 74 mil. ton čierneho uhlia, z ktorého vyrobili 80% elektrickej energie. V susednom Česku vyťažili 39 mil. ton hnedého uhlia a 7 mil. ton čierneho uhlia a zabezpečili si tým výrobu 47% elektriny.
Koľko percent elektrickej energie na Slovensku je dnes vyrábaných z vášho uhlia?
V roku 2017 sme na Slovensku vyťažili 1,7 mil. ton hnedého uhlia a doviezlo sa 3,5 mil. ton čierneho uhlia a 0,5 mil ton hnedého uhlia. Ročný podiel výroby elektriny z domáceho uhlia v Elektrárni Nováky a v Zemianskych Kostoľanoch na celkovej spotrebe elektriny v SR sa pohybuje na úrovni cca 5 %. Celkový podiel výroby elektriny z uhlia, spolu s dovezeným uhlím je v rozpätí 10- 12 % ročne.
Ako vnímate kritiku podpory prevádzky ENO zo strany štátu, ktorú prezentujú viaceré opozičné strany, a to najmä v kontexte, že dnešný systém podpory zo strany štátu nastavila ešte pravicová vláda Mikuláša Dzurindu?
Táto téma je značne spolitizovaná a neberú sa do úvahy odborné argumenty. Je ľahké kritizovať, najmä ak dotyční opoziční predstavitelia nenesú za nič zodpovednosť, nezamestnávajú ľudí a hlavne, až na malé výnimky, nežijú v regióne hornej Nitry.V roku 2005 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy, vypracovalo návrh využitia domáceho uhlia pri výrobe elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme. Následne ho vláda SR v máji 2005 schválila. Hlavným dôvod pre vyhlásenie VHZ na výrobu elektriny z domáceho uhlia bolo a naďalej aj v súčasnosti je, zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky elektroenergetickej sústavy. Po odstavení jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach bola pre zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy potreba prevádzky ENO ešte výraznejšia, a to predovšetkým prostredníctvom poskytovania podporných služieb, ako aj zabezpečením záložných výkonov. Zdroje na báze obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltaické a veterné elektrárne, nedokážu plniť funkciu regulačného zdroja, nakoľko ich výkon závisí vo väčšine od poveternostných a klimatických podmienok.
Používa sa argument, že pre štát je výhodnejšie baníkov nechať doma, ako podporovať ťažbu uhlia.
Argumenty typu nechajme baníkov sedieť doma a vyplácajme im 2000 Eur mesačne sú naivné a nereálne.Tarifa za prevádzkovanie systému predstavuje pre rok 2019 sumu 25,988 Eur/MWh, z toho podpora za elektrinu preukázateľne vyrobenú z domáceho uhlia tvorí 5,1428 Eur/MWh, t. j. necelých 20%. To znamená, že čiastkou 20,8452 Eur/MWh sú dotované iné zdroje výroby elektriny, konkrétne obnoviteľné zdroje a kombinovaná výroba elektriny a tepla. Minimálna suma ide ešte pre organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
Treba si uvedomiť, že tarifa za prevádzkovanie systému je jednou z častí, z ktorej sa skladá celková cena elektriny, ktorú uhrádzajú koncoví odberatelia. To znamená, že podpora elektriny z domáceho uhlia nie je riešená formou dotácie zo štátneho rozpočtu a nie je možné ju použiť na akýkoľvek iný účel.Zároveň treba podotknúť, že nie malá časť podpory na výrobu elektriny z domáceho uhlia sa vracia späť do rúk štátu vo forme odplaty za nákup emisných kvót CO2,
Tzv. G-komponentu v rámci elektroregulácie, daní a odvodov zamestnávateľov, čiže Hornonitrianskych baní Prievidza a Slovenských elektrární, ako aj zamestnancov, ktorých zamestnávajú. V prípade zastavenia výroby elektriny z domáceho uhlia v ENO bude zároveň ukončená podpora tejto výroby cez tarifu za prevádzkovanie systému, ktorá sa adekvátne zníži a tieto prostriedky na podporu nebudú vôbec tvorené. Naviac vzniknú dodatočné náklady pre štátny rozpočet vo forme znášania sociálnych nákladov na prepustených zamestnancov.
Ťažba uhlia má už viac ako storočnú históriu. Má vôbec ešte v súčasnosti význam pre región?
Baníctvo vždy patrilo k zásadným pilierom zamestnanosti a sociálnej stability v regióne. Aj v súčasnosti poskytuje skupina Hornonitrianske bane pracovnú príležitosť pre 3 500 ľudí a zostáva významným zamestnávateľom v Trenčianskom kraji.Ročne, prostredníctvom miezd baníkov, „natečie“ do regiónu 40 miliónov eur, ktoré sa tu spotrebujú.Ďalších 28 miliónov pravidelne smeruje dodávateľom za materiál a služby nevyhnutné pre banskú prevádzku. Baníci tým podporujú obchodnú sieť, služby a zamestnanosť mnohých subjektov. Nezanedbateľný je príspevok baníctva do verejných financií. Ročne predstavuje 5,3 milióna eur. Významná časť týchto peňazí – 3,5 milióna eur putuje do rozpočtov miest a obcí v rámci podielových daní, v závislosti od počtu obyvateľov a ako poplatok za daň z nehnuteľnosti. To sú financie, ktoré využívajú mestá a obce regiónu na zveľadenie a skvalitnenie života obyvateľov.
Reťazec ľudí naviazaných na výrobu elektriny z domáceho uhlia predstavuje okolo 7 tisíc zamestnancov. Spadajú do neho nielen zamestnanci baní a elektrární, ale aj viac ako stovka pravidelných dodávateľov, partnerské firmy, ktorých zamestnanci dodávateľsky vykonávajú banské práce v podzemí, ale aj odberatelia energetického uhlia. V regióne pôsobia aj dve spoločnosti na výrobu stavebného materiálu, na báze spracovania elektrárenského popolčeka z hnedého uhlia.
Aký je váš názor na nedávny protest hnutia Greenpeace proti pokračujúcej ťažbe v Novákoch?
S ohľadom na podiel výroby elektrickej energie z uhlia a spotrebe uhlia v Poľsku, Českej republike a v Nemecku, v porovnaní so Slovenskom, je to paradox. Ekologickí aktivisti radi podsúvajú verejnosti jednostranné a tendenčné tvrdenia, bez ohľadu na ich dôsledky a objektivitu. Ako príklad úmyselného zavádzania uvediem Elektráreň Nováky, kde zneužívajú staré neaktuálne údaje – emisie znečisťujúcich látok emitované v roku 2015 V priebehu roka 2015 bol realizovaný projekt modernizácie blokov B1 a B2 zameraný na plnenie prísnych emisných limitov stanovených smernicou Európskej únie 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách. Bolo nevyhnutné vykonať primárne a sekundárne technické opatrenia na ďalšiu redukciu oxidu siričitého, tuhých znečisťujúcich látok a na redukciu oxidov dusíka. K 31. decembru 2015 boli odstavené z prevádzky bloky ENO B3 a B4, na ktorých prebiehalo gro výroby v roku 2015. V číselnom vyjadrení to znamená, že pokým v roku 2015 predstavovali emisie oxidu siričitého z ENO 46 755 ton, v roku 2016 to bolo už len 6 134 ton, čiže došlo k výraznému, a teda zásadnému poklesu týchto emisií, hovoríme o 87 %-nej redukcii. Po tejto rekonštrukcii ENO plne ekologizovane vyrába elektrinu z domáceho uhlia, s plnením v súčasnosti platných limitov a s predpokladom plnenia emisných limitov aj po roku 2021.
Ako vnímate požiadavky ekológov, a to aj v kontexte, že chýbajúcu elektrickú energiu dnes dovážame na Slovensko najmä zo štátov, ktoré ju vo veľkej miere vyrábajú z uhlia?
Slovenská republika patrí ku krajinám, ktorým sa od roku 1990 podarilo významne znížiť emisie skleníkových plynov a s predstihom plní stanovený cieľ pre rok 2020. Podiel slovenských exhalácií CO2 z domáceho hnedého uhlia (1,8 milióna ton CO2/rok) k emisiám EÚ je 0,000529%, pričom celkovo emisie EÚ spolu tvoria 10% celosvetových emisií. Pokiaľ plánujeme dovážať elektrickú energiu, musíme ju kvôli stratám v elektrických rozvodoch dovážať len zo susedných krajín. S výnimkou Rakúska všetky okolité krajiny vyrábajú väčšinu svojej elektriny z uhlia. S ich elektrinou si teda budeme kupovať aj prirážku za cenu vypustených ton CO2. S prevládajúcim smerom vetrov nám vzdušné prúdy dopravia od susedov aj splodiny z ich tepelných elektrární, ktorých zloženie nijako nevieme ovládať.Ale aj okolité krajiny majú plány na výrazné zníženie výroby energie z domáceho uhlia.Logicky to znamená, že prebytky elektriny na predaj iným štátom budú čoskoro minulosťou. Kde budeme nakupovať, keď budú všade naokolo prázdne „predajné pulty“?
Aká je dnes nálada medzi baníkmi? Prevládajú obavy, či chápu avizované zmeny po roku 2023?
Baník vie, že život bane ovplyvňujú dva hlavné faktory: množstvo zásob nerastov a ich odbyt. Zásoby sa od okamihu spustenia dobývania už len zmenšujú. Pokiaľ sa skončí odbyt vyťaženej suroviny, prevádzka bane sa zastaví.Samozrejme, že baníci, ktorých sa to najviac dotýka, vyjadrujú svoje obavy. Sú to predovšetkým živitelia rodín a tvrdo pracujúci chlapi. Komunikujeme s nimi, snažíme sa im vysvetľovať vzniknutú situáciu. Nedá mi nespomenúť, že vláda SR sa v schválenom materiáli z decembra zaviazala pripraviť právnu úpravu týkajúcu sa sociálneho zabezpečenia a osobitného príspevku pre baníkov s možnosťou pre vytvorenie podmienok skoršieho odchodu zo zamestnania pri nemožnosti ďalšej adaptácie týchto pracovníkov na iný druh zamestnania. Pevne verím, že tento záväzok voči baníkom bude zo strany štátnych inštitúcií naplnený.
Ako vnímate prípravu a implementáciu Akčného plánu transformácie regiónu horná Nitra?
Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza si už dávno predtým uvedomovala, že zásoby uhlia sú obmedzené a konečné a jedného dňa príde čas, kedy bude potrebné riešiť, čo bude ďalej po ukončení ťažby uhlia. Preto sme v predstihu začali pripravovať projekty na diverzifikáciu (rozšírenie) zamestnanosti a čiastočné udržanie pracovných miest. Niektoré z nich sme už úspešne svojpomocne realizovali z vlastných zdrojov, za pomoci bankových úverov. Stačí sa pozrieť na skleníkové hospodárstvo v Novákoch a rybiu farmu v Handlovej. Pri týchto projektoch sme vyžili energetický potenciál geotermálneho vrtu, odpadových banských vôd a dostupnú infraštruktúru, ktorú ponúkajú tzv. hnedé parky banských závodov. K tvorbe Akčného plánu sme prispeli 23 projektovými zámermi z celkovo viac ako 80 projektov, ktoré boli predložené na úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Môžete tieto projekty bližšie konkretizovať?
Ešte pred vyčerpaním zásob sme začali plánovať čo bude s budovami, ako sa dá využiť podzemie bez zásob nerastov, stávajúca infraštruktúra a jedinečné prírodné danosti.
Našou snahou je navrhovať komplexné projekty, ktoré budú využívať danosti regiónu v oblasti turistiky a atraktívnosti dlhších pobytov hostí v regióne. Sú skĺbené s ekológiou, produkcia výrobkov a služieb je v súlade s využívaním obnoviteľných zdrojov energie tepla zeme, rozvojom pestovania biomasy, využívaním banských vôd na energetické účely, kompostovaním a výrobou biominerálnych hnojív. Jednotlivé projekty na seba navzájom nadväzujú. Sú bezodpadové, to znamená, čo je odpadom jednej výroby je zdrojom energie inej výroby či služieb. Navyše sú dlhodobo udržateľné, využívajú miestne zdroje a chcú zamestnávať miestnych ľudí.
Ako pri príprave plánu transformácie hodnotíte prístup zodpovedných orgánov?
Vláda SR sa zaviazala vypracovať Akčný plán transformácie regiónu horná Nitra do 30. apríla 2019. Vítame možnosť širšieho zapojenia samospráv, podnikateľov hornej Nitry a ostatných subjektov do procesu tvorby a realizácie nových projektov pre vytvorenie pracovných príležitostí v regióne. Európska komisia rozhodla, že prípravy plánu transformácie každého uhoľného regiónu v EÚ sú pod gesciou vyšších územných celkov. Veríme, že všetky zainteresované subjekty si osvoja spoločný cieľ, aby sa transformáciou hornej Nitry ekonomická a sociálna stabilita regiónu nezhoršila.
Primátorka mesta Prievidza patrí ku kritikom slovenského baníctva. Ako vnímate prístup mesta Prievidza pod jej vedením k plánovanej transformácií?
Mesto Prievidza, v ktorom v roku 1950 žilo len 6700 ľudí, sa práve rozvojom baníctva premenilo na prosperujúce okresné mesto s počtom viac ako 53 000 obyvateľov na začiatku 90-tych rokov. Na uhoľnom ložisku bola postavená elektráreň, ktorej všetky výrobné zariadenia sú prispôsobené spaľovaniu hnedého uhlia z hornej Nitry. Smeruje sem 99% produkcie nášho uhlia, z ktorého vyrába elektrickú energiu a teplo pre mestá Prievidza a Nováky. Napriek tomu, že Európska únia podporuje rozvoj existujúcich technológií a sietí centralizovaného zásobovania teplom a Slovenské elektrárne verejne potvrdili svoj záujem pokračovať v dodávkach tepla pre súčasných odberateľov, mesto Prievidza v rámci prípravy Akčného plánu transformácie regiónu predkladá nový projekt zásobovania teplom. Nie však na báze obnoviteľného zdroja, ale iného fosílneho paliva – zemného plynu. Zámerom súčasného vedenia mesta je vybudovať zásobovanie teplom na plyn, samotnú výrobu a plynové kotolne preniesť do mesta, bez ohľadu na ekológiu, kvalitu ovzdušia a bez ohľadu na to, čo to bude v konečnom dôsledku stáť spotrebiteľa, teda obyvateľa mesta.
Z tohto pohľadu sa nám zdajú niektoré kroky mesta ako kontraproduktívne a vedúce k urýchlenému koncu baníctva na hornej Nitre. Nepoznáme žiadneho primátora na Slovensku, ktorý by tak vehementne bojoval proti najväčšiemu zamestnávateľovi vo svojom regióne, bez toho, aby mal pripravené konkrétne a adekvátne riešenie zamestnanosti.
Vzhľadom na 3,3-percentný medziročný pokles výroby elektriny na Slovensku z 28 026 na 27 113 GWh objem dovážanej elektriny v roku 2018 stúpol. Aký predpokladáte vývoj na trhu s elektrinou po roku 2023? Ako by sa doň premietlo prípadné úplné zastavenie výroby elektrickej energie v ENO?
Všeobecne sa dá konštatovať, že slovenský trh s elektrickou energiou je relatívne malý a do značnej miery je ovplyvňovaný vývojom situácie v okolitých krajinách. Existuje tzv. market coupling, čiže prepojenie denného trhu s elektrinou na úrovni Česka, Slovenska, Maďarska a Rumunska. Predpokladá sa, že v blízkej dobe dôjde prepojeniu s trhmi v Rakúsku, Nemecku a Poľsku. Trh je do značnej miery ovplyvňovaný aj politickými rozhodnutiami, ako odstavovanie jadrových a uhoľných elektrární v Nemecku, výrazným presadzovaním obnoviteľných zdrojov energie zo strany EÚ a podobne. Taktiež situácia na Slovensku bude ovplyvnená uvedením 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach do prevádzky, pričom sa predpokladá, že Slovensko by sa malo stať znova vývozcom elektrickej energie. Všetky tieto skutočnosti budú mať zásadný dopad na trh, čo už v podstate môžeme vidieť v súčasnosti na raste cien elektriny na burzách.
Najmä očakávaný nárast elektromobility pravdepodobne spôsobí ešte väčší dopyt po elektrickej energii na Slovensku. Myslíte si, že môže Slovensko po roku 2023 fungovať bez elektrickej energie z ENO?
Bude zaujímavé sledovať vývoj na trhu s elektrickou energiou v najbližších rokoch. Všeobecne vo svete platí zásada, že čím je v energetickom systéme zapojených viac prerušovaných a doplnkových zdrojov obnoviteľnej energie, tým vyššia musí byť v pohotovosti aj výrobná kapacita neprerušovaných zdrojov energie. Energetické zálohy musia byť schopné rýchleho nábehu výroby pre prípady náhleho ochladenia, zamračeného počasia, bezveterných inverzií, dlhých nocí, sucha, horúčav a prírodných katastrof. Na jednej strane v Európe odstavujeme konvenčné elektrárne na uhlie a jadro. Na strane druhej podporujeme nestále obnoviteľné zdroje a rozvoj elektromobility. Myslím si, že nelogické rozhodnutia nás môžu v budúcnosti dobehnúť.
V zmysle Banského zákona máte povinnosť efektívne vyťažiť všetko uhlie v prevádzkovaných banských úsekoch. Splníte to, keďže po roku 2023 sa zmenia podmienky?
Základným dokumentom upravujúcim priestor pre ťažbu nerastných surovín je Ústava Slovenskej republiky. Tá v článku 4 označuje nerastné bohatstvo, medzi ktoré patria i výhradné ložiská hnedého uhlia a lignitu, za vlastníctvo Slovenskej republiky. To znamená, že zásoby hnedého uhlia a lignitu sú majetkom štátu SR. Následné podrobnosti o využívaní nerastného bohatstva upravuje Banský zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov a komplex súvisiacich predpisov. Ťažobná organizácia, ktorá má určený a pridelený dobývací priestor má právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom. Ťažobná organizácia môže podať návrh na odpis zásob výhradného ložiska, pričom o tomto odpise rozhodujú príslušné orgány štátnej správy, konkrétne Ministerstvo životného prostredia SR a obvodné banské úrady, resp. Ministerstvo hospodárstva SR. V § 14a banského zákona je uvedené, že zásoby výhradného ložiska možno odpísať vtedy, ak ide o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo dôležité verejné záujmy, najmä ochranu životného prostredia, a význam ochrany prevyšuje záujem na vydobytí týchto zásob. Význam ochrany prevyšujúcej záujem na vydobytí týchto zásob preukáže príslušné ministerstvo obvodnému banskému úradu prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.Zjednodušene povedané, je na ministerstvách prevziať zodpovednosť za rozhodnutie, že milióny ton energetickej suroviny už štát v budúcnosti nebude potrebovať a nie je potrebné ich ďalej ťažiť.
Aký je ďalší osud banskej prevádzky po skončení ťažby uhlia?
Po skončení ťažby uhlia nastáva obdobie, kedy bude potrebné začať s likvidáciou banských diel, postupne bezpečne uzatvoriť podzemné priestory baní. S niektorými plochami, pod ktorými baníci vyťažili uhoľný sloj, si príroda poradila sama. Ako pozitívnym ekologický paradox dobývania sa na poddolovanom území v oblasti Koš a Nováky-Laskár vytvorili cenné biotopy, mokrade a vodné plochy, s veľkou pestrosťou života chránených vtákov, obojživelníkov, rýb a hmyzu. Na Slovensku však máme, žiaľ, aj dostatok príkladov, kde po náhlom, neriadenom a nekorektnom ukončení ťažby v rudných prevádzkach zostala na povrchu zdevastovaná príroda a krajina. Finančné prostriedky Európskej únie a štátu by preto mali smerovať aj na pokrytie mimoriadnych nákladov spojených s likvidáciou banských prevádzok, uzatváraním banských diel, rekultiváciami a obnovou území dotknutých banskou činnosťou. Len tak bude možné dôsledne zlikvidovať všetky environmentálne záťaže, z hľadiska kvality životného prostredia komplexne revitalizovať okolitú krajinu a spolu s povrchovým areálom bývalých baní ju pripraviť na nové využitie.
Čo plánujete urobiť pre to, aby tu zostala v regióne pamiatka na jeho uhoľnú minulosť?
O zachovanie histórie uhoľného baníctva sa stará skupina nadšencov z občianskeho Združenia za záchranu baníckeho dedičstva hornej Nitry. Po vzore vyspelých európskych krajín, v súlade s Koncepciou rozvoja cestovného ruchu v Meste Prievidza,kde jednou z produktových línií je „Prievidza – mesto baníckych tradícií a nových príležitostí“ máme spoločný záujem transformovať časť areálu bane Cigeľ na zážitkovú a edukačnú turistiku. Už15 rokov je tu v prevádzke banský skanzen, ponúkajúci autentický zážitok sfárania do bane. Ročne sem zavíta okolo 3 700 návštevníkov. Zámerom je vytvoriť príťažlivú expozíciu uhoľného baníctva, kde by sa návštevník na jednom mieste oboznámil s prírodnými podmienkami, históriou ťažby uhlia a s každodenným životom baníkov.K tomu by mal prispieťajhistorický prierezpoužívanej banskej techniky a jedinečný zážitok sfárať do uhoľnej bane, ktorý nikto iný na Slovensku neponúka. Projekt by odkazoval nielen na uhoľné baníctvo, ale nadviazal na „Zlatú banícku cestu“, dokumentujúcu slávnu históriu dobývania vzácnych kovov na území terajšieho Slovenska v období stredoveku. Myslíme si, že región si pamiatku na svoju banícku minulosť zaslúži anávštevníci nové atraktívne využitie bane uvítajú.
K téme
Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne: