Rosatom chce Fínom dokázať, že atómovú elektráreň vie postaviť lacnejšie a rýchlejšie ako Areva

Ako napísal český týždenník Euro, od jediného bloku, ktorý by mal byť osadený ľahkovodným reaktorom typu VVER 1200, si jadrová spoločnosť Rosatom sľubuje oveľa viac ako od Temelína, ktorý medzitým uložila do spodnej zásuvky. Hanhikivi má niekoľko predností. Nejde o dostavbu, ale o projekt na zelenej lúke. Okrem toho ide po dlhej dobe o prvú európsku zákazku Rosatomu, ktorá sa netýka krajiny niekdajšieho sovietskeho bloku. A do tretice – Rusi vlani v decembri stavbu na Hanhikivi definitívne vyfúkli silnej konkurencii, francúzskej Areve aj japonskej Toshibe.

Fínsky projekt je pre Rosatom dôležitejší ako druhá zákazka na pôde EÚ, ktorou sú dva nové bloky pre maďarský Paks. Kým v Maďarsku sa štát dohodol so štátom a Budapešť si na ruské reaktory zobrala regulárnu medzivládnu pôžičku, v prípade Hanhikivi sa podarilo pritiahnuť verejný aj súkromný kapitál.

„Ide o čisto komerčný projekt, ktorý sa neriadi objednávkou ani investíciami štátu. Stojí za ním konzorcium fínskych investorov, ktorí sami nie sú operátormi jadrových elektrární. Nájdete tú energetické firmy, drevospracujúce ale aj potravinárske podniky a tiež niekoľko miest a lokálnych komunít. Svoje plány odvodzujú od toho, nakoľko pre nich môže elektráreň zabezpečiť dostatok elektriny za stabilnú a predvídateľnú cenu,“ vyjadril sa pre český týždenník Euro Kirill Komarov, viceprezident spoločnosti Rosatom.

Lacno pre členov

Ruská jadrová korporácia tento rok na jar kúpila 34 percent vo firme Fennovoima, ktorá pred štyrmi rokmi podala u fínskej vlády žiadosť na výstavbu novej elektrárne – vtedy ešte o výkone až 2 500 MW. Rovnaký diel v minulosti držal nemecký E. ON, ktorý ale z jadrového biznisu vo Fínsku vycúval.

Zvyšné takmer dve tretiny Fennovoimy vlastní Voimaosakeyhtiö, čo je Komarovom spomínané družstvo 44 lokálnych hráčov zo stredného Fínska. Členom sú okrem iného veľké pekárne alebo magistrát mesta Oulu, ktoré je s 300 tisíc obyvateľmi najväčšie sídlo v regióne. Zoskupenie pracuje ako tzv. Mankala, čo je fínska forma družstevnej spolupráce.

V zásade ide o neziskovú organizáciu, ktorá svojim členom dodáva energiu za výrobnú cenu.

Nejde o žiadne nóvum. Vo Fínsku má „mankalovou“ nálepku viac ako 40 percent vyrobenej energie a má zásadný vplyv aj v medzinárodnom meradle. Zatiaľ čo ceny elektriny pre domácnosť sú v lepšom európskom priemere, pre priemyselných odberateľov je Fínsko hneď po Bulharsku najlacnejšou z krajín EÚ.

Výhody mankaly sú aj v rozložení rizika, ktoré jednoducho súvisia s tak veľkou investíciou, ako jadrová elektráreň bezpochyby je. Nemusí to ale fungovať, čo dokazuje prípad inej atómovej elektrárne v Botnickom zálive – Olkiluoto. Tamojší tretí blok stavia od roku 2005 francúzska Areva, zadávateľom je družstvo TVO, v ktorom sa podobne ako v Hanhikivi zišli najväčší budúci odberatelia elektriny.

Spolupráca s Arevou sa ale ukázala ako prekliata. Za všetky zvýšené náklady sú podľa zmluvy zodpovední  Francúzi, avšak tí argumentujú, že aspoň za časť zdržania nenesú zodpovednosť.

Výsledkom sú vzájomné žaloby Arevy a TVO pred Medzinárodným arbitrážnym súdom. A predovšetkým neistota, či posledný termín spustenia projektu Olkiluoto 3, teda rok 2018, bude nakoniec dodržaný.

Rusi dobre vedia, že problémy Arevy im hrajú do kariet. A preto sa oháňajú zárukami. V prípade Hanhikivi dali na stôl takmer hotový referenčný projekt v Leningradskej elektrárni a tiež aj fixný termín dokončenia, rok 2024. A prečo by ich ponuka mala byť dôveryhodnejšie ako napríklad tá francúzska? „V súčasnosti staviame deväť reaktorov v Rusku a realizujeme 21 projektov po celom svete, takže si dokážeme ustrážiť, aby sme stavbu odovzdali v termíne,“ usmieva sa Komarov.

A ustrážiť si chcú tiež cenu za vyrobenú megawatthodinu. Tá by nemala prekročiť hranicu 50 eur. Čo je mimochodom dvakrát nižšia cena, než akú britská vláda garantuje francúzskej spoločnosti EDF v projekte atómovej elektrárne v Hinkley.

„Spotrebiteľa príliš nezaujíma, ako sa elektrina vyrába, ale koľko stojí. Akýkoľvek zadávateľ nám preto nakoniec položí tú istú otázku: koľko bude stáť kilowatthodina vami postavenou elektrárňou? My cenu pre zariadenie vybudované Rosatomom zaručiť môžeme, pretože máme plnohodnotný technologický reťazec: od ťažby uránu až po stavbu atómovej elektrárne a predaj elektriny,“ vysvetľuje viceprezident Rosatomu s tým, že finálna cena je „veľmi blízko tej čisto trhovej“.

Atom ceny nedeformuje

Sľubovaných 50 eur za megawatthodinu je síce stále viac, než za koľko sa dá silová elektrina nakúpiť na európskych trhoch, Rosatom ale stavia na tom, že atómová elektráreň je koncipovaná na 60 rokov prevádzky a že atóm na rozdiel napríklad od slnka alebo vetra cenu nedeformuje. „Výstavba jadrovej elektrárne je drahá, na druhej strane prevádzkové náklady sú nízke. V prípade obnoviteľných zdrojov nič také nevidím. Tie sú od trhovej, férové ​​ceny ešte na míle ďaleko,“ argumentuje pre český týždenník Komarov.

Nielen pre neho by sa z fínskej elektrárne Hanhikivi mohol stať výstavný projekt. Určite tomu pridáva aj fakt, že Fíni sú jadru naklonení a Pyhäjoki sa napokon k projektu nadšene hlási. Čo sa ale nedá povedať o všetkých podielnikoch Voimaosakeyhtiö – 15 z nich sa jadrového projektu s Rusmi odmietlo zúčastniť, a ak bude chcieť fínska strana zachovať svoj podiel, musí za nich nájsť náhradu.

Ani politicky nie je dohoda s Rosatomom všeobecne uznávaná. Koncom septembra dorazila na fínske ministerstvo spravodlivosti žiadosť o prešetrenie možného konfliktu záujmu. Toho sa mal minister priemyslu Ján Vapaavuori dopustiť tým, že podpísal s Rosatomom memorandum o spolupráci a potom rozhodoval o povolení pre Fennovoimu, kde Rusi držia tretinový podiel.

Obavy z Bruselu

Nadšený z ruského obchodu nie je ani Brusel. Bývalý fínsky eurokomisár a terajší podpredseda Európskeho parlamentu Olli Rehn sa domnieva, že za situácie, kedy Helsinki odmietli nové kolo sankcií proti Rusku, je zmluva s Rosatomom „politicky pokrivená“. „Fínsko v minulosti urobilo niekoľko chýb v priemyselnej politike, ktoré sa napokon ukázali ako politicky a ekonomicky drahé,“ vyhlásil.

Fennovoimu každopádne čaká posledná politická bitka ešte tento mesiac, kedy by mal parlament projektu dať zelenú. Potom sa musí investor poponáhľať – ak do leta budúceho roka nepodá žiadosť o stavebné povolenie, všetky doterajšie súhlasy vypršia. Rosatom si ale podľa všetkého šancu rozsvietiť „studenú a tmavú krajinu“, ako Fínsko označil šéf Fennovoimy Pekka Ottavainen, len tak zobrať nenechá.

Text článku je prevzatý z českého týždenníka Euro, autor článku je Blahoslav Hruška.

Zdroj: AMI Communications Slovakia

K téme